Bratislava 5. júna (TASR) - V týchto dňoch si pripomíname 141. výročie prijatia Memoranda národa slovenského. V súvislosti s týmto výročím TASR vydáva niekoľko faktov o tejto významnej udalosti v dejinách slovenského národa.
V Turčianskom Svätom Martine prijalo Slovenské národné zhromaždenie 6.-7. júna 1861 Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej. Memorandum zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské Okolie. Problematika vnútornej politickej a administratívnej organizácie Okolia sa podrobnejšie neriešila. Memorandum deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) Okolia, adekvátny pomer v používaní v úradnom styku a vo vyučovaní medzi slovenčinou a maďarčinou. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.
Memorandum, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa však v tej dobe nepodarilo uskutočniť. Opierali sa však oň zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Napriek vzrastajúcemu tlaku zo strany vládnuceho maďarského národa a z neho vyplývajúcej maďarizácie aplikovanej predovšetkým v severných častiach Uhorska. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov až do prvej svetovej vojny. Naplnené i prekročené boli o desaťročia neskôr vznikom Slovenskej republiky 1. januára v roku 1993.
