BRATISLAVA. Výrazné zníženie počtov tried a žiakov na osemročných gymnáziách, ktoré naplánoval exminister školstva Ján Mikolaj (SNS), sa nekoná. Gymnáziá budú môcť prijať viac žiakov ako len päť percent z populačného ročníka.
Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) prijal výhrady žúp, ktoré sú zriaďovateľmi gymnázií, a účinnosť zákonného obmedzenia posunie o dva roky. Tie chce využiť, aby našiel definitívne riešenie.
Osemročné gymnáziá v školskom roku 2010/2011 funguje na slovensku 165 osemročných gymnázií;
mnohé z nich už neotvorili osemročnú triedu posledné dva roky;
kým v roku 2008/2009 prijali 4627 žiakov do osemročných gymnázií, tento rok to bolo iba 2923 malých gymnazistov.
Osemročným gymnáziám hrozil zánik, pretože v niektorých mestách mohli podľa obmedzenia otvoriť triedu iba každý druhý rok, či prijať maximálne dvadsať žiakov.
„Patríme k najlepším osemročným gymnáziám v Bratislave s najväčším záujmom o štúdium. Odrazu si úradník buchne päsťou a povie, že dodržíme päť percent, hoci v hornejdolnej sa možno nehlásia ani dve percentá,“ hovorí Alena Oravcová, zástupkyňa riaditeľky Gymnázia Jura Hronca v Bratislave.
Výrazné zníženie počtov tried a žiakov Mikolaj zdôvodňoval znižovaním úrovne osemročných gymnázií, ale aj horšími výsledkami detí, ktoré zostávajú na základných školách. Tie sa podľa súčasného poslanca SNS sťažujú, že elita žiakov im každoročne odchádza na gymnáziá.
„Ide o dočasné riešenie. Po dvoch rokoch prehodnotíme prijímanie žiakov na osemročné gymnáziá a v pripravovanom novom školskom zákone sa určia nové podmienky,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Miriam Žiaková.
Riaditelia zmenu vítajú Ministerstvo tvrdí, že uznalo výhrady škôl. „Vypočuli sme si pripomienky viacerých krajov, ktorí sú zriaďovateľmi osemročných gymnázií na podnet bratislavskej župy. Nebudeme udeľovať výnimky krajom, ale ako systémové riešenie odložíme platnosť pätpercentného obmedzenia,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva Miriam Žiaková.
Prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň hovorí, že obmedzenie počtu žiakov smerovalo aj k rozdeleniu tried po osem alebo deväť žiakov.
„Prípadne aj gymnázium dostalo limit na celú dvadsaťčlennú triedu, je veľmi nehospodárne, ak otvárame triedy s takým nízkym počtom žiakov,“ povedal Sadloň.
Bez zmeny by hrozilo, že do prvého ročníka viacerých osemročných gymnázií by nenastúpil nikto. Na ročný výpadok medzi triedami by mohli doplatiť aj učitelia, ktorí by zostali bez pracovných úväzkov.
Predchádzajúca vláda presadzovala postupný útlm osemročných gymnázií, chcela vzdelávať všetky deti len v základných školách.
Základné školy majú obavy Zástupca riaditeľa Gymnázia na Konštantínovej ulici v Prešove Róbert Ďurana hovorí, že o forme štúdia by mali rozhodovať predovšetkým rodičia a žiaci. „Máme dobré skúsenosti aj výsledky. Som za to, aby táto forma vzdelávania zostala zachovaná.“
Riaditeľka Základnej školy Moskovská v Banskej Bystrici Marta Melicherová tvrdí, že týmto opatrením sa rozpadnú triedy na základných školách.
Sadloň hovorí, že do budúcnosti by sa malo nekontrolovateľnému prijímaniu aj priemerných žiakov zabrániť záväzným a jednotným celoštátnym testovaním na prijímacích skúškach.
„Ak sú tie deti nadané, tak sa takýmto spôsobom pre ne priestor otvorí a zároveň sa zabráni masovému prijímaniu aj priemerných žiakov,“ povedal.
Ostali pri latinčine
BRATISLAVA. Príma, sekunda, tercia či septima a oktáva sú už oficiálne na osemročných gymnáziách minulosťou. V bežnej komunikácii ich však neopustili.
Aj názvy tried totiž exministrovi Jánovi Mikolajovi (SNS) na osemročných triedach prekážali. Tak ich zakázal. Zástupkyňa Gymnázia Jura Hronca pre osemročné triedy hovorí, že zaužívané názvy používajú ďalej.
„Ťažko sme si zvykali na to a prevracali sme očami, čo všetko riešia, keď školstvo je na tom veľmi zle. V minulom období sa urobilo toľko nezmyselných zákonných opatrení, že toto je jedna z posledných vecí, ktorá nás tlačí. Hoci je to nezmysel,“ povedala Oravcová.
Mikolaj vyhláškou školám tiež určil, aby v názvoch tried používali rímske číslice. Označenia arabskými číslicami, ako napríklad 3. B, sa museli zmeniť na III. B.
Nové vedenie ministerstva chce pripraviť úplne nový školský zákon, preto nerozmýšľa o malých čiastkových zmenách.
Ján Glovičko
Autor: zp, wm
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
