BRATISLAVA. Ľuďom v mestách a obciach častokrát nedochádza, že miestna samospráva rozhoduje o ich peniazoch, myslí si vedúci úradu vlády a bývalý splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský. Občianska angažovanosť a záujem o veci verejné patria podľa jeho slov k základným nástrojom kontroly miestnych politikov, ktorí rozhodujú napríklad o materských a základných školách, sociálnych službách či cestách.
"Miestne zastupiteľstvo rozhoduje o ich peniazoch, to sú ich dane, ktoré oni platia. A tí ľudia o nich rozhodujú. Čo sa kde bude stavať, aký úver si zoberú, ako zadĺžia tú obec. To je to, čo tu ešte nepreniklo. Zdá sa, akoby sa to financovalo z imaginárneho zdroja, ale to je financované obyvateľmi našich miest a dedín. Všetci by si mali dávať pozor na to, ako sa ich peniaze využívajú, ľudia by mali chcieť vedieť, prečo sa im napríklad zvyšujú miestne dane, čo za to zvýšenie pocítia, či to strovia úrady alebo sa vybuduje niečo konkrétne," vysvetlil v rozhovore pre agentúru SITA Nižňanský. "Ak nejdú voliť a potom nadávajú, to je veľmi zlé," dodal. Nižňanský chápe, že obyvatelia môžu byť znechutení z politickej situácie, že sa znižuje účasť v parlamentných voľbách alebo voľbách do samosprávnych krajov, ktoré im toľko nehovoria. Na lokálnej úrovni sa však podľa jeho slov rozhoduje napríklad o materských a základných školách, sociálnych službách, cestách, ihriskách, cestovnom ruchu či o športe.
Decentralizácia verejnej správy viedla práve k tomu, aby život v obci v čo najväčšej miere ovplyvňovali jej obyvatelia a lokálne komunity. "Keď obyvatelia nemajú záujem, potom sa nemôžu sťažovať, že zvolení politici necítia na seba tlak, aby si dávali pozor a nespravili chybu, tým akoby ich nabádali, nech si rozhodujú sami, že tých ľudí to nezaujíma," poznamenal Nižňanský. Zneužívanie právomocí verejného činiteľa na lokálnej úrovni totiž podľa neho závisí aj od toho, čo mu občania dovolia. "Princíp samosprávnosti ukazuje, že najviac decentralizované severské štáty sú na špičke z hľadiska transparentnosti a efektívneho využívania verejných prostriedkov. Ten princíp je správny, ale nejaký čas trvá, kým sa tá pyramída dá otočiť," vysvetľuje.
Zároveň priznáva, že viac transparentnosti do činnosti samospráv treba zaviesť aj zo strany zákonodarcu, o čo sa vláda a parlament snaží návrhom, podľa ktorého sa zmluvy týkajúce sa verejných peňazí a majetku budú musieť povinne zverejňovať na internete. Podľa Nižňanského sa toto opatrenie mohlo zaviesť už skôr.
Samospráva z veľkej časti naplnila základné ciele, teda priblížiť správu vecí verejných a úrady občanovi, domnieva sa šéf úradu vlády. Prechod kompetencií zo štátu na samosprávu sa však stále úplne nedotiahol. Podľa Nižňanského to súvisí s nedôverou časti politikov voči mestám a obciam, podľa ktorých by dané úlohy nezvládli. "Určitá časť politikov na Slovensku si stále myslí, že bez silného štátu to nepôjde. Čo nie je pravda, lebo tých príkladov v zahraničí je veľmi veľa. Preto ešte vždy niektoré úlohy sú buď v rukách miestnej štátnej správy alebo centrálnych orgánov," konštatoval. Čím je nezávislejšia miestna samospráva, tým viac sa podľa neho oslabuje vplyv centrálnej moci, ktorá potom ťažšie získava hlasy v území.
Za nie najšťastnejšie považuje aj niektoré prerozdelenie kompetencií medzi obce a VÚC, sociálne služby by podľa jeho slov mali zabezpečovať iba mestá a obce, ktoré najlepšie poznajú situáciu, rovnako by miestna samospráva mohla mať pod patronátom aj stredné školstvo. Dnes majú mestá a obce základné školy, stredné sú pod VÚC, čo podľa neho bráni vytváraniu ucelených školských koncepcií.
Nižňanský nie je zástancom veľkých dotačných mechanizmov, pomoc vlády samospráve pre výpadok daní ale považuje za správny, keďže situáciu nezavinili mestá a obce a istý princíp solidarity musí fungovať. Dodáva, že vždy budú existovať aj vyrovnávacie mechanizmy a transfery medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi.
Reformu verejnej správy podľa neho oddialilo rozdelenie štátu v roku 1993, keďže koncepcia dentralizácie podľa Nižňanského bola v roku 1992 pripravená a stačilo ju predložiť do vlády, čo sa ale vtedy nestalo. "Keby sa zrealizovala tá koncepcia, podľa mňa by sme mali aj lepšie územnosprávne členenie, aj by sme boli oveľa ďalej. Tak sme museli doháňať Poľsko, Maďarsko a Česko, ktorí išli oveľa rýchlejšie," vraví Nižňanský. Za najväčšie negatívum reformy považuje administratívne členenie vyšších územných celkov, ktoré zostalo z roku 1996. "To bol holý nezmysel a do dnes to spôsobuje problémy a bude to spôsobovať problémy," uzatvára niekdajší splnomocnenec.
