SME

Cesta sa končí na Sakrakopci

Pred 44 rokmi sa kúsok nad Bratislavou, na vrchu nazvanom Sakrakopec, odohrala najväčšia letecká tragédia v dejinách Slovenska



Sychravý jesenný podvečer. Koncom novembra prichádza tma skoro. Ľudia si krátia v bratislavskej letiskovej hale čas, kým budú môcť pokračovať v ceste zo Sofie do Berlína po krátkej prestávke, ktorú si vyžiadalo zlé počasie. V diaľke svietia svetlá mesta, nad nimi sa rysuje silueta Malých Karpát. Možno niekoho z cestujúcich napadne myšlienka, ako asi vyzerá tento malý kúsok sveta...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bude mať možnosť sa sem niekedy vrátiť? Obzrieť si ho? Cestujúci nastupujú, lietadlo Iľjušin 18 štartuje postupne všetky štyri motory. Nik z cestujúcich ani posádky netuší, že vrchy nad Bratislavou sú miestom, kde im bude súdené ostať už navždy. Posledné miesto ich života. Sakrakopec.

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa stalo?

Najväčšia letecká havária v dejinách Slovenska sa udiala 24. novembra 1966. Vyžiadala si 82 obetí. Je dodnes obostretá tajomstvom, tak ako každé nešťastie, o ktorom pretrváva nedostatok informácií. A aj tie, ktoré existujú, pôsobia protichodne.

Čo hovoria fakty? Išlo o pravidelný let LZ 101 bulharsko-sovietskej spoločnosti TABSO zo Sofie do Berlína. Na trase bolo plánované medzipristátie v Budapešti a Prahe. Lietadlo IL-18B však pre nepriaznivé počasie pristálo už v Bratislave. Cestujúci sa v hlavnom meste vtedajšej SSR ocitli už napoludnie a strávili na malom letisku neďaleko Ivanky pri Dunaji celé poobedie.

Okolo pol štvrtej sa však počasie v Prahe upokojilo a posádka sa rozhodla pokračovať v ceste. O 16.10 cestujúci nastúpili na palubu a po desiatich minútach let dostal povolenie na štart. Nad plochu bratislavského letiska vzlietli krátko pred pol piatou, už takmer za tmy.

SkryťVypnúť reklamu

Dve minúty letelo lietadlo vo výške asi tristo metrov nad zemou rovno oproti masívu Malých Karpát, aby v plnej rýchlosti narazilo do ich svahov. Požiar a explózia okamžite zničili stroj aj všetky živé bytosti v jeho útrobách. Dodnes je záhadou, prečo sa to stalo.

obr_1.jpg

Unikátne a doteraz nezverejnené fotografi e miesta katastrofy z archívu
račianskeho
rodáka Ľudovíta Havloviča, ktoré vznikli týždeň po havárii.
K troskám sa v hlbokom snehu
dalo dostať len na lyžiach. Vojaci, ktorí
dovtedy strážili celý priestor, už všetky pozostatky
odviezli, v mrazivom
tichu o rozsahu havárie hovorili len zničený les a lietadlo

Spoľahlivý stroj Il-18

Samotné lietadlo Iľjušin 18 nemá v našich končinách dobrú povesť. Treba však povedať, že neprávom. Skôr vďaka tragickej zhode okolností. Rovnaký stroj sa 28. júla 1976 zrútil do jazera Zlaté piesky opäť neďaleko bratislavského letiska. Pri tejto havárii zahynulo 76 ľudí. Podobne ako v prípade bulharského letu, aj tu zohral svoju rolu ľudský faktor, takže nie je dôvod nadávať na nespoľahlivé ruské „rachotiny“.

SkryťVypnúť reklamu

Práve naopak, ruský konštruktér Sergej Iľjušin vytvoril v druhej polovici päťdesiatych rokov na svoju dobu veľmi progresívne dopravné lietadlo na turbovrtuľový pohon. Na rozdiel od klasického piestového motora, ktorý poháňal staršie vrtuľové lietadlá, v tomto prípade ide o kombináciu prúdového a vrtuľového pohonu. Presnejšie o prúdový motor s kompresorom a turbínou, ktorá však prostredníctvom prevodovky poháňa väčšinou svojho výkonu vrtuľu a menšou časťou celé lietadlo.

