BRATISLAVA. Ministerstvu životného prostredia SR sa zatiaľ nepodarilo so zástupcami priemyslu vyriešiť všetky sporné body ohľadne nového zákona, ktorý by upravil riešenie starých environmentálnych záťaží.
Ako po dnešnom zasadnutí kabinetu ozrejmil šéf rezortu József Nagy, 15. novembra predložil premiérke Ivete Radičovej verziu právnej normy, ktorá je predbežne prerokovaná s priemyselnými asociáciami.
Od pondelka (22.11.) majú materiál k dispozícii aj jednotlivé poslanecké kluby, ktoré by sa k nemu mali vyjadriť do týždňa. Minister následne plánuje zvolať zelenú tripartitu, na ktorej budú prítomní zástupcovia priemyslu, tretieho sektora, ako aj miest a obcí.
"Skúsime vyčistiť posledné body," konštatoval Nagy s tým, že následne by zákon mohol byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Či sa tak stane do konca roka, nechcel predpovedať. "Nechceme to šiť horúcou ihlou, ale robíme na tom," uzavrel.
Ako vysvetlil, právna norma hovorí najmä o zodpovednosti za staré záťaže. Návrh ministerstva je, aby za ich sanáciu či odstránenie zaplatil podobne ako v iných európskych krajinách jej pôvodca. Nagy však v tejto súvislosti upozornil, že situácia u nás je vzhľadom na privatizácie podnikov po roku 1990 trochu iná, keďže ich vlastníctvo nebolo kontinuálne.
"Dnes sa niektorým priemyselníkom javí, že by to bolo pokutovanie tých, ktorí boli slušní a zachovali výrobu. Za tých, ktorí vytunelovali firmy, bude platiť štát," podotkol.
"Podobné scenáre sme za posledné roky zažili viackrát a deklarácie o dôležitosti zákona boli v zásade rovnaké. Napriek tomu priemysel vždy presadil svoje a zákon nebol schválený," reagovala pre TASR hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová s tým, že sa preto obávajú predlžovania termínov ohľade predloženia tejto legislatívnej normy.
Poznamenala, že ak vláda myslí vážne svoj záujem o riešenie problému, nemala by dovoliť, aby si priemysel opäť presadil svoje na úkor znečisťovania Slovenska toxickými látkami a ohrozovania zdravia obyvateľov.
O problematike starých environmentálnych záťaží sa diskutuje už asi 20 rokov. Od roku 1998 sa hovorí o príprave zákona, ktorý by túto oblasť upravil. V roku 2003 sa začali prípravné práce. Predloženie návrhu vlani blokovalo memorandum medzi vládou a zamestnávateľskými zväzmi.
V ňom sa kabinet zaviazal nepredkladať v dôsledku hospodárskej krízy zákony, ktoré by mali finančný dopad na zamestnávateľov. Dokončeniu legislatívy pomohla aj ekologická katastrofa v Maďarsku, kde sa pretrhlo odkalisko s nebezpečným červeným kalom.
Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov.
Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalisiek sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.
