Ministerstvo hospodárstva je zodpovedné za štyri významné segmenty hospodárskej politiky, ako to vyplýva z jeho kompetencií. Ide o priemyselnú, energetickú a zahraničnoobchodnú politiku a o politiku tvorby podnikateľského prostredia. Keďže programové vyhlásenie vlády nie je členené podľa zodpovednosti rezortov, pri hodnotení cieľov súvisiacich s týmito politikami treba pamätať na prienik zodpovednosti.
Absencia reálnej reštrukturalizácie
Hneď na úvod treba povedať, že niektoré ciele v oblasti priemyselnej politiky boli v programovom vyhlásení sformulované nevhodne, nemá to však znamenať ospravedlňovanie neúspechov. Vláda takmer zbytočne sľubuje naplnenie cieľov, na dosiahnutie ktorých nemá pri významnej dominancii súkromného sektora dosah (napríklad zvýšenie miery pridanej hodnoty alebo zvýšenie produktivity práce). Môže maximálne sľubovať tvorbu prostredia, ktoré by malo viesť k naplneniu týchto (inak nevyhnutných) cieľov.
Rast podielu pridanej hodnoty (teda podielu pridanej hodnoty na hrubej produkcii) je síce vhodným ukazovateľom úspešnosti priemyselnej politiky, ani za ekonomiku ako celok, ani za priemyselnú výrobu však tento ukazovateľ nevzrástol. Priemerný podnik v slovenskom spracovateľskom priemysle aj naďalej na dosiahnutie tržby za 100 Sk minie na medzispotrebu 75 Sk, len 25 Sk je jeho pridaná hodnota. Miera náročnosti na medzispotrebu a tiež dovoznú náročnosť stále stavia slovenskú ekonomiku do pozície málo výkonnej, zraniteľnej ekonomiky s nízkou úrovňou spracovania vstupov a využitia intelektuálneho kapitálu.
Konkurencieschopnosť stále zaostáva
Splnený nebol ani cieľ zvýšenia konkurencieschopnosti, reálnej reštrukturalizácie a zastavenia odvetvových kríz. Treba však pripomenúť, že zmena týchto pomerov si žiada reštrukturalizačný proces výrazne presahujúci jedno volebné obdobie. Je však škoda, že aj opatrenia, ktoré sú vhodné na podporu reštrukturalizácie, sa rodili často veľmi ťažko a s meškaním (napríklad legislatíva k priemyselným parkom).
Cieľ rastu produktivity práce v priemysle sa plnil úspešnejšie. V rozpore so vžitými predstavami značnej časti (aj odbornej) verejnosti sa ukazuje, že to boli skôr podniky so zahraničným vlastníkom, ktoré zvyšovali produktivitu aj pri raste počtu zamestnancov, zatiaľ čo podniky v domácom súkromnom vlastníctve (čo je najväčšia časť podnikov) sa vyznačovali dosahovaním rastu produktivity v dôsledku znižovania počtu zamestnancov.
Dokonca i Správa o výsledkoch zahraničného obchodu z dielne ministerstva hospodárstva konštatuje, že aj v závere funkčného obdobia Dzurindovej vlády chýba výraznejšia reálna reštrukturalizácia, domáce podniky (a teda aj domáca ponuka) sa stále vyznačujú nízkou mierou konkurenčnej schopnosti. S tým súvisí aj neúspech (presnejšie iba prechodný úspech) pri zlepšení výsledku zahraničného obchodu. Po zlepšení trvajúcom po tretí štvrťrok 2000 (toto však bolo výsledkom priaznivého vývoja vo vonkajšom prostredí a spomalením rastu domáceho dopytu) sa vrátili prejavy niektorých starých neduhov. Napriek tomu, že vláda čiastočne správne pripomína niektoré odlišnosti medzi deficitmi v období 1996 až 1998 a v súčasnosti, treba upozorniť aj na to, že viaceré staré príčiny deficitu boli imúnne voči krátkodobo pôsobiacim vládnym balíčkom opatrení. Napríklad takmer dve pätiny exportu sú naďalej závislé od desiatich podnikov, pričom dominantní exportéri pracujú stále s veľmi nízkou mierou pridanej hodnoty.
