BRATISLAVA. Patrícia Skotnická sa ešte začiatkom tohto roka stretávala na chodbách Najvyššieho súdu s jedenástimi sudcami správneho kolégia.
Pracovala tam ako vyššia súdna úradníčka. Koncom novembra už ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I týmto sudcom prisúdila po stotisíc eur odškodnenie za údajnú diskrimináciu. Diskriminovaní vraj boli tým, že poberali nižšie platy ako špeciálni sudcovia.
Fakty Diskriminačné žaloby
jedenásť sudcov Najvyššieho súdu žiadalo po 150tisíc eur za to, že poberali mesačne o 4300 eur menej ako špeciálni sudcovia; okresný súd im prisúdil po 100-tisíc eur.
Skotnická nepracovala na správnom kolégiu, ale na občianskoprávnom. Zaujatosť necítila. Námietky proti nej nevzniesli ani sudcovia, ani Najvyšší súd, ktorý bol v prípade žalovaný. Účastníci konania nevideli problém ani v tom, že sa stala sudkyňou v rovnaký deň, ako sudcovia žalobu podali.
Pridelenie žaloby jej umožnilo vedenie súdu, ktoré ju zaradilo do rozvrhu práce súdu. Podpredsedovia súdu Marta Barková a Pavol Tomík pripravili túto zmenu už 19. januára s tým, že účinná bola od 25. januára, teda od vymenovania Skotnickej.
Minúta po minúte Žaloba jej pripadla v deň, keď sa stala oficiálne sudkyňou. A išlo o minúty. Prezident Ivan Gašparovič podľa programu z 25. januára začal s vymenúvaním sudcov po druhej popoludní. Žalobu sudcovia Najvyššieho súdu podľa informácií SME podali krátko pred pol treťou. Pri vymenovaní bola Skotnická desiata.
Prezidentov hovorca Marek Trubač hovorí, že vymenovanie trvá zhruba desať až dvadsať minút, hovorí, že asi stihol vymenovať všetkých.
Vedenie súdu postup obhajuje zákonmi, podľa ktorých sa sudca stáva sudcom dňom zloženia sľubu a dňom vymenovania je účinné aj jeho pridelenie. V stanovisku súdu sa tiež uvádza, že príprava rozvrhu práce a jeho dodatkov nie je len záležitosťou vedenia, ale musí byť aj prerokované sudcovskou radou súdu.
V rovnaký deň ako Skotnickú vymenovali aj ďalších jedenásť sudcov z ôsmich súdov. Rovnako ako Okresný súd Bratislava I postupoval už len jeden, súd v Malackách.
Preveruje ministerstvo Predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka z KDH považuje za problém, ak ju vymenovali až potom, ako jej bola žaloba pridelená podateľňou, ale rovnako aj to, že Skotnická figurovala v rozvrhu práce predtým, ako sa ujala funkcie.
„Či to nevyhnutne znamená rozpor s ústavným nárokom účastníkov konania na zákonného sudcu, neviem odhadnúť," priznal. Aj keby to tak bolo, niektorý z účastníkov by to musel napadnúť, a to je podľa Procházku „v danom prípade úplne iluzórne".
Jasno v postupe okresného súdu nemá ani ministerstvo spravodlivosti, prípad preveruje.
Najvyšší súd sa už zjednotil
BRATISLAVA. Po tom, ako senáty Najvyššieho súdu mali rozdielne názory na to, ktorí sudcovia môžu súdiť diskriminačné žaloby svojich kolegov, nechala postoj občianskoprávneho kolégia jeho predsedníčka Jana Bajánková zjednotiť.
Zo zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že Najvyšší súd nevidí problém v tom, ak budú žaloby kolegov posudzovať aj tí sudcovia, ktorí sami štát zažalovali.
Proti je ministerstvo spravodlivosti, pri 227 žalobách v 110 prípadoch chce namietať zaujatosť.
(vev)
Harabin nevie, či sa odvolať
BRATISLAVA. Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin v minulosti diskriminačné žaloby proti štátu podporoval. Či sa po prehratom spore s jedenástimi sudcami odvolá, zatiaľ mlčí. O radu požiadal Sudcovskú radu Najvyššieho súdu, ukazuje zápisnica zo zasadnutia z 1. decembra.
Z nej vyplýva, že úradník Maroš Foltány sa z poverenia predsedu súdu stretol s predsedom Sudcovskej rady Vladimírom Magurom a požiadal ho, aby sa rada vyjadrila k zápisnici z prehratého sporu, no „najmä zodpovedala otázku, či má predseda Najvyššieho súdu v predmetnej veci podať odvolanie".
Niektorí členovia rady mali pochybnosti, či sa môžu k tomu vyjadriť. Upozornili aj na to, že predseda súdu žiada stanovisko k „živej" veci. Magura to označil za predčasné, a tak sa prosbou Harabina bude rada zaoberať na najbližšom zasadnutí.
(vev)
Beata
Balogová
