BRATISLAVA. Slováci, ktorí majú skúsenosť s úplatkami, nemajú snahu ich nahlasovať. Za posledný rok s nimi mala vo verejnej sfére skúsenosť každá deviata domácnosť na Slovensku. Z nich až 72 percent úplatok nenahlásilo alebo nemalo snahu situáciu riešiť. Vyplynulo to z analýzy Transparency International Slovensko (TIS).
Nahlásenie úplatku je pritom povinné zo zákona, upozornil riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. V nedávnom prieskume sa na korupciu pýtali 1120 respondentov. "Iba osem percent z tých, ktorých žiadali o úplatok, zareagovalo a nahlásilo ho," upozornil.
Tretina ľudí podľa prieskumu neverí, že ich nahlásenie niečo zmení. Ďalšia štvrtina sa obáva negatívnych následkov, teda bojí sa odvety. Ostatní tvrdia, že nahlasovanie je príliš časovo náročné, alebo sa bránia, že nevedia, ako to spraviť. "Je to dosť nelichotivé vysvetlenie," komentoval Šípoš.
Podľa neho si množstvo ľudí nespája uplácanie s korupciou, ale berie to ako bežnú obchodnú transakciu alebo bežnú vec. "Čo je negatívne." Transparency očakáva, že ľudia budú citliví na každú takúto nezákonnú žiadosť.
Za posledný rok dala každá štvrtá slovenská domácnosť úplatok v hociktorej sfére. Transparency tvrdí, že príčinou je nedostatok informácií a existuje len málo hodnotení kvality verejnej služby. V súdnictve by pomohlo zverejňovanie rozsudkov, v zdravotníctve napr. rebríček kvalitných lekárov a zariadení.
Podľa výskumu zhruba tretina opýtaných povedala, že dala úplatky vo výške asi 20 eur, ďalšia tretina od 20 do 70 eur. Sedem percent respondentov však poskytlo úplatok vyšší ako 350 eur. Väčšina "odmeňovala" v zdravotníctve.
