BRATISLAVA. Sťažovateľom v oboch prípadoch priznal náhradu spolu vo výške 8 800 eur.
Majtas žaloval Slovenskú republiku pre porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky konania o vrátenie kúpnej ceny vedeného na Okresnom súde Bratislava II.
Dĺžkou konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý 4. mája 2005 konštatoval zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, prikázal mu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal pánovi Majtasovi nemajetkovú ujmu vo výške 1 782 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.
Európsky súd sťažnosť vyhlásil za prijateľnú, pričom poznamenal, že v čase vyhlásenia nálezu ústavného súdu konanie trvalo osem rokov a osem mesiacov na jednom stupni konania. S poukazom na rozhodnutie ústavného súdu konštatoval, že došlo k porušeniu Dohovoru.
Európsky súd priznal Majtasovi 5 800 eur nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ si uplatnil 2 500 eur za náklady a výdavky. Vzhľadom na to, že tento nárok nepodložil žiadnymi podpornými dokumentmi, súd mu nepriznal žiadnu sumu.
Zubaľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku vykonania domovej prehliadky v jeho dome. V júni 2005 nariadila sudkyňa Okresného súdu Trenčín vykonanie domovej prehliadky v sťažovateľovom dome.
Rozhodnutie bolo vydané na základe návrhu prokurátora. V rozhodnutí bolo uvedené, že v januári 2004 sa začalo trestné stíhanie proti viacerým osobám podozrivým z výroby a predaja falošných obrazov. Sťažovateľ si jeden z takýchto obrazov kúpil. Bol tu teda predpoklad, že obraz, ktorý bol dôležitý pre trestné konanie, má u seba doma. Prehliadka bola vykonaná 22. júna 2005.
Sťažovateľ bol vtedy na dovolenke v Egypte. Prítomný bol syn jeho družky. V júli 2005 podal sťažovateľ sťažnosť na ústavný súd. Namietal, že bol poškodenou osobou a nemal žiadny záujem na skrývaní obrazu, ktorý kúpil na aukcii. Bolo v jeho vlastnom záujme, aby sa prišlo na jeho pôvod.
Ak by ho orgány činné v trestnom konaní požiadali, spolupracoval by s nimi, ale pred prehliadkou ho nekontaktovali. V auguste 2005 ho polícia vyzvala, aby jej odovzdal obrazy. Sťažovateľ výzvu okamžite poslúchol. V marci 2006 ústavný súd sťažovateľovu ústavnú sťažnosť odmietol.
Európsky súd sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Európsky súd poznamenal, že sťažovateľ bol v trestnom konaní v postavení poškodeného a nepovažuje za presvedčivý argument vnútroštátnych orgánov odôvodňujúci vykonanie domovej prehliadky, že sťažovateľ nevydá vec dobrovoľne z obavy z možných komplikácií pri získavaní odškodnenia od páchateľov trestného činu.
Sťažovateľ nemal podľa európskeho súdu zjavný dôvod na odopretie spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože by sa tým vystavil riziku sankcie, možno aj trestnej. Európsky súd sa stotožnil so sťažovateľom, že prítomnosť polície v jeho dome mohla mať dôsledky na jeho dobré meno a uviedol, že vykonanie domovej prehliadky bez dostatočných dôvodov, keď sťažovateľ nebol podozrivý zo spáchania trestného činu, ale bol poškodeným, nebolo „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“. Preto došlo k porušeniu Dohovoru. Európsky súd priznal pánovi Zubaľovi 3 000 eur nemajetkovej ujmy.
