LISABON. Jeden za všetkých, všetci za jedného je podľa slovenského ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu hlavným heslom, ktoré by malo charakterizovať povahu a budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Uviedol to dnes v odpovedi na otázku TASR, ktoré priority sa slovenská strana snažila pretlačiť do novej strategickej koncepcie NATO.
Počas cesty na dvojdňový summit aliancie, ktorý sa dnes začína v Lisabone, Dzurinda poukázal najmä na dve priority, ktoré sa slovenským expertom z ministerstiev obrany a zahraničných vecí podarilo do kľúčového dokumentu zakomponovať: prvou je, aby aliancia fungovala na princípe kolektívnej bezpečnosti, a druhou záruka, že hlas každej jednej členskej krajiny bude mať váhu.
Je dôležité, aby bola aliancia "aj naďalej budovaná, rozširovaná a udržiavaná" na princípe kolektívnej bezpečnosti, zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. "Toto je kľúč, toto je tajomstvo, toto je čaro našej transatlantickej rodiny a spoločenstva," poukázal na bod v koncepcii NATO, ktorú má jeho 28 lídrov na summite prijať.
Druhou prioritou je, že každý hlas v aliancii treba vypočuť, tvrdí minister. "Aby sa rozhodnutia na všetkých úrovniach aliancie diali na báze konsenzu, aby veľká krajina mohla nielen hovoriť, ale aby bola povinná aj počúvať, a aby mala malá krajina rovnaké právo a žiadne bariéry slobodne sa vyjadriť k akejkoľvek otázke, ktorú Severoatlantická aliancia posudzuje," povedal Dzurinda s tým, že Slovensko môže byť v tomto smere s konceptom novej stratégie spokojné.
Na Afgancov chce pritlačiť
Na afganských lídrov treba aj trochu pritlačiť, aby sa prestali spoliehať iba na pomoc zo zahraničia, povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda počas letu na summit Severoatlantickej aliancie, ktorý sa dnes začína v portugalskej metropole Lisabon.
Na summite sa bude v sobotu diskutovať o budúcnosti operácie medzinárodných síl ISAF v Afganistane. Tá by mala byť podľa plánov ukončená najneskôr v roku 2014, čo znamená, že po tomto termíne už bude bezpečnosť afganského ľudu výlučne v rukách samotnej afganskej vlády.
Podľa Dzurindu síce môže byť vytýčený termín odchodu medzinárodných vojsk odvážny, ale na vec sa treba pozrieť hlavne z iného pohľadu.
"Mali by sme trošku aj tlačiť na Afgancov, aby sa namáhali, aby sa učili, aby nachádzali odvahu brať zodpovednosť do svojich vlastných rúk," zdôraznil s tým, že politickí lídri Afganistanu si nemôžu zvyknúť na to, že zodpovednosť za ich problémy bude donekonečna znášať medzinárodné spoločenstvo.
Dzurinda si uvedomuje, že jeho slová môžu vyznieť príliš ostro, ale jeho hlavným motívom je naznačiť, že NATO môže na Afganistan výrazne vplývať.
Odsun vojsk v 2014 nie je záväzný
"Podľa môjho názoru je veľmi správne, že sa aliancia rozhodla vplývať, ovplyvniť ten proces tak, že pritlačíme, napríklad na stránku výcviku a tréningu bezpečnostno-administratívnych zložiek, ktoré by mali časom byť naozaj schopné nielen preberať zodpovednosť, ale ju v Afganistane aj dlhodobo udržať," vysvetlil svoje predchádzajúce slová.
Horizont roku 2014 teda podľa neho nie je administratívne pevne stanovený, ale je vytýčený politicky. To Dzurinda považuje za pozitívne, pretože bude pôsobiť ako motivácia nielen pre členské štáty aliancie, ale aj pre vedúcich predstaviteľov Afganistanu.
V otázke možného termínu odchodu slovenských vojakov z Afganistanu bude Slovensko podľa Dzurindu postupovať v súlade so spojencami. "Nebudeme nikoho prekvapovať, vždy sme boli predvídateľní, transparentní, spoľahliví partneri - a takými aj zostaneme," dodal.
