BRATISLAVA – Plánovaný schodok štátneho rozpočtu sa pravdepodobne prekročí o 8 až 10 miliárd korún. Prvý odhad rozpočtových rizík spred dvoch mesiacov hovoril až o sume 26 miliárd. Ministerstvo financií, ktoré obe prognózy vypracovalo, odôvodnilo nové čísla lepším plnením príjmov.
Oproti pôvodným odhadom by mal štát vybrať viac daní. „Možno predpokladať prekročenie daňových príjmov v ročných reláciách o 3 až 5 miliárd korún,“ píše sa v materiáli, ktorým sa bude pravdepodobne v stredu zaoberať vláda. Podľa neho pominulo aj riziko, že sa nenaplnia plánované príjmy z deblokácií a dividend. Po posledných rokovaniach s Ruskom, kde sa dohadovali dodatočné deblokácie a splácanie ruského dlhu v peniazoch, sa namiesto výpadku očakáva naopak prebytok týchto príjmov oproti rozpočtu o 2,5 miliardy korún. Hospodárenie SPP zase dalo nádej, že nevypadnú ani dividendové príjmy rozpočtované na 2,8 miliardy korún.
Medzi rizikovými položkami zostal odvod z národnej banky, splácanie pôžičiek, predaj telekomunikačných licencií a hotela fórum. Po započítaní neplánovaných príjmov vyčíslilo ministerstvo príjmové riziká na 5 až 7 miliárd korún.
Zo zoznamu rizík na strane výdavkov nevypadlo nič. Na prvom mieste ministerstvo upozorňuje na prekročenie sociálnych dávok. „Pri pokračovaní doterajších tendencií by čerpanie za rok predstavovalo 17,7 miliardy korún, čo znamená prekročenie rozpočtu o 3,8 miliardy“. To sa ešte môže zvýšiť v prípade úspechu návrhu ministerstva práce na zvýšenie príspevku na bývanie o 500 miliónov. Ďalšie výdavkové riziká vyplývajú zo zákona o verejnej službe. Vďaka nižším investíciám do diaľnic a zrušeniu projektu Govnet predstavujú celkové výdavkové riziká približne tri miliardy.
V závere analýzy ministerstvo sumarizuje riziká štátneho rozpočtu na 8 až 10 miliárd a ostatných súčastí verejných financií na dve miliardy. Znamenalo by to, že deficit verejných financií nebude 3,5 percenta HDP, ale o viac ako jedno percento horší. „Štátny rozpočet je zákon a nie je dobré, keď za nedodržanie zákona nikto nenesie zodpovednosť. Môže sa to vypomstit v znížení dôveryhodnosti vlády,“ upozornil analytik Istrobanky Marek Senkovič.
Vysokého deficitu sa Slovensko nezbaví ani na budúci rok. Podľa čerstvých východísk budúceho štátneho rozpočtu bude predstavovať 3,5 až 4 percentá HDP, a to bez zarátania štátnych záruk. Najväčší nárast výdavkov sa očakáva v mzdách v štátnej správe a sociálnych výdavkov, teda v oblastiach, ktoré zhoršujú aj vonkajšiu ekonomickú nerovnováhu tlakom na rast dovozu tovarov zo zahraničia.
JURAJ JAVORSKÝ