Il-18 prvýkrát vzlietol na oblohu 4. júla 1957. Lietadlo s kapacitou okolo sto cestujúcich a so slušnou cestovnou rýchlosťou šesťsto kilometrov za hodinu začali časom používať sovietske, ale aj československé aerolinky.
Kvality lietadla opisuje na stránke www.planes.cz aj bývalý pilot Dušan Kuchta:

SkryťVypnúť reklamu

„Niekoľko rokov som bol vedúcim tohto typu a Il-18 som si obľúbil do tej miery, že som odmietol preškolenie na Il-62 (modernejšie prúdové lietadlo, pozn. red.). Za celý čas môjho pôsobenia na Il-18 sa nikdy nevyskytli žiadne zásadné technické problémy a ani náznak toho, že by ako starší a v podstate výbehový typ bolo toto lietadlo akýmkoľvek spôsobom technicky zanedbávané.

Letové vlastnosti Il-18 boli vynikajúce. Lietadlo dovoľovalo posádke aj nedodržovanie niektorých prevádzkových nariadení a malo veľké rezervy vo všetkých smeroch. To niektorí dosť zneužívali a uľahčovali si tým prácu. Napríklad žiaden typ lietadla nedokázal tak prudko klesať ako Il-18.

Tiež znieslo veľké preťaženie nákladom, bolo vynikajúca v námrazových podmienkach. Bolo veľmi príjemné na pilotáž a tým sa dalo dobehnúť aj slabšie prístrojové vybavenie. Ručne s ním šikovný pilot dokázal pristáť úplne presne aj v dnes nepredstaviteľných podmienkach.“

SkryťVypnúť reklamu

Lietadlo Il-18 dokázalo bezpečne letieť s tromi alebo dokonca len dvomi motormi – pri zachovaní všetkých manévrovacích schopností, možnosti stúpať či klesať... Pristáť sa dalo dokonca s jediným funkčným motorom!

obr_2.jpg

Zvyšky sedačiek a zariadenia boli rozhádzané v celom okolí nešťastia

Skúsená posádka

Stroj, ktorý nasadili na inkriminovaný let zo Sofie, mal v tom čase len necelé tri roky – vyrobili ho v januári roku 1964 pod číslom 7101 a nemal nikdy žiadnu nehodu ani vážnejšie problémy. Rovnako skúsená bola posádka, ktorú viedol kapitán Lubomir Todorov Antonov s takmer dvanásťtisíc nalietanými hodinami (presne ich mal na konte 11 959).

Poznal dôverne nielen lietadlo Il-18, s ktorým lietal už od roku 1962, ale aj Bratislavu a jej letisko, ktoré mal možnosť navštíviť už jedenásťkrát. Rovnako jeho kolegovia mali v tom čase nalietané tisícky hodín. A čo je takmer kuriózne, vtedy 41-ročný Antonov aj druhý pilot Šakadanov boli čerstvými držiteľmi skúšok odbornosti. Antonov ich podstúpil dva dni a Šakadanov dokonca len deň pred nehodou.

SkryťVypnúť reklamu

Počasie naozaj bolo chladné, už koncom novembra udrela zima a aj okolie Bratislavy bolo pokryté vrstvou snehu, čo však na toto obdobie nebolo nič mimoriadne. Meteorológ letiska hlásil možnosť turbulencií v oblasti Malých Karpát.

Osudná výška tristo metrov

Piloti si vzhľadom na počasie a okolnosti vybrali pristávaciu dráhu VPD 31, ktorá smeruje na západ, teda priamo oproti horskému hrebeňu. Z veže dostali pokyn vystúpiť do výšky 510 metrov a pri rádiomajáku Nitra otočiť smer na Brno a Prahu. Povolenie na štart však dostalo v tom čase aj menšie lietadlo Il-14, starší a pomalší brat Il-18.

Možno práve to bol kľúčový moment a azda aj osudová chyba – tak sa aspoň po nehode domnievala bulharská strana. V snahe dodržať bezpečný odstup medzi strojmi dostala posádka inštrukciu držať sa vo výške tristo metrov, kým nepríde pokyn na ďalšie stúpanie. Ten už neprišiel. Lietadlo s riadiacou vežou nenadviazalo spojenie. Po dvoch minútach letu vo vzdialenosti osem kilometrov od letiska sa zachytilo o stromy a roztrieštilo v prudkom náraze. Jeho výškomer ukazoval 288 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa iných informácií dostala posádka pokyn držať sa vo výške 745 metrov... V každom prípade lietadlo letelo vo výške, ktorá na prekonanie karpatského masívu nemohla stačiť. Výška známeho bratislavského kopca Kamzík predstavuje 440 metrov nad morom, čiže asi 280 metrov nad okolitým terénom. Vrch Malý Javorník, na ktorom sa nachádza aj radarové pracovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu, sa priamo nad Račou vypína do výšky 594 metrov. Práve kúsok pod ním sú aj svahy Sakrakopca, kde našlo smrť osem členov posádky a 74 cestujúcich.

