Slovensko má podľa katolíckeho kňaza Antona Srholca potenciál na 40-percentnú kresťanskú demokraciu.
BRATISLAVA. Predsedom KDH sa stal doterajší líder strany Ján Figeľ. Získal 301 hlasov od 334 prítomných delegátov na sobotňajšom sneme KDH. Na základe zmeny stanov, ktorú schválil snem bude mandát predsedu vykonávať štyri roky.
Delegáti na sneme dvojtretinovou väčšinou rozhodli, že volení funkcionári hnutia budú mať štvorročné funkčné obdobie. Doteraz boli volení na dva roky.
Podľa schválenej novely stanov nominácie na primátorov krajských miest prerokuje predsedníctvo strany. O kandidátoch na starostov budú rokovať okresné predsedníctva strany.
Delegáti odobrili tiež zmenu stanov, podľa ktorej sa mení počet členov Rady KDH. Okres, ktorý má menej ako 500 členov, bude mať v rade jedného člena, okresy s členskou základňou od 500 do 1000 členov budú mať v rade dvoch členov, každý okres, kde je nad 1000 členov, bude mať v rade troch zástupcov.
Po schválení zmeny stanov sa delegáti rozišli na obed. O 14:30 h bude snem pokračovať voľbou predsedu hnutia a šiestich podpredsedov.
Figeľ priznal chyby
Červené je dobré víno, ale nie politika. "Spolupráca stredopravých strán je účinná alternatíva voči zjednotenej ľavici a populizmu," otvoril svoj príhovor predseda hnutia Ján Figeľ.
Koalícia sa však podľa neho dostala do krízy, keď napriek otvorenej hrozbe premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ), že v prípade zvolenia Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora podá demisiu, chýbal napokon iba jeden hlas na jeho zvolenie. "Slovensko potrebuje zásadnú zmenu v oblasti spravodlivosti," zdôraznil Figeľ.
V súčasnosti je koalícia podľa Figeľa v kríze vnútornej dôvery. „Nemôže takto fungovať," vyhlásil. Vláda podľa Figeľa môže uznesením spojiť hlasovanie o generálnom prokurátorovi s hlasovaním o dôvere vláde.
Ako problém otvorene pomenoval aj hlasovanie štyroch poslancov KDH proti zvýšeniu dane z piva. "Bola to chyba, ktorá sa nesmie opakovať," povedal s dôvetkom, že koalícia prechádza práve pred schvaľovaním rozpočtu krízou dôvery.
Snem zvolil za podpredsedov strany Daniela Lipšica, Júliusa Brocku, Ivana Uhliarika, Janu Žitňanskú a Pavla Abrhana. Delegáti snemu tak rešpektovali názor Rady KDH, ktorá týchto kandidátov odporučila.
Z 326 platných hlasov získal Lipšic 228, Hudacký 208, Brocka 175, Uhliarik 206, Žitňanská 202 a Abrhan 171 hlasov, všetci teda prekročili potrebnú nadpolovičnú väčšinu.
Medzi štyrmi kandidátmi, ktorí na post podpredsedu KDH neuspeli, bola aj doterajšia podpredsedníčka KDH Mária Sabolová, ktorá kandidovala bez podpory Rady KDH. Svoje účinkovanie vo funkcii podpredsedu KDH ukončil aj Anton Marcinčin, ktorý sa rozhodol na túto funkciu opätovne nekandidovať.
Podľa hovorcu KDH Mateja Kováča však bude naďalej pôsobiť ako poradca predsedu strany Jána Figeľa pre ekonomické otázky.
Nemôžeme žiť zo zásluh, tvrdí Srholec
Kresťanskodemokratické hnutie nesie podľa katolíckeho kňaza Antona Srholca obrovský poklad obetí, ktoré priniesli veriaci v zápase s komunizmom.
