V dedine, kde žije iba pár Rómov, si obyvatelia vybrali za starostu Róma, kondičného trénera Viliama Riga.
BRATISLAVA. Na ulici, v krčme, v potravinách aj pred kostolom. Novozvoleného starostu Veľkého Grobu Viliama Riga, ktorý kandidoval ako nezávislý s podporou Mosta, miestni chvália všade. Pridávajú sa aj odchádzajúci starosta a kňaz.
Štyridsaťsedemročný Viliam Rigo vyhral v dedine, kde žije Rómov iba zopár desiatok. „Nie som atrakcia, ktorú by ľudia volili preto, že som Róm. Naopak, to vám úspech na Slovensku určite neprinesie,“ hovorí Rigo.
Nový starosta sa do Grobu priženil z neďalekého Sládkovičova pred 27 rokmi. Po revolúcii bol kamionistom, postavil dom, neskôr otvoril krčmu a založil športový klub. S mladými kulturistami reprezentuje Slovensko aj v zahraničí.
Na voľby ho vraj presvedčili miestni. „Chodili za mnou a hovorili, aby som kandidoval. Vyhovel som im. Vždy sa snažím počúvať druhých.“
Ľudí si získal
„Vilo Rigo je veľmi pracovitý, inteligentný, ambiciózny človek a vie, čo chce. S poslancami svoje plány dosiahne,“ hovorí Rigov predchodca Ladislav Andor.
Rigo neveril, že môže vyhrať, nerobil ani kampaň. Vyšiel o ňom iba článok v regionálnych novinách. Napokon získal vyše polovicu zo šesťsto hlasov.
„Otvoril v dedine lahôdky a krčmu, keď sme museli chodiť na salámy až do Senca alebo do krčmy v susednej dedine. Pracuje s mladými, ktorí sa namiesto drog venujú športu,“ hovoria v centre obce.
Grob má zhruba 1300 obyvateľov, takmer všetci sú Slováci, asi dve percentá sa hlásia k maďarskej národnosti a žije tam asi šesťdesiat Rómov, vypočítava Andor. Rigo podľa neho zmobilizoval najmä mladšiu a strednú generáciu.
Rasizmus nikdy neriešil
Rigo hovorí, že malej skupine obyvateľov sa nepáči, že starostom bude Róm. S rasizmom mal problém aj v minulosti.
„Keď som mal krčmu a prišiel som do firmy po sudy, nechali ma čakať, kým nevybavili všetky kamióny. Keď videli, že pravidelne chodím a platím, zmenili názor. Nakoniec ma vždy vítali a ochotne naložili auto.“
Nový starosta je viceprezidentom Slovenského zväzu naturálnej kulturistiky. „Bol som trochu obézny a povedal som si, že to zmením. Začal som posilňovať a keďže bol o to záujem, začal som to robiť vo väčšom, postavil som prvých pretekárov, zaznamenali sme úspechy a už to išlo.“
Živí sa už najmä ako kondičný tréner v bratislavskom obchodnom centre. V dedine chce budovať kanalizáciu
a získať eurofondy na obnovu škôlky, školy, zdravotného strediska, kultúrneho domu a domu smútku.
Rómskych starostov pomaly pribúda
Šesťpercentná menšina dokázala získať vo voľbách 25 radníc.
BRATISLAVA. Zhruba 320-tisícovú rómsku menšinu zastupuje po víkendových komunálnych voľbách aj 25 starostov. Za rómske strany ich uspelo deväť, Národný demokratický inštitút spočítal aj starostov za iné strany. Počet Rómov na čele obcí oproti minulým voľbám stúpol o šesť.
Prvá starostka
Prvýkrát povedie obec aj rómska politička, v Lomničke uspela Mária Oračková. Viac Rómov zasadne zrejme aj do obecných zastupiteľstiev. Za rómske strany bolo zvolených 121 poslancov, ďalšie desiatky uspeli za iné strany či ako nezávislí. Pred štyrmi rokmi napočítal inštitút 224 poslancov.
„Ak chceme žiť nekonfliktne, musíme mať záujem, aby sa aj menšina zúčastňovala na spoločnom živote, rozhodovaní a brala na seba zodpovednosť,“ hovorí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák.
Ako prvú obec po voľbách navštívil včera Plavecký Štvrtok, kde pozíciu starostu obhájil Ivan Slezák (Smer). Ten v minulosti navrhoval zbúrať osadu. Dohodli sa, že budú spolupracovať.
Kupovanie neustalo
Vzostup rómskych politikov považuje za pozitívny trend Tomáš Hrustič z inštitútu. „Pokiaľ v zastupiteľstve obce s veľkým podielom Rómov nesedí Róm, nevedia, čo tá komunita potrebuje.“
Pollák i Hrustič pripúšťajú, že časť rómskych politikov zlyhala a zanechala obce v horšom stave. „Viac ako polovica rómskych starostov však posty obhájila a ich práca tým bola ocenená,“ vraví Hrustič. Z doterajších 19 rómskych starostov uspelo 11.
Predseda Rómskej iniciatívy Slovenska Alexander Patkoló spokojný nie je. Rómski kandidáti podľa neho doplácajú najmä na kupovanie hlasov. „Pokiaľ budú politici pri voľbách chodiť za Rómami bez programu, len s peniazmi, situácia Rómov sa nezlepší.“
Aj podľa Hrustiča narastá počet politikov, ktorí robia kampaň v osadách cez úplatky. „Teraz máme jedinečnú šancu volebné zákony upraviť a kupovanie hlasov a porušovanie moratória sťažiť.“
Michal Piško
Beata
Balogová