obr_3.jpg

Plnou rýchlosťou na smrť

Tesne pred nárazom lietadlo nemenilo výšku ani kurz – akoby sa plnou rýchlosťou rútilo oproti nezdolateľnej prekážke. Jeho motory pracovali do poslednej chvíle na plný výkon. Pri páde pováľalo množstvo stromov - pás v lesnom poraste je vraj viditeľný dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Stroj sa rozpadol v priebehu dvadsiatich sekúnd a okamžite ho zachvátil ničivý požiar. Ostala z neho doslova hromada trosiek, z ktorých len hrozivo vyčnievajúci podvozok pripomínal, že išlo o skutočný a funkčný dopravný prostriedok.

Šanca na prežitie bola nulová, väčšina ľudí na palube zahynula okamžite v dôsledku nárazu a požiaru, no podľa niektorých informácií niektorí zomreli aj na podchladenie. Vzhľadom na ročné obdobie, počasie a sadajúci súmrak v tunajších lesoch nebolo veľa ľudí.

Napriek tomu prudký náraz a explóziu mnohí spozorovali. Je kuriózne, že nehodu nezaregistrovali dispečeri na letisku na radare, ani vlastným zrakom. Akurát jeden z dispečerov, ktorý v tom čase nebol v službe, okamžite telefonoval kolegom.

„Náš otec bol lesník. Bývali sme vtedy nad Račou v horárni. Počuli sme prenikavý hukot akoby prinízko letiaceho lietadla. Náhle zaznel výbuch a na oblohe sa zjavila žiara,“ spomenul si na stránkach denníka SME obyvateľ Rače Milan Buchta, ktorý bol na mieste katastrofy medzi prvými – v čase, keď ešte dohorievali zvyšky leteckého benzínu. Pri pilotnej kabíne ležalo v uniforme telo kapitána. Šokovaní ľudia z okolia na Sakrakopec pribehli v priebehu tridsiatich minút, no záchranárom pre tmu, zlé počasie a neprístupný terén trval príchod takmer hodinu a pol.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem ťažkej dostupnosti brzdili postup záchranárov aj dohady, že lietadlo viezlo nebezpečné rádioaktívne látky. Neskôr sa ukázalo, že išlo o rádioaktívny izotop jódu využívaný na lekárske účely a pre ľudský organizmus neškodný.

obr_4.jpg

Jedna z mála ofi ciálnych fotografií, ktoré sa po katastrofe
zachovali. Vojaci vynášajú jednu z obetí

Spor pre odškodné

Už na druhý deň dorazili do Bratislavy zástupcovia spoločnosti TABSO na čele s jej generálnym riaditeľom Lazarom Beluchovom. Nedostali však povolenie navštíviť priamo miesto katastrofy. Ani priateľstvo československého a bulharského ľudu či spoločné členstvo vo Varšavskej zmluve a v RVHP nezabránili vzniku napätia pri vyšetrovaní katastrofy.

V hre bola nielen medzinárodná prestíž, ale aj výška odškodného pre pozostalých. Rodiny obetí by totiž dostali po desaťtisíc leva v prípade, že sa chyby dopustila bulharská posádka, no až po dvadsaťtisíc dolárov, keby sa potvrdilo československé zavinenie.

SkryťVypnúť reklamu

Bulharská strana sa naozaj domnievala, že nehodu spôsobili bratislavskí dispečeri – tým, že povolili štart ďalšiemu a menej výkonnému lietadlu popri Il-18-ke, ktorú nedokázali dostať včas do bezpečnej výšky a sledovať jej let na radare.

Bulhari chceli viesť vyšetrovanie, s čím však Československo zásadne nesúhlasilo, odvolávajúc sa na fakt, že Bulharsko nepodpísalo medzinárodnú dohodu, ktorá takýto postup umožňuje.

Napokon viedol vyšetrovanie vtedajší minister dopravy Alois Indra. A oficiálny výsledok? „Komisia nemohla jednoznačne zistiť príčinu nehody lietadla... Predpokladá, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí letiska Bratislava posádkou lietadla a neprispôsobenie letu týmto podmienkam.“

SkryťVypnúť reklamu

Išlo o atentát?

Hoci väčšinu obetí predstavovali Bulhari, na palube lietadla sedeli aj občania z ČSSR, Argentíny, Brazílie, Čile a Hondurasu, Angličania, Švajčiari a Rusi. Zahynul tu známy honduraský novinár a spisovateľ Ramón Amaya Amador, ktorý v tom čase pôsobil v Prahe, kde s žil s manželkou a dvoma deťmi – zhodou okolností práve v roku 1966 dovŕšil päťdesiatku.

