Predseda Najvyššieho súdu má platiť za to, že odmietol audit ministerstva financií.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:35 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin môže prísť o tisícky eur. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) podala návrh na jeho disciplinárne stíhanie za to, že ignoroval finančnú kontrolu. Harabina chce potrestať tým, že príde o 70 percent platu na obdobie jedného roka.
Cestovanie v čase síce zatiaľ možné nie je, ale pri sledovaní justície môže mať človek pocit, že sa vrátil o desaťročie naspäť, píše Lukáš Fila.
„Konala som na základe informácií, ktoré mám z podnetu ministra financií a zároveň z postúpeného spisu z Úradu boja proti korupcii," oznámila včera Žitňanská. Dodala, že ide o vážne rozhodnutie, pretože sa nestáva bežne, aby bol disciplinárne stíhaný predseda Najvyššieho súdu.
Spor o kontrolu minister financií nariadil kontrolu čerpania peňazí na súde, Harabin ju najskôr odmietol
pre zlý dátum na poverení, neskôr Harabin tvrdil, že
kontrola je protizákonná, Harabin aj Mikloš podali na
seba trestné oznámenia, polícia ich zamietla, v prípade Harabina prokurátor postúpil vec ministerke, aby zvážila disciplinárne konanie.
Harabin opakovane odmietol na súd pustiť kontrolórov z ministerstva financií, hoci používa peniaze daňových poplatníkov. Minister Ivan Mikloš (SDKÚ) súdu udelil pokutu 33tisíc eur.
Harabin: Je to nezmysel Žitňanská hovorí, že predsedovia súdov sú povinní pri hospodárení dbať o transparentnosť.
„Svojím konaním by nemali dať zámienku na spochybňovanie postavenia súdov a posilňovať dojem, že je čo skrývať." Harabin považuje Žitňanskej postup za účelový, podľa neho je založený na právnych nezmysloch.
„Po tom, čo vyšetrovateľ a špeciálny prokurátor zmietli celú kauzu do koša, sa pani Žitňanská naďalej snaží vyvolávať konflikty," reagoval Harabin.
Narážal na trestné oznámenie, ktoré na neho pre podozrenie zo zneužitia právomoci podal Mikloš. Polícia ho síce odmietla, ale prokurátor postúpil vec Žitňanskej, aby mohla disciplinárne konať.
Rozhodne Ústavný súd Žitňanská navrhuje skrátiť Harabinovi plat o 70 percent. Sudcovia zarábajú podľa zákona rovnako ako poslanci, čiže vyše dvetisíc eur. Predsedovi Najvyššieho súdu patrí ešte príplatok 331 eur a ďalší za to, že by mal riešiť závažné trestné kauzy.
Ministerka tvrdí, že ide o najvyšší trest, ktorý je možné Harabinovi udeliť. Zákon o sudcoch pritom hovorí, že sudcovi možno funkciu pozastaviť a vziať mu talár.
Ministerka tvrdí, že toto ustanovenie je v rozpore s ústavou, ktorá umožňuje odobrať sudcovi kreslo len vo výnimočných prípadoch.
Harabin pritom svojich kritikov trestal prísnejšie. Sudkyni Anne Benešovej ešte ako minister pozastavil výkon funkcie. Bola stíhaná za to, že vraj neumožnila vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania.
O Harabinovi rozhodne Ústavný súd. Ten v roku 2007 podržal predsedu Najvyššieho súdu Milana Karabína. Harabin voči nemu podal návrh, lebo znemožnil kontrolu ministerstva spravodlivosti.
Ústavný súd vtedy konštatoval, že „disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z odlišných právnych názorov". Harabin sa v spore s Miklošom odvoláva práve na to, že majú rôzne právne názory.
Autor: vev
Beata
Balogová
