BRATISLAVA. Generálny prokurátor, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ombudsman, kandidáti na sudcov Ústavného súdu, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska aj guvernér Národnej banky Slovenska.
Všetkých by ich mali voliť v parlamentne verejne. Dohodla sa na tom včera koaličná rada, ktorá chce zmeniť spôsob voľby tých verejných funkcionárov, ktorí nie sú volení tajne priamo z ústavy. „Je absolútna zhoda, že odtajníme princíp utajenia,“ povedal šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský.
Musia meniť viac zákonov
Potrebné je ešte „technicky dotiahnuť niektoré detaily,“ povedal Hrušovský. Rokovacím poriadkom parlamentu, ktorý chce koalícia zmeniť pre voľbu šéfa prokuratúry, nie je možné odtajniť všetky voľby. Voľbu guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska napríklad upravuje zákon o bankách.
Tajne sa bude ďalej voliť predseda a podpredsedovia parlamentu a predsedovia výborov, keďže to definuje ústava. „Netrúfame si ísť do zmeny ústavy,“ priznal Hrušovský. Koalícia má len 79 hlasov, na zmenu ústavy ich potrebuje minimálne 90.
Ústavný právnik Ivan Trimaj hovorí, že verejný spôsob hlasovania nie je nič výnimočné. Keď sa prijímala 1. septembra 1992 ústava, išlo o verejnú voľbu – dokonca podľa mien. „Nie je pravda, že ide o návrat pred rok 1989, ako tvrdí Robert Fico.“
Verejná voľba podľa mien bola zakotvená aj v ústave prvej Československej republiky. Týkala sa vyslovovania nedôvery vláde. „Verejnú voľbu majú aj iné ústavy, napríklad talianska. Je vecou parlamentu, aké pravidlá si stanoví. Len sa to nesmie zneužiť,“ myslí si Trimaj. Verejne sa hlasovalo aj o prvom prezidentovi po roku 1989, ktorým sa stal Václav Havel. Komunistickí poslanci ho odhlasovali jednohlasne.
Voľby za komunizmu
Za komunizmu boli voľby formálne tajné, no každý, kto sa odvážil ísť za „plentu“, bol podozrivý a mal problémy. Väčšina ľudí hádzala lístky do urny bez toho, aby si ich vôbec prečítala, takže voľby boli de facto verejné.
Po revolúcii sa preto o niektorých personálnych otázkach hlasovalo tajne. „Niektorí tvrdili, že nechcú voliť verejne, pretože sa boja. Revolúcia neprebehla za päť minút, ani sovietske vojská neodišli 17. novembra 1989,“ povedal Trimaj.

Beata
Balogová
