Najznámejší prostriedok sexuálnej ochrany existuje v dnešnej podobe už 130 rokov. 1. december je svetovým dňom boja proti AIDS. Koncom roka 2008 žilo na svete asi 33,4 milióna ľudí s HIV, z toho je asi 2,1 milióna detí mladších ako 15 rokov.
V 16. storočí ľudstvo o AIDS ešte ani nechyrovalo, no vtedajší strašiak v podobe pohlavnej choroby syfilis ho postavil pred otázku, ako zabrániť epidémii či nechcenému počatiu. Problém mal vyriešiť moderný vynález -kondóm.
Taliansky doktor Gabriel Falloppio napísal v roku 1564 v knihe Morbo Gallica, že bielizeň v podobe vrecka zaliateho v roztoku soli alebo byliniek tvorí ochranu proti tejto chorobe.
V osemnástom storočí sa ako kondóm používala bielizeň a hodváb, ale aj puzdrá z jahniat a kozích čriev. Tento dômyselný prostriedok bol doplnený uviazanou páskou, ktorá zabraňovala zošmyknutiu. Pásky z močového mechúra alebo čreva mohli byť použité viac ako raz, čo dokumentujú aj niektoré historické maľby.
História ochrany
V 18. storočí bol v Amsterdame otvorený špecializovaný obchod a v polovici toho istého storočia prekvitalo obchodovanie s týmto artiklom aj v Londýne. Z dôvodu náročnosti výroby išlo o drahší tovar a tak sa tiež objavili vypraté secondhandové prezervatívy pre menej majetných.
V 19. storočí preslávil kondóm najmä známy milovník Casanova, ktorý ho nazýval „anglický jazdecký plášť". V Japonsku sa používali dva typy kondómov. Typ kawagata sa vyrábal z tenkej kože a typ kabutogata z korytnačiny alebo rohoviny.
Prvý latexový kondóm bol vyrobený v roku 1880, ich širšie uplatnenie však nastalo až v tridsiatych rokoch 20. storočia. Gumové kondómy začínali vznikať po objavení vulkanizácie kaučuku už v polovici 19. storočia, pripomínali však skôr bicyklové duše, navyše mali po stranách silné švy. Takzvaný "americký kondóm" zakrýval len žaluď.
História ochrany je však oveľa dlhšia. Zmienky o predchodcoch kondómov nachádzame v starom Egypte už okolo roku 1350, Číňania si namotávali okolo penisu naolejovaný hodvábny papier, v Ríme sa používala ochrana z kozieho mechúra. Dôkaz o mužskej ochrane nájdeme aj na jaskynných maľbách vo Francúzsku pochádzajúcich z prvých storočí nášho letopočtu.
Bilbord na jednom z domov v Južnej Afrike propaguje používanie kondómu.
FOTO - TASR/AP
Kde sa vzalo meno
Dnešné prezervatívy sa už vyrábajú v rôznych farbách či vôňach, s lubrikačnými či antikoncepčnými prídavkami, s výstupkami či vo vtipných tvaroch. Niekoľko rokov je dostupný aj ženský kondóm z polyuretánu, jeho rozšírenie však nie je veľké.
Historici sa doteraz nezhodli na tom, ako kondóm dostal svoje meno. Niektorí sa prikláňajú k verzii, pri ktorej „Dr. Condom" dodával anglickému kráľovi Charlesovi II. kondómy zo zvieracích tkanív ako ochranu pred nakazením sa od prostitútok a pred splodením nemanželských potomkov.
Pravdepodobnejšia je však verzia, že slovo pochádza z latinského condon, čo znamená nádoby.
Prvý akt zodpovednosti
Do pomyselného príbehu kondómu sa nepochybne zapíše aj udalosť z tohto týždňa, keď vyšla nová kniha pápeža Svetlo sveta. Na konci 11. kapitoly Benedikt XVI. pripustil, že používanie kondómov môže byť odôvodnené v prípade mužskej prostitúcie, kde môže zabrániť šíreniu AIDS.
Vatikán to za prelomový názor nepovažuje, pretože pápež podľa nóty trvá na tom, že sústreďovanie sa iba na prezervatív sa rovná znehodnoteniu sexuality, ktorá stráca svoj význam ako prejav lásky medzi dvoma osobami a stáva sa akoby drogou.
Pápež tu konštatuje, že z takzvanej teórie ABC (abstinencia - byť verný - kondóm) sú abstinencia a vernosť oveľa dôležitejšie pre boj proti AIDS, zatiaľ čo prezervatív je na poslednom mieste a slúži ako východisko vtedy, keď prvé dve chýbajú.
