Smer ukázal, že vie vyhrávať v menších i väčších mestách. Samostatne získali až 599 starostov, ďalších v koalíciách. Pravica zasa, že dokáže prehrať aj v Bratislave. Za volebným úspechom nemusí byť len rast preferencií strany, ale aj lepší kandidáti.
BRATISLAVA. Aj v sobotu Smer potvrdil, že je najsilnejšou stranou. Víťazil v malých obciach, v okresných mestách a po prvýkrát od pádu komunizmu pripravil pravicu o primátora Bratislavy.
Kým celkovo si strana Roberta Fica polepšila v počte starostov o štvrtinu, v mestách doslova valcovala. V roku 2006 získala 36 z celkových 138 primátorských kresiel. Teraz ich už má 74. Pravici nepomohlo ani častejšie spájanie sa do koalícií.
Ak vládne strany prehrajú voľby primátorov v prostredí, v ktorom majú takú výraznú politickú prevahu, tak to už nie je len ťažká prehra, ale aj vážny symptóm. Píše Marián Leško.
„Stredoľavé politické strany boli úspešnejšie ako stredopravé,“ priznal predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.
Smeru a kandidátom s jeho podporou pripadlo päť z ôsmich krajských miest. Ficova strana oficiálne podporovala 24 nových primátorov okresných miest, zatiaľ čo SDKÚ iba deviatich.
Fico sa chválil Bratislavou
Fico sa chválil najmä Bratislavou, kde sa primátorom stal ľavičiar Milan Ftáčnik. Ftáčnik suverénne porazil kandidátku pravicovej koalície Magdalénu Vášáryovú z SDKÚ. SaS a KDH včera spätne spochybnili jej výber.
Minister a podpredseda SaS Juraj Miškov hovorí, že polarizovala pravicových voličov, časť z nich radšej nešla voliť alebo dala hlas Jánovi Budajovi.
SDKÚ sa Vášáryovej zastáva. Šéfka bratislavskej organizácie Lucia Žitňanská tvrdí, že urobila, čo bolo v jej silách. „SDKÚ nevládne v Bratislave už bezmála tri roky,“ konštatovala.
Primátorom v Bratislave bol doteraz Andrej Ďurkovský z KDH. Práve zdĺhavé rokovania s koaličnými partnermi podľa SDKÚ oslabili Vášáryovú.
O dvesto starostov viac
Smer získal v komunálnych voľbách o dvesto starostov viac než pred štyrmi rokmi. Ide o kandidátov, ktorí neboli súčasťou žiadnej koalície, ale kandidovali len za stranu Roberta Fica. Smer je od roku 2006 silnejší v mestách aj menších obciach.
Koalícia pri voľbách starostov a primátorov zaostávala, aj keď sa spájala. Kým SDKÚ, KDH, SaS a Most samostatne či v koalícii získali dohromady 647 šéfov miestnych samospráv, Smer sám vyhral v 599 prípadoch a v koalícii s SNS dokonca v prípade 845 starostov. V roku 2006 Smer či koalície Smeru a SNS získali len 473 kresiel starostov či primátorov.
Brali hlavne mestá
Zisky Ficovej strany sú pritom zrejme ešte omnoho vyššie. V mnohých mestách a obciach totiž strana kandidovala aj v iných koalíciách a z údajov Štatistického úradu sa nedá určiť, koho členom či nominantom je víťaz volieb. Podľa hovorcu Smeru Erika Tomáša majú starostov až v 954 obciach, čo má byť o dvesto viac než pred štyrmi rokmi. Tvrdí tiež, že obsadili až 74 zo 138 primátorských kresiel. V roku 2006 mali iba 36 primátorov.
Vášáryová nebola obeťou znechutenia z SDKÚ. Naopak, nedokázala vyhrať napriek tomu, že pravicové strany sú celkom populárne. Píše Lukáš Fila.
Smer pravicu prevalcoval aj pri voľbách primátorov krajských miest. Kým pred štyrmi rokmi mal primátora len v Banskej Bystrici, teraz má primátora v Žiline, v Košiciach a v Bratislave. Ficova strana tiež podporovala Richarda Rybníčka v Trenčíne.
Bašty vraj neexistujú
„Kampani sme venovali pomerne veľkú pozornosť, a to aj z centrálnej úrovne. Bol tu nejaký rozmer nespravodlivosti, ktorý vnímali (sympatizanti Smeru) z parlamentných volieb, a preto mobilizácia, ktorá prišla vo vzťahu k týmto ľuďom, sa ukázala ako veľmi úspešná," hovoril Fico v TA3.
„Žiadne bašty neexistujú. Existujú dobrí a zlí kandidáti," vysvetľoval úspech v mestách ako je Bratislava predseda Smeru.
