BRATISLAVA 9. júna (SITA) - O zjednotenej Európe nemožno hovoriť bez toho, aby jej súčasťou bol aj stredoeurópsky región. Pre agentúru SITA to uviedol bývalý izraelský diplomat a známy literát Viktor Fischl počas piatkovej návštevy Bratislavy, kde prevza
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
l za celoživotné umelecké i politické snahy medailu Chatama Sofera. Do Európskej únie patrí rovnako Slovenská a Česká republika, Poľsko i Maďarsko, zdôraznil. Zjednocovanie Európy je správne a malo by sa preniesť na celý svet. "Zbližovanie je zdravé najmä po hospodárskej stránke a je škoda, že sa v minulosti Európa atomizovala," uviedol. Rozdielnosť a jedinečnosť kultúr sa však pri zjednocovaní národov musí zachovať, zdôraznil Fischl. Fischl, známy sekretár Jana Masaryka, považuje Benešove dekréty v zásade za správne rozhodnutie. Ľutuje však, že ich realizácia bola násilná a došlo pri nej k veciam, ku ktorým nemalo prísť. "Nemali zahynúť tisícky ľudí." Fischl, ktorý sa aj napriek 53 rokom života v Izraeli, živo zaujíma o dianie na Slovensku a v Česku, sa vyjadril aj ku kontroverzným výrokom Miloša Zemana. Český premiér počas februárovej návštevy Izraela v jednom vystúpení nepriamo prirovnal predsedu Palestínskej samosprávy Jásira Arafata k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi. Zeman zároveň niekoľkokrát na medzinárodnej i domácej scéne vyjadril solidaritu s izraelským národom. Vyhlásenia Zemana k izraelsko-palestínskemu problému považuje Fischl za správne a odvážne. "Je pravda, že mohol zvoliť diplomatickejšie slová, povedal však to, čo si myslí a ja ho za to len chválim," konštatoval. V súvislosti so slovenskými voľbami a očakávaniami európskeho spoločenstva a štátov Severoatlantickej aliancie upozornil Fischl na to, že každý človek a každá moc majú právo vysloviť, čo si o veci myslia, no nesmú byť direktívni. Línia medzi názorom a diktátom musí byť jasná, zdôraznil. V. Fischl sa narodil 30. júna 1912 v Hradci Králové, jeho rodičia pochádzali zo Slovenska. Vyštudoval právo a sociológiu v Prahe. V roku 1939 ho vyslali do Anglicka, aby zabezpečil víza pre 77 najohrozenejších Židov v Československu. V Londýne sa zapojil do protifašistického odboja a pracoval na ministerstve zahraničných vecí česko-slovenskej exilovej vlády. Zoznámil sa tu s J. Masarykom, pri ktorom stál až do jeho smrti. Masarykove názory na život a politické dianie zapisoval a neskôr knižne vydal. Fischl je dodnes presvedčený, že v prípade Masaryka išlo o vraždu a aj tento fakt ho podnietil odísť v roku 1949 z Československa do Izraela. To sa mu podarilo s pomocou vtedajšieho ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorého Fischl označuje za jedného z najslušnejších ľudí akých v živote stretol. Politické procesy, ktoré nasledovali po jeho odchode z republiky a ktorých obeťou sa stal aj V. Clementis, považuje za zločin. Od roku 1955 do roku 1977 pôsobil na rôznych diplomatických postoch a zastupoval Izrael v desiatke krajín sveta. Podľa neho nebol deň, kedy by ľutoval, že sa stal diplomatom. Fischl je úspešný aj na literárnom poli. Je autorom 35 kníh, píše poéziu, poviedky a romány. Píše po česky a jeho knihy boli preložené do niekoľkých jazykov sveta. Známa je najmä jeho prvá a najprekladanejšia próza z roku 1947 román Dvorní šašci - o hrôzach holokaustu, ktorý zobral Fischlovi veľkú časť rodiny. Filmové práva na rozprávanie o detstve židovského chlapca medzi dvoma deduškami, z ktorých jeden má boha trestajúceho a druhý odpúšťajúceho, vlastní Miloš Forman. Medzi ďalšie známe romány patria Jeruzalemské poviedky (1991) a Kafka v Jeruzaleme (1996). Fischl sa preslávil aj knihou rozhovorov s J. Masarykom, ktorá v češtine vyšla v roku 1998 pod názvom Zátiší s houpacím koněm. Kniha je zaujímavým dokumentom o poprednom politikovi a povojnovej situácii Čechov a Slovákov. Poslednú knihu Žltý dom o vojnovom Anglicku a slovenskej a českej emigrácii dokončil len pred šiestimi týždňami. Kľúčom ku šťastiu je pre Fischla písanie, inšpiroval ho aj jeho priateľ William Saroyan. "Dal mi veľkú radu - píš seba, o tom, čo je v tebe. Dodnes zachraňujem svety, ktoré už nie sú." Každá kniha by mala mať svoje poslanie, no takých príkladov je podľa Fischla dnes už veľmi málo. Človek sa učí a rozvíja vtedy, ak sa vcíti do myslenia a postavenia druhého, dodal V. Fischl.