„Cirkev nepovažuje prezervatívy za skutočné a morálne riešenie problematiky AIDS," pripomína Benediktov hovorca Federico Lombardi.
„Keď prehovoril pápežov hovorca, to je pre nás autorita," reagoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. „Niet k tomu čo dodať," vyjadril sa.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP
Poznaj svojho partnera
Urológ Jozef Dubravický však vidí vo veci jasný pokrok. Považuje za dôležité, že pápež povedal zmierňujúce slová na adresu používania kondómov. „Jednoznačne to môže uvoľniť trochu stiesnené pomery," nazdáva sa.
„Náboženskú výchovu si treba ctiť a vážiť, môže však vytvoriť veľmi veľa blokov, ktoré ľudia veľmi zvláštne riešia," myslí si Dubravický.
„To, že v našich krajinách nie je až toľko HIV pozitívnych pacientov, ešte neznamená, že túto chorobu nemôžete dostať. Zásadou číslo jeden je vždy poznať svojho partnera," pripomína urológ Jozef Dubravický.
Význam aktívnej ochrany by preto určite povýšil, pretože okrem vážnych ochorení môžete pri sexuálnom styku dostať aj menej vážne, ktoré však môžu mať neskôr výrazné dôsledky - rôzne uropatie či chlamýdie.
„Naša spoločnosť je mimoriadne pokrytecká," myslí si. „Stály vzťah nemusí ešte znamenať vernosť. Nielen u mužov je známa dosť veľká promiskuita. Je bežné, ak mal dvadsiatnik či tridsiatnik už tridsať a viac partneriek. Nehodnotím ani nekritizujem, že sa správame do istej miery promiskuitne, máme genetický materiál, ktorý chceme rozšíriť v záujme zachovania druhu, trochu za tým sú aj hormóny," hovorí Dubravický.
Šokujúcou informáciou však je, že pri platených sexuálnych kontaktoch hrozí nákaza dokonca menej ako pri bežných náhodných známostiach, lebo v takých prípadoch sú obe strany obozretnejšie.
Cena kondómu pritom nie je rozhodujúcim faktorom, určite nie v porovnaní s cenou alkoholu či cigariet. „Skôr je to o ľahostajnosti k partnerke a k sebe," uzatvára Dubravický.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Do dejín kondómu sa zapísal pápež
Sú odsudzované aj propagované. Vystupoval proti nim aj Sigmund Freud s tým, že znižujú rozkoš. Pre bojovníkov s pohlavnými chorobami sú však hlavnou pomôckou.
Nie je to revolúcia, ale krok dopredu určite. Tak sa tento týždeň hovorilo o slovách pápeža, ktorý prvýkrát v histórii cirkvi neodsúdil používanie kondómov. Benedikt XVI. pripustil, že v prípade mužskej prostitúcie, kde môžu prezervatívy zabrániť šíreniu AIDS, môže byť ich použitie odôvodnené, je to podľa neho prvý krok na ceste k humánnejšej sexualite. Načasovanie je priam symbolické. Prvý december je totiž Svetovým dňom boja proti AIDS.
Práve táto choroba je od 80. rokov celosvetovým strašiakom a pod hrozbou jej šírenia sa dostupnosť kondómov zvyšovala. Ich predaj stúpal až do roku 1994, no potom klesol, čo sa pripisuje akejsi únave ľudí z neustálej prevencie.
Marketingový jazyk výrobcov sa preto zmenil, od strašenia nákazou prechádzajú k pokusom zaujať zákazníkov hravosťou, humorom a fantáziou. Kondómy sa vyrábajú farebné, voňavé i na mieru. Dnes sú automaty na kondómy k dispozícii pomaly všade - na toaletách, na letiskách, v baroch či na staniciach.
Cesta prezervatívu k ľuďom však nebola vždy bezproblémová. Nielen pre postoj cirkví. Fašistické Nemecko ich použitie u civilistov dokonca zakázalo, nepovoľovala ich napríklad ani americká armáda v prvej svetovej vojne, čo viedlo k nebývalému rozšíreniu pohlavných chorôb.
Mnohé iné armády však používanie kondómov medzi vojakmi doslova propagovali. V 50. rokoch až šesťdesiat percent anglických manželských párov používalo kondómy, v rozvojových krajinách naberali na dôležitosti pri riešení demografickej krízy. V každej krajine je ich popularita iná, v Írsku sa môžu legálne predávať len od roku 1978.
Beata
Balogová
