Kedy ste sa naposledy stretli?
Asi pred mesiacom. Ale volali sme spolu aj v deň jeho vraždy, o štvrť na štyri popoludní.
O čom ste spolu hovorili?
O termíne angličtiny, ktorú som ho doučoval. Stretávali sme sa asi raz za týždeň a bavili sa o rôznych kauzách.
Nebol nervózny?
Nie, bol úplne v pohode. Mal dobrú náladu, dokonca vtipkoval v angličtine. Okolo druhej v noci som mu ešte písal esemesku, že musím angličtinu o hodinu posunúť. Vtedy som zistil, že už nežije, išlo to v správach.
Odkedy ste sa poznali?
Od septembra 1998, keď som sa stal šéfredaktorom Slovak Spectator. Riešil som vtedy právny spor s miliardárom Andrejom Babišom, o ktorom sme napísali, že stál za krachom firmy Agrofert. Išiel som teda za Ernestom, aby sa na to pozrel. Veľmi mi pomohol, vyriešilo sa to len ospravedlnením.
Čo za to chcel?
Nič. Keď som sa ho pýtal, prečo to robí, povedal, že ma vníma ako človeka, ktorý chce pomôcť demokracii na Slovensku. Viem, že spolupracoval aj s vtedajšou opozíciou. Keď som začal pracovať na citlivejších témach ako obchod so zbraňami, náš vzťah sa ešte zlepšil.
Prečo?
Ernest bol veľmi kritický k prepojeniu rôznych záujmových skupín s politikou. Hnevalo ho, ako to na Slovensku funguje, preto bol rád, že sa tomu venujem. Keď sme v roku 2005 založili mesačník Spex, jeden z prvých rozhovorov bol práve s ním. Volal sa Zákon dediny.
Dôvod?
Slovensko funguje ako dedina, kde sa každý s každým pozná. Aj Ernest sa poznal s ľuďmi ako Diničovci, Steinhübel či Piťo (ľudia z prostredia podsvetia – pozn. red.). Na rozdiel od iných však nebol súčasťou ich sveta.
Odkiaľ sa s nimi poznal?
Väčšinu z nich trénoval karate. S niektorými sa stretol v posilňovni, s inými v bývalom V-klube, kde kedysi pracoval. A Ernest nebol typ človeka, ktorý by sa po rokoch nepriznal k ľuďom, s ktorými sa poznal.
Dokázal si udržať odstup?
Myslím, že áno. Viem, že Steinhübel mu raz zavolal a chcel od neho nejakú radu. Ako advokát však týchto ľudí nikdy nezastupoval. Raz som ho upozornil, že v budove na Palisádoch, kde vtedy sídlila jeho firma, sedia aj pofidérni právnici. Krátko na to firmu presťahoval do súčasných priestorov.
Policajti však zadržali vo Valkovom aute Karola Patasyho, ktorého vyšetrovali v súvislosti s mafiánskou vraždou v Irish Pube. Auto prechádzalo cez hranice do Česka, hoci Valko v ňom nesedel. Incident vysvetlil tak, že si pre Duckého zmenky najal ochranu. Patasy patril k piťovcom – neprekročil tým Valko spomínanú hranicu?
Ernest trénoval Piťa karate, poznal sa aj s jeho otcom. V minulosti pracoval v jeho kancelárii aj Martin Rehák, ktorý sa kamaráti s Piťom. V 90. rokoch uňho začínal aj právnik, ktorý teraz zastupuje piťovcov. V čase, keď sa s nimi spoznal, však nebolo o týchto ľuďoch známe to, čo vieme dnes.
To je možné, prečo si však najal spomínanú ochranku?
Je pravda, že bezpečnostná služba, ktorú si najal v kauze Duckého zmenky, mala blízko k piťovcom. Zrejme si myslel, že nebude na škodu veci, keď bude druhá strana vedieť, že má takúto ochranku. Čo sa však týka väzieb s piťovcami, treba sa pýtať skôr Martina Reháka.
V novembri 2006 obvinila polícia Valka z vydierania. Ako to znášal?
Vedel, čoho sú schopné bezpečnostné zložky. Oveľa viac ho však sklamali kamaráti z politiky, predovšetkým z SDKÚ. Verejne sa ho zastali len ľudia VPN ako Zajac či Mikloško. Po zatknutí navyše veľmi utrpela jeho povesť. Nestratil síce klientov, niektorí však začali váhať, pretože mali obavu, či je schopný vyhrávať spory – tým viac, že justíciu ovláda Harabin. Na pojednávania posielal koncipientov, pretože jeho meno znamenalo, že kauza je stratená.
Po voľbách sa vrátili k moci jeho kamaráti z politiky. Zmenilo sa jeho postavenie?
Určite sa tešil, že došlo k zmene pomerov. Myslel si, že bude rehabilitovaný, čo sa však nestalo. Ťažko niesol, že ministerstvo vnútra sa mu neospravedlnilo za to, že bol neprávom obvinený a zadržaný. Pritom stačilo vydať krátku tlačovú správu, čo by bol signál pre jeho klientov, kolegov z advokácie aj sudcov, že nie je gauner.
Zmenila ho táto skúsenosť?
Pochopil, že nemôže od nikoho nič čakať. Frustrovalo ho, že zmena mu nepomohla, naopak. To znamená, že bude musieť znova dokazovať, že na to má.

Beata
Balogová
