BRATISLAVA. Vyše 61 miliónov eur, alebo viac ako 1,8 miliardy korún, žiadajú sudcovia ako odškodnenie za údajnú diskrimináciu. Štát žalujú, lebo dostávali menšie príplatky ako ich kolegovia na Špeciálnom súde.
Suma nemusí byť konečná. Ministerstvo spravodlivosti totiž zosumarizovalo len žaloby, v ktorých sudcovia žiadajú odškodnenie od neho. Z 1400 aktívnych sudcov ministerstvo žaluje 554. Koľko je takých, ktorí zažalovali parlament alebo svoje súdy, ministerstvo nevie.
V spisoch bol chaos
Žaloby
sudcovia ich podávajú od roku 2007, žalujú diskrimináciu, lebo nedostávali príplatok 4300 eur ako špeciálni sudcovia, priemerný plat sudcu je vyše 2000 eur; vlani išlo na platy asi 48,2 milióna eur, ministerstvo žaluje 554 sudcov, z nich 110 má rozhodovať o žalobách kolegov, ministerstvo namieta ich zaujatosť, väčšinou boli sudcovia oslobodení od poplatku.
Ministerstvu trvalo dlho, kým čísla dalo dokopy, pre neporiadok v spisoch. Niektorým chýbajú listiny, prípadne chýbajú celé.
„Môže sa stať, že už máme aj právoplatný rozsudok, ale my o ňom nevieme,“ pripustila štátna tajomníčka Mária Kolíková. Isté je, že ministerstvo zatiaľ nevyplatilo žiadnemu sudcovi ani euro. Za chaos je podľa Kolíkovej zodpovedné bývalé vedenie.
To sa voči žalobám dostatočne nebránilo. Dôkazom je vyjadrenie k žalobe, v ktorom štátna tajomníčka Anna Vitteková zo Smeru súhlasila, že došlo k diskriminácii sudcu.
Na posúdenie súdu nechala len to, do akej výšky má byť odškodnený. Nemyslí si, že tým vlastne nedala súdu na výber, aby rozhodol inak ako v prospech sudcu.
Vyjadrenie k žalobe síce podpísala Vitteková, ale agendu sudcov mal podľa nej na starosti štátny tajomník Daniel Hudák, ktorého nominovalo SNS. Ten sa bráni, že sa žalobami nezaoberal. Nevedel sa ani vyjadriť, prečo bol v spisoch zmätok.
Žaloby sa zhodujú
Podľa Kolíkovej sa rezort pod novým vedením začal voči žalobám aktívne brániť. Či uspeje, je otázne. Dohoda, či zmier so sudcami pripadajú do úvahy len ako posledná možnosť, ak by vplyvy na rozpočet mali byť menšie ako v prípade prehraných žalôb, keďže ministerstvo považuje žaloby za absurdné. Sudcom vraj ide iba o obohatenie. Kolíková hovorí aj o zneužití moci. Sudcov vyzvala, aby žaloby stiahli.
Ministerstvo spochybňuje tvrdenie sudcov, že nerovnakým odmeňovaním sa znížila ich dôstojnosť. „Práve naopak, verejnosť sa vyjadruje kriticky k domáhaniu sa nárokov zo strany sudcov.“
Ministerstvo spravodlivosti priznalo, že väčšina žalôb sa zhoduje. Denník SME v minulosti napísal, že medzi sudcami koloval ich vzor.
Jeden posielal aj člen Súdnej rady Juraj Sopoliga. Ďalší bol označený ako Všeobecne Švecová. Daniela Švecová je bývalou podpredsedníčkou Najvyššieho súdu a tiež členkou Súdnej rady.
