Bratislava 4. júna (TASR) - K presvedčeniu, že na pražskom summite dôjde k rozšíreniu Severoatlantickej aliancie, dospeli účastníci dvojdňovej konferencie "NATO po 11. septembri 2001 a jeho rozšírenie," ktorá sa dnes skončila v Bratislave.
Napriek tomu, že krajiny západnej Európy nie sú natoľko zapálené pre nových členov tak, ako to bolo v prvom kole, uvedomujú si potrebu zaručenia kolektívnej bezpečnosti celej Európy. O vstup nových krajín do aliancie prejavuje permanentne záujem po 11. septembri aj americký prezident Bush. Prízvukuje význam kolektívnej obrany a čelenie teroristickým hrozbám. Nedávno sa do novej polohy dostali aj vzťahy NATO a Rusko, v ktorého záujme je mať záruky bezpečnosti a obrany, a preto sa predpokladá rozvoj ďalšej dvojstrannej spolupráce.
"NATO bude v budúcnosti oveľa viac politickou alianciou ako doteraz. Znamená to, že aj pri rozhodovaní o budúcom rozšírení budú hrať vojenské požiadavky oveľa menšiu úlohu ako politická dôveryhodnosť, silná ekonomika, sociálny systém a vôľa byť partnerom za každých okolností," uviedol v hlavnom referáte exminister národnej obrany Poľska Janus Onyszkiewicz. Napriek tomu je presvedčený, že NATO sa nezmení na čiste politickú organizáciu, ale zachová si svoje vojensko-strategické štruktúry, ktoré budú v prípade ohrozenia vždy pružne reagovať.
Účastníci konferencie sa zaoberali aj rozdielmi medzi USA a európskymi členmi Severoatlantickej aliancie, ktorých príspevok do organizácie je menší. Preto sa v Prahe bude riešiť aj otázka vytvorenia novej obrannej iniciatívy tak, aby európske, ako aj kandidátske krajiny zefektívnili svoju obranyschopnosť, vytvárali nové možnosti voľných obranných stratégií a eliminovala sa tak medzera medzi kapacitami európskych a amerických spojencov.
Konferenciu o NATO, ktorá je už siedmou tohto druhu, ale prvá na Slovensku, zorganizovalo Ministerstvo obrany SR spolu s Národným inštitútom strategických štúdií vo Washingtone a Európskym centrom Georgea Marshalla v Garmisch-Partenkirchene.
