Debatovať s veriacimi na tému cirkevných sviatkov je náročné. Majú totiž problém vymenovať ich. Nešlo o reprezentatívny výskum, iba sme oslovili väčšie množstvo ľudí vychádzajúcich z kostolov v rôznych oblastiach Slovenska. Spomenúť si na väčšinu rímskokatolíckych sviatkov dokázali len niektorí, evanjelici nedopadli o nič lepšie. Pravdou je, že verklíkovanie sviatkov nie je účelom.
Väčšina oslovených kňazov, naopak, nezaváhala a sypala ich z rukáva, našli sa však aj takí, čo otvorene priznali, že spamäti to nedokážu. Odporučili nám internet.
Prikázané a tie ostatné
Rímskokatolícka cirkev rozlišuje sviatky na neprikázané a prikázané. Tie sa nie vždy prekrývajú s tými, ktoré štát uznal za dni pracovného pokoja. Vladimír Slovák, katolícky kňaz z dedinky Stožok tvrdí, že mu to neprekáža, akceptuje, že štát je sekulárny. „Inak by bolo pre kresťanov všetko jednoduché. Takto sa musia trochu ponamáhať, aby sviatočný deň prežili viac duchovnejšie."
Prikázané sviatky je podľa neho nutné vnímať ako morálny záväzok svätiť ich. „Treba ich prežívať ako nedeľu, podľa možnosti by človek nemal pracovať, ale ísť na svätú omšu." Takýchto sviatkov uvádza cirkev deväť, neprikázaných desať. Poradie najdôležitejších rímskokatolíckych sviatkov uvádza Slovák nasledovne - Veľká noc, Vianoce a zoslanie Ducha svätého.
Jaroslav Ďuriš, evanjelický farár zo Stredných Plachtiniec a senior Novohradského seniorátu považuje za dôležitú fázu pred sviatkami prípravné obdobie. „Človek sa duchovne pripravuje na to, aby sviatky prežil požehnane." Evanjelici sviatky na prikázané a neprikázané nerozlišujú, cirkevný rok rozdeľujú na slávnostnú a bezslávnostnú časť, pričom tá prvá zahŕňa vianočné, veľkonočné a svätodušné obdobie. Obe cirkvi k sviatkom pripočítavajú všetky nedele.
Zaujímavosťou je 6. júl - pre evanjelikov významný sviatok, súvisiaci s upálením Majstra Jána Husa. Ďuriš vysvetľuje, že šlo o jedného z predreformátorov. „Nebál sa vyhrážok stredovekej cirkvi, nezaprel pravdu a zomrel na hranici." Katolíci ho nespomínajú, v roku 1411 ho exkomunikovali ako kacíra. V tento deň majú pracovné voľno aj v Česku a reportér Českého rozhlasu Ľubomír Smatana to v knihe Jánošíci s ťažkou hlavou ironicky okomentoval slovami: „To na Slovensku pracujú všetci, katolíci ešte viac ako inokedy."
Biznis proti duchovnu
Napísať, že aj z veľkých cirkevných sviatkov sa vytráca duchovno a valcuje ho komercia, znamená podhodiť čitateľom frázu. Faktom je, že predvianočný stres, hádky v rodinách, besné upratovanie, vozíky s nervóznymi kupujúcimi v obchodných centrách, degradácia Veľkej noci na spitie sa pod obraz Boží, prerážajú akýkoľvek náznak spirituality. Biznis pred cintorínmi na Dušičky, keď sa obvyklé ceny kvetov a sviečok násobia bulharskými konštantami, tento obraz len dovršujú.
Podľa Vladimíra Slováka sviatky ako také dávajú iný rozmer nášmu vzťahu k nejakej osobe a upozorňujú na základ, ktorým je láska. „Ak mám niekoho rád, a má sviatok, obdarujem ho. Pritom premýšľam o našom vzťahu v dimenzii úcty, lásky a porozumenia." Analogicky to vraj platí aj o štátnych sviatkoch, kde štát deklaruje, na akých hodnotách stavia. Tieto si osvojí alebo uznáva aj jednotlivec podľa svojho pohľadu - „niekto dáva prednosť prvému máju, iný sedemnástemu novembru, ďalší cirkevným sviatkom." Farár dopĺňa, že cirkevné sviatky prehlbujú vzťah k Bohu, regenerujú ho, umožňujú nadviazať s „Pánom" užší kontakt.
