BRATISLAVA. Svojich nominantov na nej predstavia podľa neho aj SaS a Most-Híd. Za najdôležitejšiu považuje už teraz jasnú zhodu koalície na zmenu na čele generálnej prokuratúry.
Aj keď takáto voľba nie je podľa Kollára nikdy úplne apolitická, pri rokovaniach o kandidátovi "vôbec nejde o nejaké politické nominácie v tom duchu, že toto je kandidát nejakej strany a ten bude teraz sedem rokov hájiť záujmy tej strany".
V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy tak reagoval tak na kritiku Dušana Čaploviča zo Smeru-SD, podľa ktorého to vyzerá, ako keby sa jednotlivé koaličné strany snažili privlastniť si generálneho prokurátora. "Mne sa zdá, že je to príliš spolitizované, je tu veľa chaosu a nejasností," zhodnotil proces hľadania nominanta a jeho voľby.
Podľa Kollára by nemala byť rýchlosť pri voľbe nového generálneho prokurátora nadradená kvalite kandidáta. Pripomenul, že ak by aj náhodou nebol žiadny nominant na decembrovom rokovaní národnej rady zvolený, po skončení funkčného obdobia súčasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku v januári, provizórium nenastane.
Jeho právomoci by totiž prevzal námestník generálneho prokurátora. Ako Kollár pripomenul, aj predchádzajúca vládna garnitúra na čele s Robertom Ficom mala problém s obsadením niektorých postov, napríklad viceguvernéra Národnej banky Slovenska hľadali podľa neho pol roka. "Hlavne, že bol na čele guvernér, ktorého sme si veľmi ctili," zareagoval na to Čaplovič.
Poslanec Smeru v diskusii kritizoval aj zámer Jozefa Viskupiča z SaS zrušiť tajnú voľbu. "To je návrat pred rok 1989, tajná voľba je vymoženosť demokracie," vyhlásil. Spôsoby a metódy, ktoré používa SaS v parlamente podľa neho nepatria do demokratickej inštitúcie.
Poukázal tým na fotenie si volebných lístkov pri prvom kole voľby generálneho prokurátora poslancami za SaS. "Ak sa niekto za svoju voľbu nehanbí a chce si ju obhájiť, potom nevidím v tom žiadny problém," obhajoval tento postup Kollár.