„Zo zásluh sa však nedá žiť. Za dvadsať rokov sme dozreli a svet sa celý zmenil. Diskusia sa preniesla z oblasti teologickej do politickej. Ak ste sa s niekým pohádali v poslednej dobe, nebolo to pre náboženstvo, ale pre politiku," povedal v príhovore k delegátom Srholec, ktorý za svoj prejav zožal dlhý standing ovation.
"V budúcnosti nie je možné, aby politiku robili katolícki nadšenci, absolventi miništrantskej akadémie či predlžená ruka hierarchie. Kresťanská demokracia je viac. Ide o všeobecné dobro. Osloboďte sa od svojich duchovných otcov. Ste múdrejší ako oni,“ dodal.
Figeľ nemá protikandidáta, podpredsedami chcú byť viacerí
Jediným kandidátom na predsedu Kresťanskodemokratického hnutia na sobotňajšom sneme hnutia bude Ján Figeľ. Predsedu KDH budú delegáti na sneme na bratislavskej Novej scéne voliť prvýkrát na štyri roky. Okrem toho zvolia aj šesť podpredsedov. Tam to však už také jednoduché nebude.
Kandidátov bude viac ako podpredsedníckych kresiel. Rada KDH odporúča delegátom snemu zvoliť za podpredsedov Daniela Lipšica, Janu Žitňanskú, Ivana Uhliarika, Júliusa Brocku, Pavla Abrhana a Jána Hudackého.
Prví štyria zastávali podpredsednícke funkcie aj doteraz. Rada tak zmenila návrh predsedníctva, ktoré odporúčalo zvoliť za podpredsedníčku Máriu Sabolovú a nie Pavla Abrhana.
Viacerí členovia KDH kritizovali, že Rada nerozhodovala o personálnych návrhoch nadpolovičnou väčšinou, ako je to v KDH pravidlom. Sabolová sa bude o funkciu na sneme uchádzať, aj keď nezískala podporu členov Rady. Kandidovať za podpredsedu chce aj košický krajský šéf strany Ján Dečo i Michal Slašťan, ktorý v novembrových voľbách neobhájil pozíciu primátora Ružomberka.
Kandidátov však môže byť napokon viac, pretože návrhy môžu delegáti predložiť aj priamo na sneme. Zo šestice súčasných podpredsedov nebude kandidovať na funkciu poslanec NR SR Anton Marcinčin.
sita
Prehľad snemov KDH
1. (ustanovujúci) snem - 17. februára 1990 v Nitre
Zavŕšil etapu príprav vzniku kresťanského politického subjektu na Slovensku. Delegáti schválili stanovy, návrh programového vyhlásenia a za predsedu KDH zvolili Jána Čarnogurského.
2. snem - 3. novembra 1990 v Košiciach
Delegáti zhodnotili vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku, najmä pokiaľ išlo o ďalšie spolužitie Čechov a Slovákov a vnútornú situáciu v hnutí. Vyjadrili sa okrem iného aj o krátko predtým prijatom jazykovom zákone, ktorý označili za demokratický a zodpovedajúci medzinárodným právnym normám.
3. snem - 10. novembra 1991 v Žiline
Venoval pozornosť problematike štátoprávneho usporiadania, schválil novelizáciu stanov hnutia, týkajúcu sa členstva a vytvorenie funkcie výkonného podpredsedu. Snem potvrdil politickú líniu hnutia a Jána Čarnogurského vo funkcii predsedu.
4. (mimoriadny) snem - 28. marca 1992 v Trnave
Prerokoval aktuálnu situáciu v hnutí kresťanských demokratov, ktorá sa vykryštalizovala v priebehu posledného mesiaca, keď na pôde Rady KDH 7. marca 1992 vznikla nová platforma. Mimoriadny snem KDH sa zaoberal aj otázkami týkajúcimi sa prípravy na najbližšie voľby. V ten deň sa uskutočnil aj ustanovujúci snem novej platformy, ktorá prijala názov Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).
5. snem - 18.-19. septembra 1992 v Poprade
Zaoberal sa najmä stratégiou opozičnej politiky, hodnotením príčin neúspechu KDH v júnových voľbách 1992 a vnútornými zmenami. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, podpredsedami František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik a Anton Anderko.
