Súhlasíte s premiérkou Radičovou, že voľba generálneho prokurátora je kľúčový krok tejto vlády?
„Áno. Upozorňoval som, že jedným z najdôležitejších mocenských rozhodnutí tejto koalície bude dohoda na novom generálnom prokurátorovi. Už aj preto, že klesá vymožitelnosť práva a znižuje sa dôvera občanov v orgány činné v trestnom konaní. Sme svedkami množstva neobjasnených podozrení z vážnych trestných činov. Pred voľbami sa hovorilo aj o podozreniach z korupcie či klientelizmu politikov a nič sa nevyšetrilo."
Radičová povedala, že v prípade zvolenia Dobroslava Trnku zváži demisiu. Ak by naozaj prešiel, odišlo by KDH z koalície?
„Padla by celá vláda."
Čo by ste urobili, keby demisiu nepodala? Odišli by ste aj tak?
„Jej vyjadrenie som pochopil tak, že odchádza z postu premiérky. To bolo zásadné stanovisko, ktorý si nesmierne vážim."
Je dobré riskovať pád vlády kvôli prokurátorovi?
„Sú na to dôvody a premiérka si uvedomuje osobnú i ústavnú zodpovednosť za napĺňanie vládneho programu. Ak je presvedčená, že s týmto vedením generálnej prokuratúry to nie je možné, tak je to dobré rozhodnutie."
Bol by to dôvod aj na nové voľby?
„Určite by sa hľadali ústavné riešenia a s istotou môžem povedať, že by bolo oveľa ťažšie zostavovať novú vládu z týchto koaličných strán, ako krátko po voľbách."
Ste si istý, že pokiaľ Smer znovu navrhne Trnku, dostane iba hlasy Smeru a SNS?
„Môžem hovoriť len za poslancov KDH, ktoré aj verejne vyjadrilo svoj postoj k voľbe. Voľby sú však tajné, takže výsledok môže prekvapiť. Je to na cti, zodpovednosti a morálke každého poslanca."
Ak je to také dôležité, prečo sa koalícia stále nedohodla na generálnom prokurátorovi?
„Nechcel by som o tom hovoriť pred rokovaním koaličnej rady, ktorá má byť v pondelok. Tento termín je však posledný možný na dohodu."
Prečo ste sa nestretli skôr?
„KDH bolo pripravené rokovať aj v priebehu tohto týždňa. Nie je dobré, ak sa takéto vážne rozhodnutia robia v rýchlosti a časovej tiesni."
Do tejto situácie ste sa dostali druhýkrát po sebe.
„To je pravda, takže vyvstáva rovnaká otázka: komu to vyhovuje?"
Komu?
„Určite to neprospieva tejto vládnej koalícii. Keď rokujeme o konkrétnych menách, niektorá zo strán si vždy nájde dôvod, prečo nie ten, alebo onen. Už dvakrát sme mali na dosah dohodu, žiaľ, opakuje sa tá istá situácia."
Kto za to môže?
„Prvýkrát SDKÚ, ktorá napokon prišla s dvoma návrhmi."
Nezablokovala dohodu aj druhýkrát?
„To ešte nemôžem povedať, lebo rokovania stále pokračujú."
Ak sa chce SDKÚ dohodnúť, prečo trvá na Jánovi Hrivnákovi, ktorý už raz neprešiel?
„Prvýkrát sme SDKÚ ponúkli dohodu na spoločnom kandidátovi ešte pred podaním návrhov. Druhýkrát prebiehali rokovania trochu inak - zvyšné strany už nemali vôľu zaoberať sa kandidátmi, ktorí v prvom kole neprešli."
Je pravda, že Lucia Žitňanská nemala od Mikuláša Dzurindu mandát dohodnúť sa na inom mene ako na Hrivnákovi?
„Je pravda, že pani ministerka nenavrhla nikoho. Len oznámila, že poslankyňa Dubovcová navrhne pána Hrivnáka."
Z toho však vyplýva, že SDKÚ sa nechce dohodnúť ani druhýkrát.
„To je otázka na SDKÚ. Ale sú tam isté znaky obštrukcie."
O čo ide Dzurindovi?
