Už na rok 2010 dostali súkromné škôlky, základné umelecké školy a školské zariadenia aj o polovicu menej peňazí ako obecné školy. Na rok 2011 im samosprávy rozpočtujú ešte menej.
BRATISLAVA. Obce a mestá navrhujú na rok 2011 drasticky znížené sumy na financovanie súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl a školských zariadení, tvrdí Asociácia súkromných škôl a školských zariadení.
V týchto dňoch schvaľujú samosprávy rozpočty na rok 2011 a na ich základe prijmú všeobecne záväzné nariadenia o výške dotácií na žiaka.
"Po skúsenostiach z roku 2010 a pohľade na zverejnené rozpočty obcí a miest bude pre mnohé zo súkromných škôl a školských zariadení rok 2011 tým najhorším v ich doterajšej existencii," konštatuje prezidentka Asociácie Saskia Repčíková.
Minister vraj nepomohol
Tvrdí, že sľúbenej podpory od rezortu školstva sa nedočkali. "Hoci minister Eugen Jurzyca na stretnutí so zástupcami verejnej výzvy za spravodlivé a rovnocenné financovanie detí už v septembri prisľúbil pomoc v riešení situácie, obecné a mestské pokladnice sú stále pre súkromné školy a školské zariadenia zatvorené," uviedla Repčíková.
Rezort sa zatiaľ k situácii nevyjadruje. "V tejto veci ešte pokračujú rokovania Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu s Ministerstvom financií a so Združením miest a obcí Slovenska," reagoval odbor masmediálnej politiky rezortu.
Peňazí bude menej
Napríklad mesto Trnava dáva tento rok podľa Asociácie na dieťa v mestskej škole 1 760 eur, na dieťa v súkromnej materskej škole prispieva sumou 698 eur.
V roku 2011 je podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje mesto Trnava štyri dni pred komunálnymi voľbami, tento rozdiel ešte vyšší. Asociácia sa obáva, že viaceré deti prídu o možnosť vzdelávania, pomoci a zmysluplného trávenia voľného času, ktorú im školy a školské zariadenia dávali.
Andrea Turčanová je riaditeľkou súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú zriadilo občianske združenie pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ich rodičia by si škôlku nemohli dovoliť platiť. Zariadenie dostáva od mesta Prešov 67 percent toho, čo mestské materské školy.
"Pri maximálnej kapacite detí máme len 80 percent zamestnancov. Znížená dotácia znamená, že môžeme zaplatiť len dve učiteľky namiesto štyroch, čím porušujeme zákon," konštatuje Turčanová.
Škôlka už prestala kupovať hračky, peniaze jej postačia len na platy, preddavky a energie. Podľa Turčanovej je situácia neudržateľná a škôlka zrejme musí skončiť.
Menej dostanú aj umelecké školy
Samosprávy plánujú krátiť aj rozpočty základných umeleckých škôl a zariadení pre záujmové aktivity detí, školských jedální, internátov a špeciálnopedagogických poradní.
Vedúca sekcie súkromných základných škôl Asociácie Eva Ohraďanová tvrdí, že najhoršia je situácia v Martine, Handlovej, Banskej Bystrici, Prievidzi a Ružomberku. Mestá a obce podľa nej "dostali od januára 2010 nástroj na našu postupnú likvidáciu, pri rozdeľovaní dotácií neberú do úvahy, že sú to celkom rovnaké deti s rovnakými potrebami."
Napríklad v Handlovej dostal žiak obecnej ZUŠ 466 eur a žiak súkromnej ZUŠ iba 196 eur, pritom daň, ktorú zaplatili ich rodičia zo svojho príjmu, má rovnakú výšku, poznamenala Ohraďanová. Súčasný model financovania z rozpočtu obce považuje za nefunkčný.
"V praxi to potom vyzerá aj tak, že mesto súkromnému školskému zariadeniu dotáciu kráti a vo svojom zariadení rozdeľuje pedagógom mimoriadne odmeny, ako sa to stalo na konci roka 2009 v Košiciach,“ hovorí Ohraďanová.
Krúžky utrpia najviac
V ťažkej situácii sa ocitli aj súkromné centrá špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré zabezpečujú starostlivosť pre deti s vážnym zdravotným znevýhodnením.
Vedúca odbornej sekcie špeciálnopedagogického poradenstva v Asociácii Miroslava Zubová pripomína, že na komplexnú starostlivosť psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, rehabilitačného a sociálneho pracovníka dostali zariadenia pre jedno dieťa na celý rok 100 eur.
„Zamestnanci centier vykonávajú terénnu prácu, navštevujú deti v rodinnom prostredí či školách. Suplujeme tu úlohu štátu, ale z obcí dostávame niekedy iba 40 percent z toho, čo pridelia deťom v starostlivosti štátnych poradní," kritizuje Zubová s tým, že zariadeniam chýbajú prostriedky na základné prežitie.
Najhoršie časy však podľa Asociácie čakajú súkromné školské zariadenia, kde sa o deti starajú vo voľnom čase – školské strediská záujmovej činnosti a centrá voľného času.
Podľa aktuálne platnej legislatívy majú peniaze na záujmovú činnosť dostávať aj obce, v ktorých sa také zariadenia nenachádzajú. Problematicky vníma Asociácia aj to, že peniaze na deti z výnosu dane z príjmov síce obce dostanú, ale nič ich nezaväzuje, aby ich na tieto zariadenia aj použili. „Minulý rok sme dostali na školské stredisko na jedno dieťa a na rok 30 eur. Tento rok prišiel z košického VÚC odkaz, že nedostaneme nič“, hovorí zriaďovateľka súkromného gymnázia v Košiciach Ľubica Petríková.