6. snem - 23.-24. októbra 1993 v Ružomberku
Jeho účastníci prijali program KDH s názvom Lepšie Slovensko. Obsahoval podnety na zlepšenie situácie v hospodárstve, podnikaní, legislatíve. Ponúkal Slovenskú cestu, opierajúcu sa o tradičné kresťanské hodnoty. Snem potvrdil vo funkcii predsedu hnutia Jána Čarnogurského a do funkcií podpredsedov zvolili delegáti Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška a Emila Komárika.
7. snem - 3. decembra 1994 v Košiciach
Predseda KDH Ján Čarnogurský označil hnutie za najstabilnejší politický subjekt na slovenskej politickej scéne. Zámerom hnutia podľa záverov snemu bolo zjednotiť stredo-pravicovo orientované strany, lepšie prepojiť prácu poslancov KDH s hnutím a zväzmi, ktoré na jeho pôde existovali, a s primátormi i starostami obcí, ktorí za hnutie kandidovali vo voľbách do miestnych samospráv.
8. snem - 18.-19. novembra 1995 v Nitre
Venoval pozornosť pôsobeniu KDH na vnútropolitickej scéne Slovenska, jeho perspektíve, vnútrostraníckym otázkam. Prítomní delegáti kritizovali domácu i zahraničnú politiku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara.
9. snem - 23.-24. novembra 1996 v Banskej Bystrici
Výsledky hlasovania potvrdili víťazstvo Jána Čarnogurského nad jeho jediným protikandidátom na najvyšší post v KDH Mikulášom Dzurindom. Ten bol v dejinách KDH dosiaľ vôbec prvým, ktorý kandidoval okrem Čarnogurského na tento post. Podpredsedami sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Palko a Ján Figeľ. Delegáti snemu kritizovali ekonomickú politiku vtedajšej vlády. V oblasti zahraničnej politiky sa zhodli v tom, že Slovensko sa potrebuje integrovať do zjednocujúcej sa Európy a KDH podporilo vstup SR do európskych štruktúr.
10. snem - 22.-23. novembra 1997 v Prešove
Schválil zmenu stanov v dôsledku nového územnosprávneho rozdelenia Slovenska a s ohľadom na najbližšie voľby. Jednou z nosných tém bola otázka privatizácie a príprava na nasledujúce voľby. Za predsedu delegáti opäť zvolil Jána Čarnogurského a päť podpredsedov Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Jána Figeľa, Vladimíra Palka a Milana Horta.
11. snem - 10.-11. apríla 1999 v Liptovskom Mikuláši
Jeho delegáti schválili zmenu stanov KDH, ktorou sa definitívne vyriešila otázka dvojitého členstva v súvislosti so vstupom KDH do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998. Účastníci snemu rozhodli, že kresťanskí demokrati mohli byť členmi KDH aj SDK, ale nemohli sa uchádzať o žiadne volené ani profesionálne funkcie v materskom hnutí. Predsedom sa opäť stal Ján Čarnogurský, podpredsedami Pavol Hrušovský, Vladimír Palko, Anna Záborská, Július Brocka a Pavol Minárik.
12. snem - 21. októbra 2000 v Trenčíne
Delegáti zvolili za nového predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý po desiatich rokoch vystriedal Jána Čarnogurského. Zvolili aj piatich podpredsedov pre médiá a verejné pôsobenie Vladimíra Palku, pre ekonomiku Júliusa Brocku, pre vnútornú politiku Daniela Lipšica a pre zahraničnú politiku Jána Figeľa. Prijali taktiež tzv. malú novelu stanov, zrušili možnosť obmedzeného dvojitého členstva, ktoré sa zaviedlo v apríli 1999 na sneme v Liptovskom Mikuláši.
