Podľa ochranárov pripomína strieľanie medveďov na Slovensku náhodné popravy.
BRATISLAVA. Primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš sa posťažoval ministrovi životného prostredia Józsefovi Nagyovi na medvede.
Tvrdí, že sa mu potulujú priamo po meste a žiada okamžité riešenie vrátene odstrelu. Povolenia na odstrel dvoch šeliem už majú podľa neho lesníci na stole.
Slovenské, české a poľské ochranárske organizácie považujú slovenský systém odstrelu chránených medveďov za porušovanie európskych smerníc a, naopak, sťažujú sa Európskej komisii na štát.
Poliaci dokonca hovoria o vyhladzovaní medveďov na Slovensku, ktoré zasahuje aj populáciu šelmy v okolitých štátoch a požiadali o intervenciu svojho ministra.
Príbeh prepadnutého Odstrely v číslach Podľa oficiálnych štatistík ministerstvo povolilo od roku 2000 do roku 2009 viac ako 700 odstrelov. Poľovníci ulovili 272 medveďov, z toho len približne desať percent v rámci ochranného odstrelu. V tomto roku požiadali poľovníci o odstrel 159 medveďov, z toho len menej ako tretinu tvorí ochranný odstrel. Ministerstvo životného prostredia zatiaľ povolilo celkovo 74 výnimiek, o desiatich ešte rozhoduje.
Túto zimu neprežije jeden z medveďov v Tatranskej Lomnici. Radko Petlán, na ktorého medveď nedávno zaútočil na kopci pri kontrole zasnežovacích zariadení, je pravdepodobne jediný človek na Slovensku, ktorý aj napriek útoku odkázal ľuďom, aby sa nebáli a vyzval kompetentné inštitúcie, aby nezareagovali neprimerane.
Bez výsledku. Ministerstvo vyhovelo žiadosti o ochranný odstrel medveďa.
Petlán s odstupom času hovorí o stretnutí s medveďom už bez emócií. Kráčal dolu zjazdovkou. Zlá viditeľnosť, takmer pravouhlá zákruta, a zrazu stáli oproti sebe. Myslí si, že keby ho medveď zbadal skôr, asi by vôbec nezaútočil.
„Takmer som do neho vrazil. Zľakol sa a v obrane zaútočil. Postavil sa, mávol labou a rozsekol mi obočie," rozpráva. Muž spadol na zem a vôbec sa nebránil.
„Prehryzol mi rukavicu, zachytil ma za rukáv a pretočil na brucho. Našťastie som mal na chrbte batoh. Medvedia váha mi vyrazila dych. Trvalo to niekoľko sekúnd. Nebol to agresívny útok, ale inštinktívna obrana," pokračuje. Kým sa pozbieral, videl už medveďa, len ako vchádza do lesa. Zastavil si krvácanie a ľahko zranený zatelefonoval o pomoc.
Petlán vie o povolení na odstrel medveďa, ktorý naňho zaútočil, nevie si však predstaviť, ako poľovníci nájdu toho pravého. „Nedokážem si to predstaviť. Myslím si, že je to skôr krok smerom k verejnosti, že sa niečo robí," dodal.
Ochranári verzus lovci Polemiky strieľať či nestrieľať medvede sú komplikované. Na jednej strane sú príbehy konkrétnych ľudí, ktorí útok medveďa zažili, a tvrdenie poľovníkov o jeho premnožení.
Na druhej strane sú európske a slovenské smernice o ochrane, neexistujúca štátna koncepcia preventívnych opatrení a manažmentu medveďov, ktoré by stretom predchádzali a argumenty ochranárskych organizácií, že jednotlivé prípady slúžia len ako zámienka na lov týchto šeliem.
Juraj Lukáč, šéf Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk sa nebráni kategoricky ochranným odstrelom medveďa. Tvrdí však, že spôsob, akým sa to deje na Slovensku, je nezákonný, neprijateľný a pripomína skôr náhodné popravy a pomstu ako ochranu ľudí.
Prípad medveďa z Tatranskej Lomnice považuje za učebnicový príklad popravy. „Nevedia, ktorý medveď to bol, ani ho nenájdu. Popravia prvého, ktorý im príde do cesty."
„Medvede sú premnožené. Ľudia sa boja. Stále sa o tom len hovorí, ale nikto nič nerobí.
Hovorilo sa o odchytoch a nič. Ak nie je riešenie, treba aj regulovaný odstrel. Štátne lesy už majú povolenie na odstrel medveďa z Tatranskej Lomnice," kontruje starosta Mokoš.
Poliaci varujú pred vyhladením Poľskí ochranári a odborníci varujú, že likvidácia medveďov na Slovensku bude mať významný vplyv aj na populáciu šelmy v ich štáte. Poliaci už požiadali svojho ministra životného prostredia Andrzeja Kraszewského, aby prijal razantné opatrenia proti „vyhladeniu" medveďa hnedého.
Vplyvný poľský denník Gazeta Wyborcza píše, že pre medveďa vydali na Slovensku trest smrti. Zachrániť sa vraj môže, ak prejde na poľskú stranu Tatier.
Ostré reakcie Poliakov prekvapili výkonného riaditeľa sekretariátu Slovenského poľovníckeho zväzu Imricha Šubu.