Prečo sa tak v praxi často nedeje, si Jaroslav Ďuriš vysvetľuje vlnou materializmu zo Západu. „Nikdy v minulosti sme sviatky neprežívali komerčnejšie ako dnes. Vplyv na to majú médiá a reklama, pretože nezdôrazňujú duchovný rozmer, ale nepodstatné veci." Zbaviť viny sa však podľa farára nemôžu ani rodičia, ktorí majú na starosti výchovu.
Všetko sa dá zneužiť
„Často sa stretávam s tým, že veriaci nemajú čas na duchovné stretnutia. Vraj treba nakupovať, aby boli Vianoce hojné, s prehýbajúcimi sa stolmi. V tomto je to rovnaké v Bratislave aj u nás v Novohrade - ľudia vláčia z hypermarketov prebytočné veci, ktoré potom vyhadzujú."
Vladimír Slovák vidí príčinu konzumného prežívania cirkevných sviatkov skôr v tom, že všetko dobré sa dá zneužiť. „Problém komercionalizácie nie je v existencii trhu, ale v tom, že ostávame na povrchu miesto toho, aby sme šli duchovne do hĺbky. Obchodníčka mi predsa nemôže ponúknuť vnútorný rozmer, ale len materiálny tovar. Načo muž svojej žene donesie kyticu ruží, ak ju podvádza? Dar má odrážať vnútro, srdce. Ak je prázdne, alebo inde, ide o formalitu alebo kamufláž. Tak je to pri väčšine sviatkov, aj pri Vianociach. Načo niekomu kúpim drahé darčeky, ak si vo všetkom presadzujem svoje? Je to o láske, alebo o svojich predstavách?"
Katolícky farár priznáva, že zmena v komerčnom prežívaní sviatkov sa nariadiť nedá rovnako, ako sa nedá nariadiť vlastenectvo. „Urobte to príkazom a budete na smiech. Na tom, aby sme si v rámci sviatkov uvedomovali aj hodnoty ako dôstojnosť, porozumenie, lásku, vzťah s Bohom a podobne, treba trpezlivosť a snahu. Najmä našu vlastnú."
Cirkevné sviatky
Rímskokatolícka cirkev
Prikázané sviatky
1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
2. Zjavenie Pána - 6. januára
3. Nanebovstúpenie Pána - (pohyblivý)
4. Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi - (pohyblivý)
5. Sv. Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
7. Všetkých svätých - 1. novembra
8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
9. Narodenie Pána - 25. decembra
Neprikázané sviatky
1. Obetovanie Pána - 2. februára
2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
3. Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
4. Zvestovanie Pána - 25. marca
5. Turíčny pondelok - (pohyblivý) - po liturgickej reforme v roku 1969 sa neslávi, ide o vec tradície
6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
7. Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
8. Narodenie Panny Márie - 8. septembra
9. Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
10. Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra
Poznámka: Za sviatky sa považujú aj všetky nedele, medzi neprikázané sviatky patrí aj oslava patróna chrámu a výročie posvätenia chrámu (všade iný termín).
zdroj: www.kbs.sk a Vladimír Slovák
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
Slávnostná časť cirkevného roka má 3 obdobia:
Vianočné:
- štyri adventné nedele
- Štedrý večer - 24. decembra
- 1. slávnosť vianočná - 25. decembra
- 2. slávnosť vianočná - 26. decembra
- koniec občianskeho roka - Silvester, ďakovné služby Božie
- Nový rok - 1. januára - vtedy dostal meno Ježiš
- Zjavenie Krista Pána mudrcom - 6. januára
Veľkonočné:
- šesť pôstnych nedieľ
- Smrtná nedeľa
- Kvetná nedeľa
- Zelený štvrtok
- Veľký piatok
- 1. slávnosť veľkonočná
- 2. slávnosť veľkonočná
- päť nedieľ po Veľkej noci
Svätodušné:
- Vstúpenie Krista Pána na nebo - 40. deň po Vzkriesení
- 1. slávnosť svätodušná - na 50. deň po Veľkej noci
- 2. slávnosť svätodušná
- Sviatok Svätej Trojice
Bezslávnostná časť cirkevného roka
Svätia sa:
- nedele po Svätej Trojici
- Sviatok apoštolov Petra a Pavla - 29. júna
- Sviatok slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda - 5. júla
- Pamätný deň upálenia Majstra Jána Husa roku 1415 - 6. júla
- Kajúca nedeľa - spomienka na skazu mesta Jeruzalem
- Poďakovanie za úrody zeme
- Pamiatka reformácie - 31. októbra
- Pamiatka zosnulých - 2. novembra
Poznámka: Za sviatky sa považujú všetky nedele, k tomu sviatok posvätenia chrámu (všade iný termín).
zdroj: www.ecav.sk a Jaroslav Ďuriš
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
