BRATISLAVA. Slovenskí záchranári v maďarskom Devecseri účinne otestovali vlastnými silami vyvinutú látku, ktorou dokážu neutralizovať územie zasiahnuté toxickým červeným kalom po jeho októbrovom úniku z odkaliska pri mestách Ajka a Kolontár.
"Pri skúšobných testoch sa nám podarilo znížiť pH, teda vysokú zásaditosť územia pri každej jednej aplikácii asi o jeden stupeň. Všetko bolo pod dozorom maďarských chemikov, ktorí účinnosť nášho postupu overovali hneď kontrolnými meraniami," uviedol pre agentúru SITA šéf záchranárov Ivo Baláži z International Rescue System, ktorý sa práve vrátil z Maďarska.
Svoju technológiu záchranári nechcú úplne odhaliť. Začali na nej pracovať už počas prvej záchrannej operácie v Maďarsku krátko po katastrofe, keď sa im podarilo nájsť telá dvoch obetí a ako jediní zmonitorovali celú postihnutú oblasť medzi Kolontárom a Devecserom pod dozorom GPS prístroja. "Už vtedy sme si odobrali vzorky a začali vymýšľať, čo s postihnutým územím," dodáva Baláži. Ako prvú skonštruovali neutralizačnú jednotku, ktorú ťahajú za svojím pásovým záchranárskym mechanizmom. Jednotka má hydraulické ramená, ktoré po rozložení dosahujú pohotovostný záber 15 metrov.
Najväčším tajomstvom, ktoré viedlo aj k úspešnému zníženiu pH oblasti, je médium - teda neutralizačná látka a spôsob jej aplikácie. Baláži o nej prezradil len toľko, že je to chemická látka na báze anorganickej kyseliny s presne stanovenou koncentráciou. Okrem toho je dôležité aplikovať ju na zasiahnuté plochy pod správnym uhlom, tlakom a pri vhodnej rýchlosti pohybu celého zariadenia. Tieto parametre operatívne menia počas aplikácie podľa toho, cez aké konkrétne územie práve prechádzajú - teda či ide napríklad o kaluž s bahnom, alebo jeho menej hlbokú vrstvu.
Pre anorganickú látku sa slovenskí záchranári rozhodli preto, že príroda sa s ňou po dosiahnutí primárneho cieľa - neutralizácii pH - dokáže vysporiadať a možno jej aj výrazne pomôže pri návrate k normálnemu životu. Baláži už v tejto fáze záchranárskych prác mesiac po katastrofe nepovažuje za vhodné ďalej používať organické látky, po ktorých siahli maďarskí záchranári krátko po rozliatí kalu. Vtedy používali sadrovec, ktorý však zvyšuje objem postihnutej masy a kyselinu octovú. "Tá prírode neublíži, ale už ju odtiaľ nie je možné dostať, zatiaľ čo s anorganickou látkou si príroda poradí," vysvetlil Baláži. Ako príklad uviedol možnosť vysadiť na "vyčistených" územiach rastliny, ktoré na konci vegetačného obdobia síce nebude možné využiť na kŕmenie a konzumáciu, ale použijú sa napríklad ako palivo v podobe biomasy a spolu s ňou z prírody zmizne aj aplikovaná látka.
Podľa Balážiho je teraz na maďarskej strane, či slovenskú novinku na neutralizáciu rozsiahlych území postihnutých kalom použije. Slovenskí záchranári však považujú za úspech už aj to, čo sa im už podarilo. Majú totiž istotu, že ak by sa niečo podobné stalo na inom mieste, napríklad u nás, vedeli by s dôsledkami kalu úspešne bojovať.
