BRATISLAVA. Poznanie minulosti je podľa predsedu Ústavu pamäti národa Ivana Petranského kľúčová záležitosť. „Dnes už je zrejmé, že nie je to len vecou nejakého suchého vedeckého výskumu bez nejakého vplyvu na náš život, ale žijeme v nejakom svete, v nejakej dobe, ktorá sa vyvíja a keď hovoríme o totalitných režimoch, to sú myšlienky, ktoré dodnes nemožno považovať za úplne mŕtve, plne odsúdené,“ uviedol Petranský v rozhovore pre agentúru SITA.
Vždy podľa neho existujú možnosti, že sa to v tej alebo v onej podobe akýmsi spôsobom môže vrátiť, aj keď samozrejme to považujeme dnes možno za nepravdepodobné alebo si to ani nevieme predstaviť. „To poznanie minulosti možno navodzuje aj možnosť akéhosi poučenia sa z minulosti. Hoci nie je celkom isté, či sa ktorákoľvek doba, ktorákoľvek spoločnosť dokáže úplne poučiť z chýb a zločinov z doby minulej alebo doby minulosti. Ale myslím, že je úplne jednoznačné, že minulosť potrebujeme poznať aj pre náš život a pre našu budúcnosť,“ povedal.
Výskum je nekončiaci proces
So samotným výskumom každej etapy je podľa Petranského možné začať kedykoľvek, týka sa to aj socializmu u nás. „Otázka je, do akej miery je možné výskum uzavrieť, do akej miery ho možno považovať za komplexný. Samozrejme je to otázka aj do budúcnosti. My v súčasnosti považujeme za dôležité už na začiatku podchytiť dokumentačne a vedecky vyhodnocovať materiály, ktoré v súčasnosti sú k dispozícii. Ale určite tento proces, netreba si robiť nejaké ilúzie, že skončí čoskoro.
Výskum bude pokračovať, pohľady na to môžu byť rôzne, môžu sa časom istým spôsobom modifikovať. Je to otázka aj pre budúcnosť,“ povedal Petranský. Výskum žiadnej historickej problematiky nemožno podľa neho nikdy považovať za úplne skončený. „Teraz už ubehlo 20 rokov od pádu komunistického režimu, čo už je akási psychologická hranica, za ktorou už naozaj udalosti sa skôr stávajú dejinami ako prítomnosťou, hoci naďalej ovplyvňujú aj súčasné dianie a naše životy. Ale už je určite čas, aby sme sa na to vedecky výrazne zamerali,“ dodal.
V stredu výročie zmien v spoločnosti
V stredu si pripomenieme 21. výročie Nežnej revolúcie, ktorá znamenala začiatok konca komunistického režimu v bývalom Československu. Už 16. novembra slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo približne 300 ľudí.
O deň neskôr sa na pražskom Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na spomienku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta. Za Národným divadlom im špeciálne jednotky zahatali cestu. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti proti nim veľmi razantne zakročili, študentov brutálne zbili.
