BRATISLAVA. Aj keby dnes Európsky súd pre ľudské práva nekonal ďalej o novej sťažnosti čečenských utečencov Aliho Ibragimova a Anzora Čentieva, do Ruska sa zo slovenskej väzby tak skoro nevrátia.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) včera potvrdila, že s rozhodnutím o ich vydaní počká, kým sa neukončí konanie o ich žiadosti o udelenie azylu, ktorý od 10. novembra žiadajú najmä z humanitárnych dôvodov. Takúto možnosť navrhoval vláde aj český exminister pre ľudské práva Michael Kocáb.
Ten apeloval u viacerých členov vlády a vďaka tomu sa o Čečenoch dozvedel aj vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd), ktorý navrhuje počkať na konečné rozhodnutie Európskeho súdu.
„Do úvahy reálne prichádza aj možnosť udelenia humanitárneho azylu, ale je v kompetencii ministerstva vnútra posúdiť všetky fakty a argumenty a rozhodnúť tak, aby nebolo porušené právo ani spravodlivosť,“ povedal Chmel.
V prípade pochybností je pripravený konzultovať prípad s ministrom vnútra. Daniel Lipšic (KDH) sa zatiaľ nevyjadruje.
„Ak ich slovenské úrady pošlú späť, hrozí im nielen mučenie, ale aj nespravodlivý súd,“ povedal SME ruský disident Viktor Fajnberg, ktorý bol jedným z Rusov, ktorí vyšli v roku 1968 do ulíc protestovať proti okupácii Československa, za čo neskôr nedobrovoľne skončil na päť rokov v psychiatrickej liečebni.
Čečeni sa pred vydaním do Ruska bránili v Štrasburgu, ktorý ich sťažnosť v septembri neprijal. Pred týždňom však vydal predbežné opatrenie a Slovensku ich do dnešného podvečera zakázal vydať. Dôvodom je sťažnosť, v ktorej Ibragimov a Čentiev hovoria, že ich právny zástupca nedostatočne obhajoval. Noví zástupcovia, ľudskoprávni aktivisti Hana Demeterová a Imran Ežiev doplnili Európskemu súdu nové svedectvá.
Upozornili súd na osud Zubaira Zubaireva, priateľa oboch, ktorý sa dobrovoľne vrátil z Rakúska, aby navštívil chorú matku. Uveril sľubom ruského a čečenského vedenia o amnestiách pre účastníkov čečenského odporu. Po návrate skončil vo väzení, kde ho mučili. Ežiev sa na žiadosť europoslancov zúčastnil na vyšetrovaní prípadu jeho neľudského zaobchádzania. Nebyť jeho, Zubairev už zrejme nežije.
Ali a Anzor, deti kaukazskej vojny
Ali Ibragimov a Anzor Čentiev na Slovensko prišli cez Ukrajinu začiatkom roka 2006. Útek z Čečenska považovali za jedinú možnosť zachrániť sa a začať nový život.
Ibragimov (33) mal sedemnásť, keď sa začal rusko-čečenský konflikt. Tvrdí, že brata bezdôvodne zastrelili a telo spálili v aute. Keď okoloidúca dievčina vojakov poprosila, aby telo nechali rodine, strelili jej do tváre. Ibragimov ušiel do hôr. Čentiev (27) prišiel pri bombardovaní rodnej dediny Katyr-Jurt v roku 2000 o ľavé oko. Zasiahla ho trieštivá strela, dva úlomky mu ostali v hlave.
Obaja bojovali na strane povstalcov proti ruskej armáde. Tvrdia, že „ľudia čečenského prezidenta Kadyrova sa snažia vrátiť utečencov do Ruska, aby sa svet čo najmenej dozvedel o zločinoch páchaných na severnom Kaukaze“.
Požiadali listom ministerku spravodlivosti, aby ich do Ruska nevydala. Obvinení sú z banditizmu a pokusu o vraždu ministerských úradníkov. Tvrdia, že je to výmysel.
(vev)
