Agentúrne texty sme o 21:30 nahradili autorským článkom SME.
Necelé dva týždne pred komunálnymi voľbami prišiel Béla Bugár so zákonom o menšinách. Žiada zákonom rozšíriť používanie menšinových jazykov. KDH je proti.
BRATISLAVA. Vyše dvesto obcí by malo dostať nové dvojjazyčné tabule. MostHíd v pondelok predložil novelu zákona, ktorá rozširuje používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Kým v súčasnosti sa týka obcí, kde žije viac ako 20 percent príslušníkov menšiny, po novom to má byť len desať.
„Na znížení kvóra by sme mali dbať, ak sme skutoční demokrati,“ povedal vicepremiér Rudolf Chmel (MostHíd). S návrhom prichádza MostHíd necelé dva týždne pred komunálnymi voľbami. „Vôbec to s tým nesúvisí,“ reagoval predseda strany Béla Bugár.
Čo navrhujú
zníženie kvóra na používanie menšinových jazykov z 20 na 10 percent,
pokuty od 50 do 2500 eur,
označovanie ulíc v menšinovom jazyku,
názov obce v jazyku menšín bude aj na staniciach.
Zákon, ktorý by mal platiť od 1. júla, v parlamente zrejme nemá šancu. Proti je KDH. „Považujem súčasnú prax za osvedčenú, nevidíme dôvod na zmenu,“ povedal šéf KDH Ján Figeľ.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora hovorí, že pre samosprávu to budú náklady navyše. Viac než dvesto obcí, ktorých by sa zmena týkala, by premenovalo ulice na dvojjazyčné. Vymeniť by sa mali aj tabule s názvom obce.
Menšiny majú ochrániť pokutyPokuty od 50 do 2500 eur zavádza novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Pripravil ju MostHíd spolu s vicepremiérom pre menšiny Rudolfom Chmelom.
Sankcie majú postihnúť tých, ktorí menšinám neposkytnú v ich jazyku informácie, na ktoré majú nárok. Týkať sa to bude obcí, kde žije aspoň desaťpercentná menšina. Ich názvy budú označené dvojjazyčnými tabuľami. V menšinovom jazyku majú byť uvedené aj ulice.
„Nie som zástanca pokút,“ povedal Chmel, ktorý o nich bude rozhodovať. Dodal, že ich výška je rovnaká ako pri zákone o štátnom jazyku.
MostHíd tvrdí, že je ochotný sankcie vypustiť v prípade, ak od nich koalícia upustí aj pri štátnom jazyku. „Budeme o tom rokovať,“ konštatoval líder MostaHíd Béla Bugár.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) zdôvodňoval pokuty v jazykovom zákone tým, že inak by bol bezzubý.
- Strach škodí, píše Marián Leško.
- Most používa jazyk menšín ako štít, myslí si Peter Morvay.
Dvojjazyčné tabule pribudnú v asi 250 obciach
Návrh, ktorý predstavil MostHíd krátko pred komunálnymi voľbami, rozšíri počet obcí, kde sa budú menšinové jazyky uplatňovať. V súčasnosti sa to týka dedín a miest, kde žije najmenej dvadsať percent príslušníkov národnostnej menšiny. Po novom budú mať menšiny právo používať svoj jazyk v úradnom styku už vtedy, keď ich bude desať percent.
„Dotkne sa to najmä nemeckej, rómskej, rusínskej a ukrajinskej menšiny,“ tvrdí Chmel. V súčasnosti je podľa neho asi 511 dvojjazyčných obcí, kde žijú Maďari. Ak zákon parlament schváli, bude ich viac o 25, ale podľa Chmela pribudne stovka dvojjazyčných obcí, kde žijú Rómovia a vyše sto takých, v ktorých žijú Rusíni a Ukrajinci.
KDH je proti
Pri Rusínoch a Ukrajincoch chce Chmel dokonca výnimku. Zákon bude platiť aj v tých obciach, kde dohromady tvoria desať percent. Nové pravidlá majú platiť od 1. júla.
V parlamente zrejme neprejdú. Proti je totiž KDH. „Už pri rokovaniach o programových tézach vlády bol náš postoj známy,“ uviedol líder KDH Ján Figeľ.
Beata
Balogová