V troskách lietadla a skrvavenom snehu nad Bratislavou našla smrť populárna bulharská speváčka Ekaterina Popovová. A napokon jedným z cestujúcich mal byť aj bulharský veľvyslanec v NDR Ivan Byčarov, ktorý bol politickým rivalom vtedajšieho bulharského komunistického lídra Todora Živkova.

Odtiaľ zrejme vznikla aj konšpiratívna teória, podľa ktorej mal Živkov záujem odstrániť Byčarova. Jej oprávnenosť ešte podporila skutočnosť, že sudca Najvyššieho súdu Nedju Gančev, ktorý nehodu vyšetroval, spáchal v závere vyšetrovania samovraždu. Krátko predtým svojím priateľom povedal slová: „Nemôžem urobiť to, na čom trvajú, aby som urobil.“

SkryťVypnúť reklamu

S konšpiratívnou teóriou, podľa ktorej mala byť nehoda akciou bulharských a sovietskych tajných služieb, prišlo vydanie bulharských novín Trud zo 4. apríla 1991 odvolávajúc sa aj na informácie nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle. Podľa článku dispečeri lietadlo zámerne viedli na nízku letovú hladinu. Motív?

Snaha zbaviť sa neposlušného Byčarova, ktorý nesúhlasil s prienikom Sovietov do štruktúr bulharských bezpečnostných služieb. Akokoľvek senzačne znie táto hypotéza, prítomnosť osoby s menom Byčarov na palube lietadla sa nepotvrdila.

A ešte zaujímavosť – v Bratislave mala palubu lietadla opustiť bulharská ministerka priemyslu Dora Belčevová...
Do akej miery tajomné alebo, naopak, prozaické boli skutočné príčiny nehody, dnes už nik nezistí. Je možné, že svoju rolu naozaj zohrali spomínané turbulencie. A podľa niektorých špekulácií aj oslava blížiacej sa Kataríny. V každom prípade išlo o katastrofu nebývalých rozmerov, ktorá Bulharsko zahalila do štátneho smútku. Počas pohrebu sa v krajine na dve minúty zastavil život.

SkryťVypnúť reklamu

Utajené pamätné miesto

Presne 24. novembra 1966 začala vysielať televízia v Kongu a v New Yorku zaznamenali najvyššiu koncentráciu smogu v histórii. A odohrala sa najväčšia letecká katastrofa na území Slovenska. Tým skôr prekvapuje, že sa tak málo pripomína.

Na mieste tragédie uprostred bukových lesov stojí 82 briez, ktoré symbolizujú 82 obetí. Provizórne drevené kríže a nápisy vyryté do kôry stromov od mája tohto roku konečne dopĺňa aj pomník v podobe kamenného kríža na mohyle s pamätnou tabuľou. Podarilo sa ho osadiť vďaka nadšencom z katolíckeho akademického spolku Istropolitan a hlavnému organizátorovi Petrovi Maroszovi. Pomník požehnal bulharský pop a na Sakrakopec prišiel príbuzný jednej z obetí – Kyril Alexander Stojanov, ktorého brat Mladen našiel smrť v troskách lietadla ako 24-ročný.

SkryťVypnúť reklamu

Rovnako by miesto malo byť čoskoro vyznačené aj v turistických mapách. Dostať sa k nemu totiž nie je vôbec jednoduché. Necelé dva kilometre odtiaľ sa pritom nachádza známe a obľúbené výletné miesto Biely kríž. Miestni poznajú aj cestu na Sakrakopec - ochotne ju poradia napríklad v originálnom bufete Včelín. V spleti zablatených lesných chodníkov na úbočiach karpatských kopcov však návštevníka nenavigujú takmer žiadne tabule ani smerovky.

Možno to má aj svoje opodstatnenie. Miesto, na ktorom sa odohrala tragédia takýchto rozmerov, pôsobí na ľudí rôzne – senzitívnejší človek si z jeho návštevy môže odniesť nepríjemné pocity alebo sny. Rozumným kompromisom by bolo zachovať Sakrakopcu komornú a pietnu atmosféru, no predsa len uľahčiť orientáciu tým, ktorí si chcú pripomenúť letecké nešťastie a jeho obete. A možno aj tu uprostred hlbokého lesa si uvedomiť fakt, že nik netuší, kde a kedy sa skončí jeho cesta.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 24 122
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 754
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 937
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 337
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 273
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 885
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 650
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Juraj Slafkovský oslavuje gól.

Zaznamenal svoj 41. bod v sezóne.


Oh my Hockey
Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu