Od svojho prvého vydania v roku 1990 správa poskytuje každoročne aktuálny pohľad na niektoré pálčivé problémy, ktorým čelí ľudstvo.
BRATISLAVA.
Vyplýva to z 20. výročnej Správy o ľudskom rozvoji (Human Development Report 2010), ktorú prezentovali v Regionálnom centre Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov (United Nations Development Programme - UNDP).
Slovenská republika sa umiestnila na 31. mieste, tesne za Českou republikou a Slovinskom. Lídrom rebríčka je Nórsko, naopak najhoršie sa žije obyvateľom subsaharskej Afriky. Ďalšie dve krajiny strednej Európy Maďarsko a Poľsko sú na 36. a 41. mieste.
Správa delí 169 krajín do štyroch skupín (veľmi vysoký stupeň, vysoký stupeň, stredný stupeň a nízky stupeň ľudského rozvoja). V skupine s veľmi vysokou kvalitou života po Nórsku nasleduje Austrália, Nový Zéland a USA. Na spodnej časti klasifikácie figurujú krajiny ako Mozambik, Burundi, Niger, Demokratická republika Kongo a Zimbabwe.
Zo správy vyplýva, že medzi ekonomickým rastom a ľudským pokrokom neexistuje automatická väzba. Výsledky ukazujú, že neexistuje zhodná korelácia medzi národnou ekonomickou výkonnosťou a pokrokom v oblastiach zdravia a vzdelania a aj krajiny s nižším ekonomickým rastom môžu dosiahnuť dobré výsledky v kvalitatívnych aspektoch ľudského rozvoja.
"Správy o ľudskom rozvoji zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet. Na základe makroanalýzy sme dospeli k poznaniu, že hoci je ekonomický rast veľmi dôležitý, to, na čom skutočne nakoniec záleží, je spôsob, akým sa národný príjem používa na to, aby mali všetci ľudia šancu na dlhší, zdravší a produktívnejší život," uviedol špecialista na otázky ľudského rozvoja Rozvojového programu OSN Andrey Ivanov, ktorý správu predstavil.
Správa o ľudskom rozvoji je nezávislou publikáciou UNDP. Od svojho prvého vydania v roku 1990 poskytuje každoročne aktuálny pohľad na niektoré pálčivé problémy, ktorým čelí ľudstvo.
Správy sa vo svojom hodnotení kvality života v krajinách opierajú o takzvaný index ľudského rozvoja, ktorý je kombináciou nielen ekonomických, ale aj sociálnych ukazovateľov, ako je napríklad priemerná dĺžka života, prístup k vzdelaniu, rovné príležitosti pre obe pohlavia, prístup k pitnej vode, zdravotnej starostlivosti a podobne.
