BRATISLAVA. Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva hrozí zatváranie pobočiek či znižovanie počtu zamestnancov. Napriek tomu si správna rada plná ľudí Smeru nechala vyplatiť odmeny. Deväť členov dostalo spolu za uplynulý rok približne tridsaťtisíc eur.
Nová koalícia podozrieva inštitúciu z mrhania štátnymi peniazmi a uvažuje preto aj o jej zrušení. Stredisko stojí ročne štát asi 630-tisíc eur. Za rok dostáva približne 1600 podnetov. Napríklad prípady rasovej diskriminácie len zriedka dotiahne pred súd.
Ľudia Smeru
Správna rada Najmä Smer
politologička Marcela Gbúrová, podpredsedníčka, vymenoval Ivan Gašparovič; Zuzana Kupcová, právnička Roberta Fica, vymenovala Viera Tomanová; Ladislav Richter, vymenoval Robert Fico na návrh mimovládok; Anton Martvoň, kandidoval za Smer, vymenoval dekan práva UK; Michal Nižňan, vymenoval Richard Sulík 7. decembra 2010; Marián Mesároš, Jaroslav Straka, Vladimír Vrana, Gustáv Dianiška, vymenovali dekani a ombudsman.
Stredisko riadia výkonný riaditeľ a správna rada. Radu tvorí deväť ľudí. Za predchádzajúcej vlády ich nominovali prezident, premiér, predseda parlamentu, minister práce a dekani právnických fakúlt. Viacerí členovia majú blízko k Smeru.
Výkonným riaditeľom strediska je Juraj Horváth, donedávna predseda správnej rady a do júna poslanec parlamentu za Smer. „Stredisko je v dobrej kondícii,“ vyvracia Horváth informácie o finančných problémoch.
V odmenách, ktoré priemerne na každého člena správnej rady vychádzajú v sume asi 206 eur mesačne, etický problém nevidí. Nepovedal, koľko ktorý člen rady dostal.
Stredisko od jeho vzniku v deväťdesiatych rokoch zastupovali v rade ľudia bez nároku na odmeny. Pred rokom sa to zmenilo, rada zmenila štatút a priklepla si peniaze.
Horváth hovorí, že slúžia namiesto paušálnych náhrad na „reprezentáciu strediska“. Nevysvetlil, prečo sa neriadili zákonom o cestovných náhradách, ale išli cestou odmien.
„Správna rada sa rozhodla. Keďže zákon to nevylučuje, tak sa vyberie týmto spôsobom.“ Nevylúčil, že členovia si môžu zároveň nechať preplácať cesty aj cez náhrady.
V správnej rade sedí aj právnička Roberta Fica Zuzana Kupcová, podpredseda Mladých sociálnych demokratov Anton Martvoň, podporovateľ bývalého vicepremiéra Dušana Čaploviča Ladislav Richter a dvorná politologička STV Marcela Gbúrová, známa pozitívnymi komentármi voči Ficovej vláde.
Stredisko možno padne
Stredisko v posledných rokoch opustili viacerí zamestnanci aj členovia správnej rady. Medzi nimi aj súčasná štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková a šéfka mimovládky Charta 77 Zuzana Szatmáry, obe inštitúciu kritizovali.
Sekcia ľudských práv a menšín na Úrade vlády dostala za úlohu vypracovať analýzu práce strediska. Ak z nej vyjde ako neefektívne, zrejme ho zlúčia s úradom ombudsmana.
Na Facebooku bol v skupine proti „buzerantom“
Člen správnej rady Anton Martvoň kandidoval do parlamentu za Smer na 150. mieste.
BRATISLAVA. Podpredseda Mladých sociálnych demokratov, vysokoškolský asistent a člen správnej rady strediska pre ľudské práva Anton Martvoň o sebe tvrdí, že má vzťah k ľudským právam. Na sociálnej sieti Facebook sa napriek tomu pripojil k skupine „Som proti šamanom, feťákom a buzerantom v parlamente! Som proti SaS!“
Po otázkach SME to vysvetľoval niekoľkokrát, vždy s pozmenenou verziou. Najskôr tvrdil, že ide o politickú skupinu, ktorá vyjadruje postoj ku konkrétnej politickej strane a nie je zameraná na potláčanie ľudských práv.
Potom už hovoril, že stránku mu spravuje niekto iný a že vlastne nemusí ísť ani o jeho profil. Po telefonáte so SME bol už profil s menom Antona Martvoňa pred verejnosťou zablokovaný a prístupný len jeho priateľom.
„Došlo k nedorozumeniu. Dával som si to zisťovať cez svojich známych, čo sú na facebookovskom profile. Bolo mi povedané, že žiadny môj profil v takejto skupine nie je,“ povedal napokon Martvoň.
SME má zaznamenané, že ešte pred týždňom v utorok bol členom skupiny. Počas Martvoňovho pôsobenia v stredisku zamestnali aj doktorandku z fakulty a jeho známu Annu Nádaždyovú.
„Mojou partnerkou nie je,“ povedal. Na otázku, či je to jeho priateľka, odpovedal, že má v stredisku veľa priateľov, priateliek a kamarátok. „Narušujete moje osobné súkromie.“
Martvoň odmietol vysvetliť, ako sa do strediska dostala, a položil telefón. S Nádaždyovou sa nám v piatok nepodarilo spojiť, bola mimo strediska.
(jgl)
Rómske učiteľky odmietli
Sestrám Samkovým stredisko nepomohlo, pred súdom ich zastúpi mimovládka.
BRATISLAVA. Na nečinnosť štátneho strediska pre ľudské práva ukázal prípad sestier Samkových, rómskych učiteliek, ktoré v školách odmietali a prijímali namiesto nich aj nekvalifikovaných učiteľov.
Stredisko v prípade staršej Viery Samkovej konštatovalo, že k nerovnakému zaobchádzaniu síce možno došlo, nemusí to však byť diskriminácia.
„Usúdili sme, že slečnu Samkovú nebudeme zastupovať na súde, pretože by sme išli do vopred prehraného sporu,“ povedala v lete už bývalá výkonná riaditeľka strediska Anna Zachová.
Naopak, právnička Vanda Durbáková z mimovládnej Poradne pre občianske a ľudské práva vidí minimálne v jednom prípade šancu uspieť na súde.
Sestry Samkové podobne ako v školstve neuspeli ani v regionálnej politike. Neprijali ich do revúckej pobočky Smeru, cez ktorú sa chceli venovať pomoci Rómom.
Vieru Samkovú za učiteľku nechceli.
FOTO – RÁDIO EXPRES
(jgl)
Radičová posiela Mikloša
BRATISLAVA. Členkou správnej rady strediska pre ľudské práva bola v roku 2003 aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). O činnosť rady sa zaujíma aj teraz, ministra financií Ivana Mikloša požiadala, aby tam poslal finančnú kontrolu.
„Premiérka požiadala listom o vykonanie kontroly presne takej istej, ako mala byť na Najvyššom súde. Na základe toho budeme konať,“ povedal Radičovej hovorca Rado Baťo.
Do strediska posielajú kontrolu aj poslanci. Mária Sabolová (KDH) podala podnet Najvyššiemu kontrolnému úradu pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s financiami.
„Odsúhlasili sme uznesenie, v ktorom sme vyslovili podporu jej kroku. Poslanecký prieskum by nemal takú hodnotu ako nález kontrolného úradu,“ povedala predsedníčka ľudskoprávneho výboru parlamentu Anna Belousovová (SNS).
Na odmeny sa strediska pýtal aj vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel (MostHíd).
(jgl)

Beata
Balogová
