BRATISLAVA. Slovenskú delegáciu na medzinárodnej klimatickej konferencii v mexickom Cancúne povedie premiérka Iveta Radičová. Tá potrvá od 29. novembra do 10. decembra, rokovania na najvyššej úrovni budú prebiehať posledné tri dni. V rámci nich vystúpi aj šéfka kabinetu, ktorá okrem iného predstaví Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý rieši zvýšenie odolnosti územia na zmenu klímy.
Prioritou Európskej únie naďalej zostáva schválenie komplexnej a právne záväznej dohody pre režim spolupráce krajín po roku 2012. Tá by mala nahradiť v súčasnosti platný Kjótsky protokol. V ňom sa takmer 200 krajín dohodlo na znížení emisií skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní so stavom v roku 1990. Väčšina krajín sa neskôr zaviazala, že emisie zníži o osem percent.
Slovensko bude pri rokovaniach pripravené zvážiť svoju podporu druhému záväznému obdobiu Kjótskeho protokolu len s podmienkou, že tento sa stane súčasťou širšieho právneho rámca, ktorý zaručí primeranú účasť všetkých vyspelých aj rozvojových krajín pri dodržaní princípu ich spoločnej a zároveň diferencovanej zodpovednosti.
K záväznej dohode sa neúspešne pokúšali svetoví lídri a medzinárodní experti dospieť už na vlaňajšej konferencii v dánskej Kodani. Väčšina jej delegátov nakoniec vzala na vedomie politickú dohodu podľa návrhu amerického prezidenta Baracka Obamu v zhode s Čínou a ďalšími prudko sa rozvíjajúcimi sa ekonomikami.
Kodanský výsledok sa rodil ťažko pre nesúhlas rozvojových krajín a zástupcov ľavicovo orientovaných štátov Latinskej Ameriky. Podľa nich návrh dohody neobsahoval špecifické nástroje pre boj s emisiami. Dvojtýždňovej konferencii dominoval názorový spor medzi bohatými a chudobnými krajinami, ako aj medzi veľmocami, konkrétne Čínou a USA. Summit sprevádzali aj demonštrácie desiatok tisíc ľudí.
Zmena klímy, spôsobená rastúcimi emisiami skleníkových plynov, patrí medzi najvážnejšie globálne hrozby. Ako upozornil envirorezort, viaceré analýzy ukazujú, že odkladanie realizácie opatrení na znižovanie emisií môže zvýšiť riziko výskytu významných a nezvratných zmien, ako aj rastu nákladov na ich odstránenie.
Najväčšími producentmi skleníkových plynov sú USA (21 percent), Európska únia (20), Čína (17), Rusko (9), India (5), Japonsko (4), ostatné krajiny (24).
