BRATISLAVA. Prirodzené spolunažívanie majoritnej a minoritnej časti spoločnosti by nemalo byť zaťažené problematickými otázkami.
Umelo sa však narúša napríklad prijímaním legislatívy, povedal to na medzinárodnej konferencii v Bratislave s názvom Jazyk a identita práva národnostných menšín u nás a v Európe Juraj Dolník z Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Podľa jeho názoru sa schválením zákona o štátnom jazyku zavŕšilo neprirodzené zasahovanie do súžitia väčšinového spoločenstva s národnostnými menšinami. Dolník tvrdí, že zákon, ktorý sa prijal na ochranu jazyka, pôsobí skôr v jeho neprospech.
Poukázal na to, že tento stav je výsledkom mocenského politického boja a záujmov istých skupín, čím sa umelo vyvoláva napätie medzi obyvateľmi jedného štátu. Vyzval preto na väčšiu kultivovanosť občianskeho správania a myslenia.
Jednou z úloh štátu, ako uviedol, by malo byť odstránenie pomerov, ktoré v minoritnej časti spoločnosti vyvolávajú diskomformitu. Keď sa začína hovoriť o ochrane ich práv, znamená to, že normálny spôsob súžitia je narušený, myslí si odborník.
V súvislosti s očakávaním väčšinového obyvateľstva, že menšiny si osvoja jej jazyk a budú sa riadiť istými zásadami upozornil, že táto forma interakcie je prijateľná vo vzťahu k imigračným menšinám, čo však nie je prípad Slovenska.
Pozastavil sa okrem iného aj pri otázke slovensko-maďarských vzťahov na našom území a komunikácii medzi týmito dvoma národnosťami. Spomenul pretrvávajúce stereotypy a predsudky rokmi akumulované vo verejnosti, čo vnáša napätie do vzájomných vzťahov.
Poukázal tiež na skutočnosť, že kľúčovú úlohu v tejto oblasti zohrala historická maďarizácia, ktorú nemožno vymazať zo slovenskej kultúrnej pamäte.
Konferenciu o postavení národnostných menšín organizoval vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel. Jej cieľom bolo podporiť diskusiu o právach minorít a používaní ich jazykov na zvýšenie povedomia odbornej aj širokej verejnosti o tejto problematike.