„Chcem veriť, že mu nejde o to, aby bol zvolený pán Trnka, ale o to, aby bol zvolený dobrý generálny prokurátor."
Prečo potom robí obštrukcie?
„Na to sa musíte spýtať pána Dzurindu."
Je pravda, že keď ste mu pred prvým kolom navrhli, nech predloží iného kandidáta ako Trnku, vysmial sa vám do očí?
„Atmosféra rokovaní bola poznačená istým napätím a nervozitou, keďže ide o veľmi vážne rozhodnutie. Padali aj tvrdé slová."
Béla Bugár sa mal vyjadriť, že za osem rokov, čo vládol s Dzurindom, ho ešte takého nezažil.
„To, v akom stave a kondícii sme sa vtedy ocitli, by som nechcel komentovať. Ale nebolo to príjemné rokovanie, naopak - nepatrí to k štýlu, ktorým by sa mala prezentovať táto koalícia."
Bol to starý Dzurinda?
„Bol to Mikuláš Dzurinda."
Myslíte si, že naozaj chcel, aby prešiel Trnka? Alebo chcel len demonštrovať silu - dovnútra koalície alebo smerom k Ivete Radičovej?
„Dlho som rozmýšľal, čo ho mohlo viesť k takémuto pozičnému postoju. Nevedel som to racionálne pochopiť - nevidel som žiadny dôvod, aby sme sa nedohodli, naopak. Ponuky kandidátov neboli zlé, takže pohnútky niektorých aktérov sú pre mňa záhadou. Dúfam, že hlasovanie nepotvrdí obavy, ktorí sú v nás podprahovo stále prítomné."
Špekuluje sa, že Dzurinda to možno robí aj preto, aby zahladil kauzu financovania SDKÚ.
„Dúfam, že nie. Ak by tam bola čo i len malá pohnútka, je to pre mňa neprijateľné."
V tejto chvíli majú KDH, Most a SaS iného kandidáta ako SDKÚ - Jozefa Kanderu. Prečo nemôžete byť trochu veľkorysí a v záujme dohody podporiť Jána Hrivnáka?
„Nie je vylúčené, že sa nemôžu zopakovať tí istí kandidáti, ale chýba vôľa."
Nie je to preto, že Hrivnák obžaloval starostu Rače Pavla Bielika (KDH), že si pýtal päťmiliónový úplatok?
„Absolútne nie. Žiaden z poslancov KDH nie je zaujatý voči pánovi Hrivnákovi."
Bielikov brat poslal pred prvým kolom voľby generálneho prokurátora poslancom KDH list, kde útočil na Hrivnáka. Nevnímali ste to ako nátlak?
„Nie. Viem sa vžiť do situácie, v ktorej sa ocitol pán Bielik aj jeho rodina. Obsah listu však voľbu neovplyvnil."
Je pravda, že starosta Bielik písal aj predsedovi KDH Jánovi Figeľovi, aby ste ho rehabilitovali?
„Komunikácia medzi pánom Bielikom a vedením strany je od momentu, kedy ho súd oslobodil, intenzívnejšia. V zmysle našich stanov sa mu automaticky obnovilo členstvo v strane. V čase, kedy bola voči nemu podaná obžaloba, bol predsedom krajskej rady KDH v Bratislave. V tejto chvíli má šancu uchádzať sa o akúkoľvek funkciu v strane."
Ste presvedčený, že Bielik si nepýtal úplatok?
„K tomu sa nemôžem vyjadriť, rešpektujem rozhodnutie súdu. V tejto chvíli nie je Pavol Bielik problémom KDH."
Naozaj by ste nemali problém, keby sa uchádzal o nejakú funkciu?
„Nie."
Súd ho síce oslobodil, ale pochybnosti zostali.
„Nikdy nevynášam súdy na základe pochybností a domnienok."
Bielik bol obvinený aj obžalovaný.
„Kľúčové je rozhodnutie súdov. Stále verím, že sú nezávislé a nestranné."
Aj Lexu súd oslobodil, no napriek tomu zrejme máte pochybnosti o jeho bezúhonnosti.
„To je úplne iná situácia. V tomto prípade bránia vyšetreniu prípadu Mečiarove amnestie."
