BRATISLAVA. Dodnes azda najvýraznejším umeleckým dielom týkajúcim sa priamo nežnej revolúcie je klavírna skladba Soft November Music. Skomponoval ju Roman Berger, ktorý spomína, ako bol pod dojmom novembra. Bol to veľký zážitok.
„Stalo sa niečo fundamentálne, aj keď sa to potom vykoľajilo. November Music sa naozaj začína veľmi jemne, ale postupne kulminuje v akomsi obraze katastrofy.“
V divadlách sa november objavoval častejšie. V predstavení SND Tančiareň je scéna, kde herci štrngajú kľúčmi, no odrazu im zazvonia mobily a rozutekajú sa. Martinské SKD vlani pripravilo inscenáciu Nežná Michala Ditteho: „Sústredila sa na podstatu problému, a nie na jeho umelecké spodobenie,“ povedala teoretička Dagmar Inštitorisová.
„Silný politicko-apelatívny rozmer dosiahla vďaka prejavom, ktoré zaznievali z námestí.“ Najnovším príspevkom je Posledná historická úloha mladej generácie, pripravená na žilinskej Stanici. Východiskom hry Jána Šimka je situácia na žúre, kde sa študenti dozvedia, že v Prahe sa začala revolúcia, no podľa autora ide o príbehy tých „ktorí si vo vypätých chvíľach udržali miesto na okraji diania“.
Potrebný čas ešte neuplynul
Situáciu tesne pred novembrom ako jeden z mála filmárov zachytil režisér Miloslav Luther v dvojdielnom televíznom filme Skús ma objať.
Dokončil ho dva roky po revolúcii, okrem iného zachytáva aj sviečkovú demonštráciu v marci 1988. Námetom bola poviedka Martina Bútoru, s prípravami sa začalo už počas revolúcie. Luther spomína, ako za ním chodili so scenárom na VPN.
„Na každý príbeh treba istú mieru umeleckého zveličenia a na zobrazenie novembra ešte neuplynul dostatočný čas, aby tvorcovia získali odstup,“ odpovedá na otázku, prečo sa filmári nevenovali revolúcii.
O potrebe odstupu hovorí aj literárny vedec a poslanec Národnej rady za MostHíd Peter Zajac. Vznik prozaických textov s témou revolúcie, či už autobiografických, alebo epických, je podľa neho aj vec skúsenosti. „V súčasnosti sa často tematizujú 70. a 80. roky, verím, že texty o revolúcii ešte len prídu.“
Vysoko vyzdvihuje Rivers of Babylon Petra Pišťanka. „Je to jedinečné dielo, hoci je akousi odvrátenou stranou novembra.“ Dobovú atmosféru revolúcie zasa podľa neho pôsobivo zachytávajú listy Zdenke Krejčovej v knihe Deža Ursinyho Moja milá pani.
Dokumenty sú aj umením
V špecifickej situácii je výtvarné umenie. Bolo priamo aktérom nežnej revolúcie. Myšlienka založiť hnutie VPN sa zrodila v Umeleckej besede. „Rudolf Sikora mal ešte kľúče od výstavnej miestnosti po skončení vlastnej expozície a pomohol zorganizovať stretnutie občanov,“ hovorí historička umenia Zuzana Bartošová.
Ahoj Európa! – pochod Bratislavčanov do Hainburgu bol podľa nej nielen politickou manifestáciou, ale aj výtvarným dielom, kolektívnym happeningom. „Rámcovali ho konkrétne objekty – umelecky najsilnejšie spomedzi nich bolo Srdce z ostnatého drôtu od Daniela Brunovského.“
Množstvo fotografií, ktoré počas revolúcie vytvorili významní i menej známi autori, sú diela, ktoré majú okrem dokumentárnej aj umeleckú hodnotu. „Natíska sa teda skôr otázka, prečo je táto výtvarná aktivita ako súčasť nežnej revolúcie ešte nezmapovaná, namiesto tej, prečo nevznikajú nové diela.“
Rudolf Sikora si myslí, že v strednej a staršej generácii výtvarníkov zostali hlboko zakorenené povinné oslavy rôznych výročí, čo vedie k istej zdržanlivosti v prístupe k umeleckému spracovaniu nežnej revolúcie.
Pripomienkou 17. novembra bude Koncert pre všímavých v bratislavskom PKO. MICHAL KAŠČÁK hovorí, že ho spoja aj so spomienkou na Ernesta Valka.
Spája sa vám smrť Ernesta Valka a 17. november?
„Samozrejme, pretože november 1989 sa mohol stať len vďaka odvážnym ľuďom, ktorí dokázali bojovať za väčší priestor pre slobodu. To sa týka aj Ernesta Valka.“
Ovplyvní jeho smrť Koncert pre všímavých?
„Áno, určite budú na podujatí aj spomienkové akcie na Ernesta Valka - možnosť podpísať sa do kondolenčnej knihy a zrejme mu bude niečo venované aj z umeleckého programu.“
Prečo robíte Koncert pre všímavých práve 17. novembra?
„Lebo 17. november je najdôležitejší dátum v našich novodobých dejinách. Zároveň je to veselý dátum, ktorý je spojený so zásadným zlomom v živote umelcov. Odvtedy môže fungovať slobodná hudobná scéna, festivaly a koncerty.“
Vnímajú hudobníci a umelci odkaz novembra?
„Celkovo tak ako lekári či železničiari. Všade sa nájdu ľudia, ktorí sa z toho veľmi tešia, aj iní, ktorí sa tešia menej.“
O novembri nevznikol poriadny film. Nie je to škoda?
„Zásadne mi to nechýba. Nemám pocit, že to treba siliť. Ak niekto bude mať pocit, že film treba, tak ho spraví. Vznikajú však skvelé dokumentárne filmy a vznikajú s touto tematikou divadlá. Občas mi prekáža, že ľudia zabúdajú, čo sme žili pred 89., ale nadšenie zo slobody sa nedá nanútiť.“
Koncert bude pre všímavých, koľko ich u nás je?
„Som optimista a verím, že ľudí ktorí si všímajú veci okolo seba, je stále dosť. Viditeľnejšie sú možno iné veci, pretože viac možno fascinujú nešťastia. Ale stále je dosť ľudí, ktorí vedia pomáhať tam, kde treba, aby to celé išlo k lepšiemu.“
Je odkaz novembra zaujímavá téma pre mladých?
„Dúfam, že áno, ale myslím, že to nemajú takto spojené. Často sa narodili už do slobodných čias a je to pre nich samozrejmé. Neupínajú sa na dátum a žijú bežný život. Aj tak je dosť takých, ktorí sa vedia postaviť za správne veci. Vedia si všímať a ak treba, tak sa dokážu v správnom čase zapojiť. Vidno to aj na festivale, kde náročnejšie debaty bývajú často úplne plné. Ale je to rozdielne a závisí to od človeka ku človeku podobne ako s hudobníkmi. Kolaborácia hudobníkov s politickými špičkami sa deje naďalej. Existuje však aj alternatíva, a to je dôležité.“
S podujatím je spojené ocenenie Biela vrana. Čo pre vás znamená?
„Udeľujeme ho s Alianciou Fair-Play a občianskym združením Via Iuris. Upozorňuje na ľudí, ktorí sú často mimo mediálneho záujmu a robia záslužné veci.“