Preferencie nie sú všetko
Ficovej strane stúpli za štyri roky preferencie o viac než päť percent. Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus Martin si však nemyslí, že ich rast vysvetľuje úspech strany v mestách. „Keďže sa v komunálnych voľbách volia osobnosti, ľudia nemusia pri hlasovaní nevyhnutne zvažovať, či ide o kandidáta niektorej z koaličných, či opozičných strán."
Analytik sa preto domnieva, že kandidáti Smeru jednoducho dokázali viac presvedčiť voličov. „Možno prichádzali s víziami, ktoré boli pre voličov uveriteľnejšie, alebo im voliči chcú viac veriť."
Ďalším faktorom mohlo byť podľa Slosiarika aj to, že Smer do komunálnych volieb vo zvýšenej miere staval verejne známych ľudí - napríklad z celoslovenskej politiky. V prípade poslancov totiž mohli voliči od kandidátov čakať aj isté výhody pre mestá či obce, ktoré pramenia z prístupnosti k celoštátnemu rozhodovaniu.
Smer bol úspešný aj pri voľbe poslancov samospráv. V roku 2006 ich mal, pokiaľ kandidovali samostatne, 4043. Teraz to bolo 4576 poslancov miest a obcí.
Ficovej strane mohla pomôcť aj vyššia účasť. Práve Smer by mohol podľa analytikov mať menej motivovaných priaznivcov ako niektoré pravicové strany.
Spájali sa, aj tak prehrávali
Výsledky volieb ukazujú, že pravica neuspela, hoci sa poučila z chýb z predošlých volieb. Neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi totiž v minulosti pomerne často dokázala zaistiť kandidátom Smeru víťazstvá.
Prípady, že by proti sebe vo väčších miestach stáli napríklad KDH a SDKÚ, boli tento rok len ojedinelé. Navyše, napríklad v Žiline by zrejme Ivan Harman (SDKÚ) nezvíťazil nad Igorom Chomom (Smer) ani v prípade podpory KDH. Najvýraznejším dôsledkom nedohody pravice sú Košice, kde zvíťazil Richard Raši (Smer, Most) nad kandidátom zvyšku pravice Františkom Knapíkom len o 2000 hlasov.
Naopak, pokiaľ sa pravica spojila, dokázala občas poraziť aj silných kandidátov Smeru. Takým prípadom je Liptovský Mikuláš, kde kandidát SDKÚ Alexander Slafkovský s podporou celej pravice zvíťazil o 140 hlasov nad Jánom Blcháčom zo Smeru.
Top udalosti? Účasť, Komárno aj Čadca
Voľby neboli len o súboji koalície s opozíciou. Objavilo sa v nich aj niekoľko ďalších zaujímavých príbehov.
1. Komárno získali Slováci. Most zviedol na južných územiach vyrovnaný súboj s SMK. V Komárne rivalita oboch strán, ktoré postavili vlastných kandidátov, pomohla nezávislému Antonovi Marekovi. Ten vystrieda doterajšieho primátora Tibora Bastrnáka z Mosta.
2. Vyššia účasť ako naposledy. Voliči prekvapili, zastavil sa prepad volebnej účasti.
3. Trestne stíhaný starosta. Dušan Antoš, ktorý kandidoval za pravicovú koalíciu SDKÚ, Most a KDH, naďalej povedie bratislavskú mestskú časť Rusovce. Antoš je trestne stíhaný pre podozrenia z podvodných prevodov pozemkov. Súd nevyhovel prianiu prokurátora, aby bol počas stíhania vo väzbe.
4. Čadca išla pravici. Novým primátorom Čadce bude Milan Gura, ktorý kandidoval za koalíciu KDH, SDKÚ a SaS. Nahradí Jozefa Vražela, ktorý v minulých voľbách kandidoval za Smer, SNS a HZDS.
5. Prepadli viacerí poslanci parlamentu. Do zastupiteľstva v bratislavskom Starom Meste sa nedostal Ondrej Dostál z OKS. Kataríne Cibulkovej z SDKÚ sa nepodarilo získať funkciu piešťanskej primátorky. V Stupave nepochodil Braňo Ondruš zo Smeru. Viacerým ich kolegom sa naopak darilo. Primátorom Liptovského Mikuláša sa po prestávke opäť stane Alexander Slafkovský z SDKÚ, v Humennom vyhrala Jana Valová zo Smeru.
6. Úspech nezávislých kandidátov. Hoci Richard Rybníček aj Milan Ftáčnik kandidovali s podporou politických strán, ide o nezávislých politikov. To isté platí aj v ďalšom krajskom meste Prešove, kde vyhral Pavel Hagyari.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
