BRATISLAVA. Je ťažké predpokladať, aké informácie budú obsahovať zostávajúce materiály z amerického veľvyslanectva v Bratislave, ktoré by mala zverejniť stránka WikiLeaks. V Českej republike sa napríklad týkali obchodov so zbraňami.
Pre agentúru SITA to vo štvrtok povedal známy slovenský sociológ a bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora. "Američania sa vždy zaujímali o to, aby sa nejaké zbrojné zákazky nedostali do problematických krajín," hovorí.
Hoci stránka WikiLeaks zatiaľ diplomatické depeše z bratislavského veľvyslanectva nezverejnila, na ruských internetových stránkach sa už prvé z nich objavili. Týkajú sa vojny medzi Ruskom a Gruzínskom a všímajú si postoj slovenských politikov k tomuto konfliktu.
Okrem iného spomínajú rozhovor medzi americkým veľvyslancom v Bratislave Vincentom Obsitnikom a ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom o kontroverznom výroku vtedajšieho premiéra Roberta Fica.
Slovenský premiér krátko po začatí vojny povedal, že "niekto provokoval, a my vieme, kto provokoval". V diplomatických kruhoch sa tento výrok považoval za najviac proruský spomedzi stanovísk členských krajín EÚ. Kubiš v tejto súvislosti americkému veľvyslancovi podľa zverejnenej depeše povedal, že ďalšie podobné výroky už od premiéra Fica neočakáva.
„Tieto depeše nepriniesli zatiaľ nijaké prevratné novinky. Postoj slovenského premiéra bol verejne známy, diskutovalo sa o ňom. Zatiaľ čo iní európski politici zdôrazňovali nebezpečný rozsah ruskej agresie, Robert Fico obviňoval Gruzínsko z vyprovokovania vojny,“ konštatoval Bútora.
„Nebolo to jediný raz: bývalý slovenský premiér zaujal stanovisko blízke ruskému pohľadu aj v rusko-ukrajinskej „plynovej vojne“ či v prípade amerického protiraketového systému.“ Za pozoruhodnú pasáž v jednej z depeší označil Bútora výstižnú analýzu ruského zmýšľania v podaní jedného zo slovenských diplomatov.
Na internete by sa ešte mohlo objaviť viac materiálov týkajúcich sa Slovenska. M. Bútora však neočakáva nadmerné množstvo prelomových informácií: tak napríklad v období vlády Vladimíra Mečiara Američania svoju nespokojnosť s politickým smerovaním Slovenska tlmočili úplne otvorene a verejne.
Čo sa týka niekoľkých posledných rokov, je podľa Bútoru veľmi ťažké odhadnúť, aké doposiaľ neznáme skutočnosti by sa mohli v správach z amerického veľvyslanectva v Bratislave nachádzať. Nebolo napríklad tajomstvom, že slovenská diplomacia musela „žehliť“ niektoré výroky vtedajšieho člena vládnej koalície predsedu SNS Jána Slotu, čo bolo pre rezort nadbytočným zaťažením a mnohí diplomati s takouto rétorikou nesúhlasili.
"Ak také novinky prídu – napríklad o postojoch slovenskej vlády k väzňom z Guantánama - budeme si musieť počkať, čoho sa budú týkať. Až potom budeme môcť vyhodnotiť ich význam," povedal pre SITA bývalý diplomat a zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Žiadne veľké otrasy na slovenskej politickej scéne neočakáva ani zahraničnopolitický analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Ivo Samson. Správy zo Slovenska sa podľa neho budú týkať zrejme toho istého, o čo sa americkí diplomati zaujímajú pri každej krajine.
"Oni majú záujem o to, čo sa deje za kulisami slovenskej zahraničnej politiky, kto je proti nim, kto je za. Zaujíma ich, čo si tí ľudia skutočne myslia napríklad o operáciách v Afganistane, Iraku alebo o boji proti terorizmu," hovorí Samson pre SITA. Ak sa v správach objavia aj mená konkrétnych politikov, mohlo by to podľa neho teoreticky viesť aj k istým personálnym výmenám.
Bútora: Kauza ukazuje na krehkosť demokracie
Kauza úniku utajovaných dokumentov poukazuje okrem iného aj na krehkosť demokracie a otvorenej spoločnosti. "Demokratické spoločnosti, ktoré sa snažia prísne postupovať v duchu demokracie, to znamená aj v duchu otvorenosti voči občanom a všetkého, čo s tým súvisí, to niekedy tvárou v tvár iným režimom majú ťažšie," hovorí čestný predseda Inštitútu pre verejné otázky, Martin Bútora.