Pavol Rusko musel aj pod tlakom KDH odísť z politiky, hoci nebol nikdy obžalovaný, „len" podozrivý z nezákonnej činnosti. Znamená to, že Bielik by sa mohol pokojne stať aj predsedom KDH?
„Ja len hovorím, že v rámci demokratických pravidiel, ktoré platia v KDH, sa môže ktorýkoľvek člen strany uchádzať o akúkoľvek funkciu."
To sú formálne pravidlá. Tie neformálne u vás neplatia?
„Som presvedčený, že toľko morálnej sily, ktorá vládne v KDH pri posudzovaní ľudí, kandidujúcich na nejaké funkcie, je v máloktorej politickej strane. Preto by som sa už k tomu nerád vyjadroval."
Začiatkom decembra máte kongres. Oslabila kauza bytu Jána Figeľa jeho pozíciu predsedu strany?
„Nie. Prechodne možno mali niektorí pochybnosti, ale chvalabohu, ideme ďalej."
Ako ste tú kauzu vnímali vy?
„V politike treba byť pripravený na všetko. Musíte si byť vedomí, že verejnosť vás vyzlečie donaha - preto musíte odkryť svoju tvár a vysvetliť aj svoje majetkové pomery, aby ste ľudí presvedčili, že nebol porušený zákon. To sa v tomto prípade aj stalo."
Takže nebola chyba, že Figeľ dostal pod cenu lukratívny byt v centre Bratislavy?
„Každý rieši svoje bytové a iné problémy individuálne. Nevidím však za tým žiadne porušenie zákona."
Neobávate sa, že politickí súperi vám budú túto kauzu vyčítať až do konca volebného obdobia?
„Nie. Toto nie je charakteristická kauza, pri ktorej je podozrenie z korupcie alebo z klientelizmu."
Minimálne podozrenie z klientelizmu tam je. Mesto ovládala pravica na čele s KDH.
„Ján Figeľ nebol jediný občan, ktorý dostal za podmienok, ako boli vtedy nastavené, byt alebo nebytový priestor v centre mesta."
Figeľ nebol bežný človek, už vtedy mal naštandardné príjmy. Nemyslíte, že voči iným to bolo nespravodlivé?
„Zachoval sa čestne, keď ho ponúkol na dobročinné účely."
Súčasne však povedal, že mal naňho nárok, keďže slúžil krajine. Bol to dobrý argument?
„Majme úctu k ľuďom, ktorí zastávajú významné verejné funkcie. Primerane k tomu im dajme aj patričné možnosti, aby ich mohli vykonávať dôstojne a zodpovedne."
Kritériom na pridelenie bytu však nemá byť funkcia.
„Je pravda, že zákon to nerieši, ale mohli by sme to rešpektovať."
Ako často ste sa stretávali s Ernestom Valkom?
„Niekedy aj viackrát za týždeň. Bol to môj priateľ, ktorého som poznal veľmi dôverne."
O čom ste spolu hovorili?
„Hlavne o politike, do ktorej sa chcel vrátiť. Ernest bol vizionár, navyše nesmierne bystrý a múdry právnik. Jeho životným snom bolo prijať na Slovensku novú ústavu."
Komunikovali ste s ním aj v deň jeho vraždy?
„Áno, telefonoval mi okolo piatej popoludní. Hovoril, že sa chce stretnúť vo veľmi dôležitej veci. Detaily sme však nerozoberali, dohodli sme sa, že sa stretneme na druhý deň ráno. Ešte mi stihol poslať mail s pripomienkami k volebnému poriadku pre voľby generálneho prokurátora."
Je pravda, že sa niečoho obával, respektíve, že chcel požiadať o ochranu?
„Spomínal mi, že má dohodnuté aj stretnutie s ministrom vnútra, ale neviem o tom, že by sa niečoho obával, alebo žiadal o ochranu. Ernest bol veľmi odvážny chlap, viackrát som ho upozorňoval, aby si dával pozor. Neviem, o čom chcel hovoriť v deň svojej smrti - niekedy však považoval za mimoriadne dôležité a urgentné aj veci, ktoré som ja tak nevnímal."
