BRATISLAVA. Až do sobotňajších komunálnych volieb aj počas nich budú tisícky kandidátov presviedčať voličov, aby im odovzdali hlasy.
Minimálne z bilbordov a plagátov. Napriek tomu, že zákon vedenie kampane vyslovene zakazuje, aj tohoročné moratórium sa bude dodržiavať len čiastočne.
„Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané,“ píše sa v zákone o voľbách do orgánov obcí.
Ten istý zákon, schválený ešte v roku 1990, vysvetľuje, že kampaň je okrem inzercie v tlači, rádiách či televíziách aj propagácia kandidátov na bilbordoch či plagátoch a rôzne ďalšie podporné aktivity.
Rovnaké obmedzenie platí vo vzťahu k médiám. Tie nesmú „vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom“. Predvolebné prieskumy sa dokonca nesmú zverejňovať týždeň pred otvorením hlasovacích miestností.
Neúčinné a nevymožiteľné
„Moratórium je neúčinné a vymožiteľnosť jeho dodržiavania je problematická,“ hovorí nezávislý kandidát na primátora Banskej Bystrice s podporou pravice Peter Gogola. Bilbordy prelepovať nebude. „Bolo by to prácne, a nie lacné.“ Mítingy od dnešného rána robiť nebude. „Stiahnem sa do ulity.“
Obmedzeniam nedrukuje ani kandidát Smeru na primátora Žiliny Igor Choma. „Moratórium by malo byť zrušené – tak ako pri parlamentných voľbách.“ Ani on bilbordy prelepovať nebude. „Dodržím ostatné veci, ktoré s moratóriom súvisia – súvisí to s mítingmi a roznášaním tlačovín.“
Bilbordy ešte neskrývali
V jednej z najväčších slovenských bilbordových spoločností Akzent Media si nepamätajú prípad, že by si niekto nechal prelepiť pre predvolebné moratórium bilbord.
„Dali sme stanovisko – zrušiť moratórium. Keď nie je pri veľkých voľbách, nemalo by byť ani pri komunálnych,“ hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.
Myslí si, že ak nejaké moratórium byť má, malo by sa začať až večer pred voľbami. Súčasné pravidlá podľa neho mnohým samosprávam komplikujú život. Práve ony by totiž mali dohliadať na jeho dodržiavanie.
Zákon existuje už 20 rokov a sám prispieva k tomu, že sa nedodržiava. Neobsahuje totiž žiadne sankcie za porušenie moratória. Výnimkou sú iba rádiá a televízie, ktoré by mohla trestať licenčná rada.
Dlhoročná zapisovateľka ústredných volebných komisií pri všetkých typoch volieb Lívia Škultétyová hovorí, že najčastejšie sťažnosti pri voľbách súvisia práve s porušovaním moratória. „Týkala sa toho veľká väčšina.“ Sama sa pýta, či je moratórium vôbec potrebné, keď v zákone nie sú sankcie.
Aj Škultétyová si myslí, že by bolo vhodné ho zo zákona úplne vypustiť. Cieľom zákazu podľa nej bolo, aby sa zastavila záťaž, ktorú pre občana predstavuje kampaň a aby sa v pokoji mohol zaoberať tým, komu dá svoj hlas.
Začnú ešte tento rok
Súčasná koalícia chce podľa programového vyhlásenia vlády zjednotiť podobu piatich rôznych volebných zákonov. Tie okrem komunálnych a parlamentných určujú aj pravidlá župných a prezidentských volieb i hlasovania do Európskeho parlamentu.
„Do konca tohto roka bude vymenovaná komisia, ktorá pripraví volebný kódex. Do konca budúceho roka už má byť kódex aj schválený,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel.
Kódex má určiť pre všetky voľby jednotné základné pravidlá – teda aj to, či moratóroum bude, a pokiaľ áno, ako by malo vyzerať.
Osud je neistý
„Neviem, nad čím sa uvažuje, pretože to so mnou ešte nikto nekomunikoval. Ja pôjdem do tejto komisie na začiatok s tým, aby sa moratórium úplne zrušilo,“ povedal predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka (KDH). Aj on zákaz kampane považuje za nefunkčnú záležitosť.
O zrušení moratória sa začalo diskutovať už v deväťdesiatych rokoch. Žiadna z vlád ho však v prípade obecných volieb nezmenila.

Beata
Balogová