Únik informácií na WikiLekas je totiž podľa neho paradoxne do istej miery dôsledkom opatrení po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. "Jedenásty september priniesol aj úsilie o väčšiu a výraznejšiu pravidelnú, systematickú a rýchlu komunikáciu medzi jednotlivými zložkami americkej administratívy."
Pri vyšetrovaní útokov z 11. septembra sa totiž ukázalo, že informácie o hrozbe útokov existovali, len neboli odovzdané na patričné miesta, pretože viazla komunikácia.
„Preto sa vytvoril taký systém, aby jedni vedeli o tom, čo robia druhí. To však znamenalo, že k tajným informáciám malo prístup viac ľudí. A tak dobrý úmysel umožniť rýchlejšiu prácu a garantovať bezpečnosť obyvateľov krajiny teraz paradoxne dospel k takémuto výsledku," hovorí Bútora.
Bývalý slovenský veľvyslanec v USA pripúšťa, že publikovanie niektorých dokumentov na WikiLeaks môže byť v záujme verejnosti. Ukazuje napríklad nemalú zhodu medzi oficiálnymi postojmi Washingtonu a diplomatickým vyjednávaním.
Neraz dokladá, že diplomati pracujú profesionálne a sú kvalitnými analytikmi. Nepriamo vyvracia v časti spoločnosti rozšírené konšpiračné teórie v súvislosti so Spojenými štátmi, ktoré keby sa zakladali na pravde, museli by byť o nich v týchto materiáloch aspoň nejaké zmienky.
Bútora navyše hovorí, že WikiLeaks môže priniesť informácie, ktoré by verejnosť mala poznať, napríklad o korupcii na najvyšších miestach v niektorých krajinách, o prepojeniach medzi svetom politiky a svetom mafie. Spomedzi takýchto informácií, ktoré WikiLekas doteraz zverejnila, majú podľa Bútoru spravodajskú hodnotu tvrdenia španielskeho prokurátora Josého Gonzáleza.
Ten na základe svojho dlhoročného vyšetrovania o pôsobení ruskej mafie v Španielsku tvrdí, že časť ruskej politiky je prepojená s mafiou, s organizovaným zločinom. Tieto informácie môžu stavať "celý ruský režim do problematického svetla, pretože tu nejde o vyjadrenie jedného experta alebo politika, ale o zistenia prokurátora, ktoré nazhromaždil z tisícok výpovedí počas svojej vyše desaťročnej činnosti.“
Kauza má však podľa Bútoru aj svoju odvrátenú stránku, pretože takýto veľký únik informácií môže ovplyvniť nielen diplomaciu, ale aj politiku.
"Každý bude teraz opatrnejší, a to sa týka všetkých, terajších i bývalých politikov, ľudí z vojenských či obchodných kruhov. Viaceré zdroje môžu byť po takomto masovom úniku opatrnejšie," hovorí sociológ.
A nielen to: volanie po vyššej transperantnosti nemusí podľa neho vždy priniesť žiaduce priaznivé účinky, napríklad vtedy, ak sa tým de facto zabráni dosiahnutiu prospešnej dohody alebo ak sa tým znemožní účinný zákrok proti agresorovi. V dejinách diplomacie je o tom množstvo príkladov.
Do istej miery by kauza podľa Bútoru mohla poškodiť kredit Spojených štátov v očiach ostatných členských štátov NATO. V Aliancii totiž existujú prísne predpisy a dohodnuté postupy, ako uchovávať a chrániť informácie.
"A tu sa odrazu stane, že v kľúčovej krajine NATO dôjde k takémuto úniku informácií. Ostatní členovia tak môžu nájsť ospravedlnenia pre svoje priestupky – ak už USA v tomto smere nepredstavujú taký vzor," tvrdí bývalý veľvyslanec vo Washingtone.
Citlivých informácií obsiahnutých v utajovaných dokumentoch je veľa, jednou z nich je podľa Bútoru zistenie, ako vnímajú krajiny Blízkeho východu Irán a jeho jadrový program. Viaceré diplomatické depeše z Blízkeho východu totiž odhaľujú, ako veľmi sa región Iránu a jeho jadrových ambícií obáva. Saudská Arábia napríklad údajne Spojené štáty žiadala o vojenský zásah proti Teheránu.
"To sú veľmi silné výroky. Niežeby sa predtým nevedelo, že tieto krajiny sú zdržanlivé alebo aj kritické voči iránskemu jadrovému programu. Ale zatiaľ nikto z nich nepovedal – a verejne by to aj teraz zrejme popreli – že by oni sami nebodaj nabádali Spojené štáty, aby zasiahli," hovorí Bútora.
