Slota nominanta koalície Jozefa Čentéša podľa vlastných slov nepozná, ale má pochybnosti, či nie je Maďar.
BRATISLAVA. Menšia opozičná strana SNS má podozrenie, že koalícia v parlamente nepodala svoj spoločný návrh na generálneho prokurátora platným spôsobom.
Vládne strany sa dohodli na kandidátovi Jozefovi Čentéšovi v pondelok podvečer v posledný deň, keď bolo ešte v parlamente možné podávať návrhy.
Národniari však dnes na tlačovej konferencii tvrdili, že návrh bol predložený zrejme už po termíne. Zástupcovia parlamentu kritiku SNS odmietli.
Úradné hodiny podateľne Národnej rady sú v pracovné dni zvyčajne do 16:00. V pondelok však bola otvorená dlhšie.
To sa nepáčilo SNS, podľa ktorej by malo byť predĺženie úradných hodín oznámené, ale v tomto prípade vraj nebolo. "Preveríme si proces podávania prihlášky, pretože máme za to (...), že mohla byť narušená tým pádom rovnosť šancí a rovnosť príležitostí," tvrdil podpredseda SNS Rafael Rafaj.
"Musí byť na podateľni aj časový záznam, čiže ak tam je údaj o 16:30, máme za to, že toto podanie je neplatné," dodal.
Kritiku SNS však odmietla riaditeľka komunikačného odboru Národnej rady Beáta Skyvová. "V prípade, že sa očakávajú dôležité návrhy zákonov alebo iné návrhy, môže byť podateľňa na základe rozhodnutia predsedu NR SR alebo vedúceho Kancelárie NR SR otvorená aj dlhšie," tvrdila.
Predseda Národnej rady Richard Sulík (SaS) navyše podľa nej už začiatkom mesiaca rozhodol, že v posledný deň podávania prihlášok bude predĺžená otváracia doba podateľne do 18:00. V pondelok popoludní úradné hodiny ešte predĺžil do 20:00.
Parlament bude nového generálneho prokurátora po neúspešnej novembrovej voľbe, keď sa koaliční partneri na jednom mene nedokázali zhodnúť, vyberať v decembri. Kandiduje aj súčasný generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorého navrhol poslanec Mojmír Mamojka (Smer). Predseda národniarov Ján Slota dnes tvrdil, že SNS nechá rozhodnutie o výbere generálneho prokurátora na svojich poslancoch.
Rafaj kritizoval "rasistickú matematiku"
Koncepcia zmeny zákona o používaní jazykov národnostných menšín je protiústavná a mala by byť zmietnutá zo stola. Domnieva sa podpredseda SNS Rafael Rafaj.
Podľa neho sa po novom nebude zohľadňovať voľba občanov garantovaná ústavou prihlásiť sa slobodne k národnosti. Kľúčovým by bol údaj o materinskom jazyku. "Takouto rasistickou matematikou získajú ďalších 45.820 Maďarov," upozornil na dnešnej tlačovej konferencii.
Ako dodal, na Slovensku sa rozširuje plazivá maďarizácia cez podpredsedu vlády pre menšiny Rudolfa Chmela. Jeho úrad pripravuje predmetnú novelu, ktorá má znížiť hranicu pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku zo súčasných 20 percent na desať.
To podľa Rafaja nepomôže iným menšinám, ktoré o to ani v podstate nemajú záujem. Isté otázniky v tomto vidí pri rómskej menšine. "Ktorá je už teraz, čo sa týka vzdelanosti, prípravy na zamestnanie a sociálnych adaptácií, veľmi nízko. Ak by sme im dali signál, že v podstate ani nemusia so štátnou a verejnou správou komunikovať v štátnom jazyku, tak ich umŕtvime do asociálnej kómy," zdôraznil.
Pripomenul, že zníženie hranice sa dotkne troch okresných miest, a to Lučenca, Levíc a Šale. Okrem nich by sa dvojjazyčne hovorilo aj na úradoch v štyroch bratislavských mestských častiach - Čunovo, Jarovce, Rusovce a Vrakuňa.
Slota: Chmel chodí do parlamentu spávať
Líder národniarov Ján Slota označil Chmela za dobrotivého uja, ktorý sa do Národnej rady SR chodí bežne vyspať. "Vždy mám potrebu ísť s ním zatriasť, pretože tam tak sladko chrápe, že je to až závideniahodné, ale jeho činy nenasvedčujú tomu, že stavia mosty medzi Slovákmi a Maďarmi," objasnil. Zastáva názor, že odborníkov z ministerstva kultúry nahradzujú politici strany Most-Híd, pričom Maďari rozhodujú o menšinovej politike SR. "Dostávame sa do stavu, že aj tučniaky v Patagónii sú väčší národovci ako Slováci na Slovensku," upozornil.
Novela by mala podľa Chmela posunúť postavenie príslušníkov národnostných menšín na európsku úroveň. "Je tiež istou odpoveďou na novelu zákona o štátnom jazyku. Treba dať do rovnováhy tento zákon so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín," doplnil.
Návrh považuje za veľmi dôležitý z pohľadu identity menšín, ktorý zvýhodní tie menej početné. Zníženie hranice by sa najviac dotklo nemeckej menšiny, kde by sa počet obcí, v ktorých by sa menšinový jazyk mohol používať v úradnom styku, rozšíril z jednej na desať až 11. Zmena tiež bude mať vplyv na rómsku, rusínsku či ukrajinskú menšinu.