„Okolo roku 1920 medveď u nás takmer vyhynul a jeho počet odhadovali na desať až dvadsať kusov. Sme príkladom pre Európu. Vďaka slovenskej ochrane prešli medvede do Poľska. To by mali vedieť Poliaci, keď tvrdia, že ich tu chceme vyhladiť," hovorí.
Tvrdí, že stavy medveďov na Slovensku stúpli za posledných 90 rokov na dnešný stabilný počet, ktorý odhaduje na osemsto až tisíc jedincov, práve vďaka ochrane.
Ochrana ľudí je dôležitejšia „Medveď je európsky chránená šelma. Odstrel by mali povoliť len v prípade, ak nie sú iné možnosti. Sťažnosti sme doložili desiatkami vyhraných sporov, v ktorých súdy konštatovali, že výnimky nevydali oprávnene. Slovenské úrady len hľadajú zámienky na povolenia výnimiek pre poľovnícku high society," hovorí Lukáč.
Lesoochranárske zoskupenie Vlk podalo sťažnosť na Európsku komisiu a vyzvalo komisárov, aby zakročili. Juraj Lukáč tvrdí, že Slovensko porušuje európske smernice o ochrane biotopov a druhov.
Slovensko nemá efektívny plán, ako zabrániť stretu medveďov s ľuďmi. Mala by ho vypracovať komisia, kde by okrem poľovníkov, ochranárov a vedcov mali byť aj predstavitelia cestovného ruchu.
„Naším cieľom je dosiahnuť súlad medzi rozvojom cestovného ruchu a ochranou prírody a to najmä v oblastiach so zvýšeným výskytom medvedej populácie," hovorí ministerstvo životného prostredia. Tvrdí, že ochrana občanov je dôležitejšia „ako ochrana problematických medveďov".
Nechcú byť popravnou čatou „Nemáme čas váhať. Problémom treba predchádzať, a nie zabíjať medvede, keď sa už niečo stane a zaútočia. Poľovníci nechcú byť popravnou čatou neskorých rozhodnutí ministerstva," dodáva Šuba. Ak nedôjde k zmenám, ľudia sa podľa neho budú báť chodiť do prírody.
Ako príklad uviedol lesníka z Terchovej, ktorý na približne 1500-hektárovom území stretol na rannej vychádzke deväť medveďov.
„Takáto situácia môže viesť k tomu, že pastieri a ľudia z vidieka, ktorí sa reálne stretávajú s medveďmi, zoberú spravodlivosť do vlastných rúk, a to nechceme," hovorí Šuba. Sám by však nechcel na medvede poľovať. „Na Slovensku by som nechcel nikdy loviť. Férový lov je niekde na Sibíri alebo na Kamčatke," uzatvára Šuba.
Mýty a skutočnosť
Medvede sú po zime vyhladované, a preto nervózne a pre človeka ešte nebezpečnejšie.
- Nie je to pravda. Medvede nepovažujú človeka za svoju korisť. Nebezpečné sú vtedy, keď ich prekvapíme a cítia sa ohrozené, chránia svoje mláďatá alebo si zvykli na človeka, či ľudskú stravu.
Keď sa medveď postaví na zadné, chce zaútočiť.
- Nie je to pravda. Medveď sa len snaží lepšie zistiť čuchom a zrakom, s kým sa to stretol.
Keď sa medveď približuje, je dobré utekať dolu kopcom, lebo jemu sa tak beží ťažšie.
- Nie je to pravda. Nikdy pred medveďom neutekajte. Vie totiž utekať hore či dolu kopcom rovnako dobre; na kratšie vzdialenosti dokonca tak rýchlo ako kôň. Treba ostať pokojný, pomaly ustupovať a hovoriť k nemu nízkym tónom hlasu, vyhnúť sa mu oblúkom.
Medvedica s mláďatami môže zaútočiť na človeka.
- Je to pravda. Ak sa dostanete príliš blízko. Medvedica sa bude snažiť brániť svoje mladé, ale jej útok je často len predstieraný, chce tým odplašiť nepriateľa.
V lese je dobré rozprávať sa alebo si spievať, aby o nás medveď vedel už skôr.
- Je to pravda. Nerobte však príliš veľký hluk.
Ak máme so sebou psa, môže nás ochrániť pred medveďom.
- Nie je to pravda. Pes môže síce medveďa zacítiť, ale ak ho vyprovokuje alebo bude u vás hľadať ochranu, dovedie ho rovno k vám.
Ak medveď zaútočí a nemáme možnosť uniknúť, treba si rýchlo ľahnúť na zem a hrať mŕtveho.
- Je to pravda. Treba si ľahnúť na brucho, skrčiť nohy pod seba a chrániť si rukami zozadu krk a hlavu. Ak máte ruksak, je dobré nechať si ho na chrbte. Dôležité je nekričať, čo by mohlo vyprovokovať útok, a nehýbať sa. Keď medveď zistí, že ho neohrozujete, odíde.
Medveď je pomalé a nemotorné zviera.
- Nie je to pravda. Na kratšie vzdialenosti podľa poľovníkov dosiahne rýchlosť okolo 50 kilometrov za hodinu.
(Zdroj: Bears Slovensko; www.medvede.sk)