Sieťové odvetvia v novej polohe
Úspešnejšie bolo plnenie cieľov hospodárskej politiky v ďalších dvoch segmentoch patriacich pod dohľad ministerstva hospodárstva. Za úspech možno považovať zmenu v prístupe k sieťovým odvetviam. Energetické odvetvia sa začali presúvať z bývalej pozície nástrojov pochybnej sociálnej politiky do pozície racionálne a konkurenčne fungujúcich ekonomických subjektov. Treba však pripomenúť, že manažéri v energetike ešte stále dokážu úspešne zahmlievať niektoré dôležité informácie a ukazovatele ich činnosti a niekedy ani rezortné ministerstvo nemá situáciu dostatočne pod kontrolou (viď kauza účasť Slovenských elektrární v privatizácii rozvodných podnikov). Sprievodným znakom odstraňovania deformácií v energetike bolo splnenie cieľa zníženia energetickej náročnosti hospodárstva.
Podnikateľské prostredie
sa mierne zlepšilo
V oblasti podnikateľského prostredia (a zvlášť malého a stredného podnikania) je azda najnápadnejšie splývanie právomocí rôznych centrálnych orgánov. Preto sú viaceré pozitívne zmeny zmena Obchodného zákonníka, zmeny zdaňovania, úprava záložného práva, mechanizmu konkurzov a vyrovnaní výsledkom práce aj iných rezortov. Niektoré návrhy na pozitívne zmeny sa dokonca objavili aj napriek postoju ministerstva hospodárstva (zmena spôsobu udeľovania vývozných a dovozných licencií). Hoci je podnikateľské prostredie v niektorých ohľadoch skutočne priaznivejšie ako pred rokom 1999, treba pripomenúť, že ako celok ešte stále nie je dostatočne funkčné, prehľadné a motivujúce. Napríklad aj súčasný systém podpory malého a stredného podnikania je pomerne neprehľadný, vystupuje v ňom primnoho aktérov a je tiež charakterizovaný príliš zložitými väzbami.
Celkové zhodnotenie
Ministerstvu hospodárstva sa čiastočne podaril dôležitý prechod na inú koncepciu. Zoslabli v minulosti výrazne prítomné prvky selektívnosti (podpora vybraných subjektov a odvetví a utlmovanie iných) a vyššia pozornosť sa venovala úprave prostredia. Zmena pravidiel správania v bývalých monopolných odvetviach a relatívne úspešné vyrovnanie sa s bývalými „strategickými“ podnikmi prispeje k tomu, aby mohla vláda v budúcnosti už menej politicky ovplyvňovať alokačné mechanizmy v ekonomike. Je preto pozitívom, že ministerstvo hospodárstva pomohlo naštartovať opatrenia, ktoré pomáhajú znižovať zásahy štátu do ekonomiky predovšetkým v oblastiach, v ktorých v minulosti vlády priam zneužívali možnosť štátneho dirigizmu.
Na druhej strane, súhrnným výsledkom čiastkových politík pod gesciou ministerstva hospodárstva má byť posilnenie konkurencieschopnosti, čo sa nepodarilo. Znamená to neúspech v priemyselnej politike, neúspech pri podpore inovačnej aktivity.
Možno tiež vysloviť obavy z pretrvávajúceho vplyvu lobistických skupín na rezortné ministerstvo (prejavilo sa to napríklad v prípade kvantitatívnych obmedzení dovozu), z prikláňania sa ku krátkozrakým riešeniam vyhovujúcim úzkemu kruhu producentov (napríklad návrh legislatívnej úpravy činnosti obchodných reťazcov), ako aj obavy z nedostatočnej kontroly niektorých subjektov formálne riadených ministerstvom (napríklad Slovenských elektrární, ale spomeňme aj kauzu predaj akcií VSŽ pri privatizácii Transpetrolu). K vyššej efektívnosti práce ministerstva by prispelo aj menej názorového a hodnotového antagonizmu medzi vedením ekonomických ministerstiev.
