BRATISLAVA. Súdna rada Slovenskej republiky konštatuje, že podávanie tzv. antidiskriminačných žalôb vychádza jednoznačne z nálezu Ústavného súdu SR, ktorý je právne záväzný pre každý štátny orgán, keďže konštatoval protiústavnosť platovej úpravy sudcov Špeciálneho súdu oproti sudcom všeobecných súdov preukázaním existencie neprípustnej platovej diskriminácie sudcov, v dôsledku čoho vzniká nárok na peňažnú satisfakciu v zmysle tzv. antidiskriminačného zákona.
Vyplýva to z uznesenia Súdnej rady. "Zdôrazňujeme, že Súdna rada SR, ako aj Plénum Najvyššieho súdu SR opakovane upozorňovali na diskriminačný charakter platovej úpravy rozlišujúcej odmeňovanie sudcov Špeciálneho súdu a ostatných sudcov, ktorá zostala bez odozvy, pričom nenaznačila možné riešenia odstránenia diskriminácie," uvádza sa ďalej v uznesení.
Súdna rada SR vzhľadom na to, že vládna moc nemá záujem vyriešiť diskriminačné žaloby dotknutých sudcov prípadným mimosúdnym riešením, čo umožňuje procesný predpis, neodporúča podávanie opravného prostriedku v antidiskriminačných žalobách, nakoľko v prípade neúspechu v súdnom konaní by došlo k výraznému navýšeniu trov konania i k prieťahom pri riešení uspokojenia uplatneného nároku.
Sudcovia, ktorí si podali tzv. antidiskriminačné žaloby v prípade príplatkov sudcov bývalého Špecializovaného súdu (ŠTS) v Pezinku, môžu rozhodovať o rovnakých žalobách svojich kolegov. Vyplýva to zase zo stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR).
"Môžeme potvrdiť, že členovia občianskoprávneho kolégia NS SR v pondelok 6. decembra odhlasovali takéto stanovisko," pre TASR to v utorok 7. decembra potvrdil Tlačový a informačný odbor NS SR.
Sudcovia sa zaoberali otázkou rozhodovania v prípadoch, keď sudca má na stole žalobu a sám si podal obdobný návrh. Na NS SR vyslovili dva senáty odlišné právne názory. Podľa jedného senátu mal byť takýto sudca vylúčený, iný senát mal názor, že sudca môže pojednávať. Preto sa týmto prípadom zaoberalo občianskoprávne kolégium.
Na základe dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR, judikatúry ESĽP a viacerých verdiktov Ústavného súdu SR a jeho pléna sudcovia občianskoprávneho kolégia odhlasovali, že "sama skutočnosť, že sudca v určitej občianskoprávnej veci dopadajúcej na jeho osobu a jeho osobné pomery uplatnil podaním žaloby na súde konkrétny nárok, nevylučuje bez ďalšieho z prejednávania a rozhodovania veci sudcu určeného rozvrhom práce súdu, ktorý sám (rovnako ako súkromná osoba) podal (alebo nepodal) obdobnú žalobu". Z toho vyplýva, že tzv. antidiskriminačné žaloby podané na základe verdiktu Ústavného súdu SR môžu pojednávať všetci sudcovia.
Antidiskriminačné žaloby proti šesťnásobným príplatkom bývalých špeciálnych sudcov podalo niekoľko stoviek sudcov. Žiadajú okrem iného nemajetkovú ujmu. Ich pozíciu posilnilo rozhodnutie Ústavného súdu SR, po ktorom došlo k zmene ŠS na Špecializovaný trestný súd (ŠTS), zníženiu príplatkov a k tomu, že sudcovia nemusia mať bezpečnostnú previerku.
Napríklad Okresný súd Bratislava I pojednával 29. novembra o takýchto žalobách viacerých sudcov NS SR, ktorí požadovali odškodné vo výške niekoľkých miliónov slovenských korún. Sudca návrhu čiastočne vyhovel a sčasti bol návrh zamietnutý. Uvádza sa oficiálnom stanovisku Krajského súdu v Bratislave.