13. snem - 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch
Vo voľbách sa predsedom KDH na nasledujúce dva roky stal opäť Pavol Hrušovský. Delegáti potvrdili vo funkciách dovtedajších piatich podpredsedov a schválili niektoré zmeny stanov KDH - rozhodli o tom, že snem KDH, na ktorom sa bude voliť vedenie, sa uskutoční každé dva roky a aj o tom, že volený funkcionár KDH nebude môcť byť členom iného straníckeho orgánu. Snem potvrdil, že KDH pôjde do volieb 2002 samostatne.
14. snem - 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi
Delegáti dali opäť dôveru Pavlovi Hrušovskému a piatim doterajším podpredsedom Vladimírovi Palkovi, Ján Figeľovi, Júliusovi Brockovi, Pavlovi Minárikovi a Danielovi Lipšicovi. Delegáti snemu prijali vyhlásenie, v ktorom podporili kandidatúru Františka Mikloška na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, Jána Figeľa na člena Európskej komisie a Annu Záborskú ako lídra kandidátky Kresťanskodemokratického hnutia do volieb Európskeho parlamentu. KDH podporilo vstup SR do NATO.
15. snem KDH - 22. októbra 2005 v Ružomberku
Predsedom hnutia sa stal opäť Pavol Hrušovský. Vo svojom príhovore označil za cieľ KDH byť lídrom pravice po najbližších parlamentných voľbách a môcť určovať podmienky pri zostavovaní vlády. KDH odmietlo spoluprácu s ĽS-HZDS, pokiaľ bude na jej čele Vladimír Mečiar. Predstavitelia KDH potvrdili, že aj naďalej počítajú s predčasnými parlamentnými voľbami ako možným riešením politickej situácie na Slovensku. Snem rozhodol aj o zmene stanov, na základe ktorej Predsedníctvo KDH pozastaví členstvo v hnutí tomu, kto bol obžalovaný za úmyselný trestný čin.
16. (mimoriadny) snem KDH - 22. júla 2006 v Trnave
Zišiel sa na základe odporúčania Rady KDH, ktorá rokovala 8. júla toho roku v Ružomberku. Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa predsedníckeho postu predtým vzdal. Svoje opätovné zvolenie považoval Hrušovský za jasnú podporu politiky strany pod jeho vedením. Snem zvolil troch chýbajúcich podpredsedov - Máriu Sabolovú za podpredsedníčku pre tlač a vonkajšie pôsobenie, Jozefa Šimka za podpredsedu pre vnútornú politiku a Petra Čiernika za podpredsedu pre samosprávu. Novozvolení funkcionári nahradili podpredsedov Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a Rudolfa Bauera, ktorí sa vzdali svojich funkcií na znak nesúhlasu s politikou KDH po parlamentných voľbách.
17. snem KDH - 16. júna 2007 v Prešove
Zvolil vedenie KDH, predsedom sa stal opäť Pavol Hrušovský, jeho neúspešnými protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Podpredsedami KDH sa stali Daniel Lipšic, Martin Fronc a Július Brocka.
18. snem KDH - 19. septembra 2009 v Nitre
Vyše 300 delegátov snemu si volilo najvyšších predstaviteľov strany. Po deviatich rokoch sa novým predsedom KDH stal eurokomisár Ján Figeľ. Delegáti odsúhlasili tiež zmeny stanov, čím sa zvýšil počet podpredsedov hnutia zo súčasných päť na šesť. Zvýšil sa aj počet členov predsedníctva z 11 na 13, zmenila sa dĺžka funkčného obdobia vedenia strany. Volebný snem sa uskutoční vždy do šiestich mesiacov od konania parlamentných volieb. Trojicu podpredsedov Máriu Sabolovú, Daniela Lipšica a Júliusa Brocku doplnila trojica nových ľudí - Ivan Uhliarik, Jana Žitňanská a Anton Marcinčin.
19. (mimoriadny) snem KDH - 20. februára 2010 v Žiline
Snem sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia vzniku KDH. Ako hosť bol na ňom prítomný aj predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, ktorý dostal čestnú medailu KDH.
tasr
