BRATISLAVA. Slovenská spoločnosť sa musí rozhodnúť, ako sa bude pozerať na používanie menšinových jazykov.
Ako uviedol v Bratislave na medzinárodnej konferencii s názvom Jazyk a identita vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel, máme na výber z dvoch možností.
Môžeme vnímať menšinový jazyk ako faktor vzdorujúci jednote a prikazovať jazykovú zhodu prostredníctvom zákona alebo považovať existenciu menšín a ich jazykov za dar. Rozmanitosť je jedna z najvyšších hodnôt, zdôraznil podpredseda vlády.
Pravdou podľa jeho slov je, že ak sa začne hovoriť o právach menšín, slovenské politické elity bez ohľadu na to, na ktorej strane spektra sú zaradené, sa stávajú zástancami národného štátu a jediného používaného jazyka v krajine.
Je to preto, že vo svojej mentálnej výbave boli skôr zástancami národného štátu a zostali v ňom aj ako demokrati, konštatoval Chmel. Upozornil na to, že aj po viac ako 20 rokoch od Nežnej revolúcie zostala SR v oblasti menšinovej politiky akási zakonzervovaná. Do zákonnej úpravy sa dostalo len to, k čomu sme boli donútení zmluvnými záväzkami, poznamenal.
Aj preto slovenská spoločnosť stojí v súčasnosti pred historickou voľbou - prijatím novely zákona o používaní jazyka národnostných menšín, na príprave ktorej minority participovali a úpravu akceptovali. Jej pracovnú verziu Chmel nedávno predstavil.
Zásadnou zmenou je zníženie hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku zo súčasných 20 na desať percent. Jej ambíciou je posunúť postavenie príslušníkov menšín na európsku úroveň. Po verejnej diskusii by mal byť návrh novely predložený na februárovú schôdzu parlamentu.
Vicepremiér uviedol, že aj dnešnú konferenciu môžeme vnímať ako príspevok v dialógu o komplexnom riešení ochrany práv národnostných menšín.
Ako jeden z cieľov sympózia si jeho organizátori kladú prelomenie mýtu o nadštandardných právach menšín v SR v porovnaní s inými európskymi štátmi a zvyšovanie povedomia občanov o tejto oblasti. Budúcnosť by podľa Chmela nemala byť determinovaná strachom najmä z maďarskej menšiny. Boj s nacionalizmom sa možno naozaj nedá vyhrať, ale usilovať sa o to treba, dodal na záver svojho príspevku.
Podobné vnímanie menšín majoritnou časťou spoločnosti prezentovala aj Jarmila Lajčáková z bratislavského Centra pre výskum etnicity a kultúry. Zásadný problém vidí v tom, že o obsahu menšinových práv rozhoduje väčšina. Vyjadrila súhlas so slovami podpredsedu vlády, že obzvlášť v poslednom období sa ochrana menšinových práv stala hrozbou spoločnosti.
Pritom poukázala na to, že SR prijala viacero politík o budovaní národného štátu. Spomenula, že politici vo svete berú vážne hlavne tie menšiny, ktoré sa vyhrážajú konfliktmi a násilím. Menšina je hrozbou pre väčšinu, pritom by to malo byť naopak, podotkla. Aby sa spoločnosť dokázala posunúť ďalej, mala by sa na požiadavky menšín pozerať cestou spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti či rešpektu, domnieva sa Lajčáková.
ad vs