KAROL MORVAY, M.E.S.A. 10, písané pre projekt Inštitútu pre verejné otázky Hodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády M. Dzurindu. © Inštitút pre verejné otázky
Hodnotenie plnenia vybraných cieľov hospodárskej politiky zasahujúcich do kompetencií ministerstva hospodárstva ciele skutočnosť
Zvýšenie podielu pridanej hodnoty Konzervovala sa nízka miera pridanej hodnoty, aj v roku 2001 dosahovala v celom hospodárstve iba
36,7 % hrubej produkcie, v priemyselnej výrobe len 24,8 %.
Zvýšenie produktivity práce v priemysle. Produktivita sa zvýšila, hoci vo veľkom segmente podnikov iba z dôvodu poklesu počtu pracovníkov.
Tvorba priemyselných parkov s cieľom vytvoriť Napreduje, ale so značným omeškaním. Nemožno zatiaľ hovoriť o výraznom prínose k reštrukturalizácii.
podmienky na štruktúrne zmeny.
Znižovanie energetickej náročnosti. Energetická náročnosť klesla, zrejme v dôsledku odstraňovania cenových deformácií. Klesla merná
spotreba elektrickej, tepelnej energie aj plynu.
Transformácia elektroenergetiky a plynárenstva, Posun v nazeraní na sieťové odvetvia, došlo k transformácii a privatizácii rozvodných energetických
diverzifikácia zdrojov plynu. závodov, SPP a pod. Vznikol nezávislý regulátor. S výraznejšou diverzifikáciou zdrojov plynu sa však
počíta až po roku 2005.
Zvyšovanie exportu a exportnej výkonnosti. Exportná výkonnosť síce rástla (export tvoril 61 % HDP v roku 1998, v roku 2001 to bolo už 76%), ale
dovozná náročnosť vzrástla tiež (zo 72 % HDP na 85 %).
Prehlbovanie obchodu s Českou republikou. Vývoz do ČR v poslednom období skôr stagnuje.
Dosiahnuť výraznú pozitívnu zmenu v oblasti Zahraničný obchod s Ruskom je naďalej rozhodujúcim nositeľom deficitu zahraničného obchodu
vyrovnávania obchodnej bilancie s Ruskom. (v roku 2001 99,1 mld. Sk).
Posilnenie príjmov z cestovného ruchu. Príjmy z cezhraničného cestovného ruchu vzrástli zo 488,9 mil. USD v roku 1998 na 641,1 mil. USD v
roku 2001.
Transparentné a súťažné prideľovanie licencií, kvót. Navrhnutý, zatiaľ však neschválený nový model udeľovania dovozných a vývozných licencií
(ministerstvo hospodárstva ho však odmieta).
Zredukovanie počtu strategických podnikov tak, aby Dosiahnuté úspechy v zmene postavenia bývalých „strategických“ podnikov, zrušenie zákona
na zozname zostali len prirodzené monopoly. o revitalizácii, vykonané niektoré kroky na zavedenie konkurencie do monopolných odvetví.
Podpora malého a stredného podnikania, tvorba Prijatá novela Obchodného zákonníka, investičné stimuly, reforma záložného práva, novela zákona o konkurze
prostredia priaznivého pre podnikateľskú aktivitu a vyrovnaní.
Stanovenie legislatívneho rámca pre obchodné reťazce. Predložený legislatívny zámer ministerstiev hospodárstva a pôdohospodárstva by zrejme viedol k
obmedzeniu súťaže a k znevýhodneniu spotrebiteľa.
Oblasť priemyselnej politiky
Oblasť energetickej politiky
Oblasť zahraničného obchodu s výrobkami a službami
Oblasť podnikateľského prostredia
