Z Afganistanu od nášho redaktora Michala Trška.
„Máme šťastie, že talibovia používajú čínske rakety. Asi šesťdesiat percent z nich nevybuchne,“ hovorí slovenský vojak Miroslav Ferenc na vojenskej základni v Kandaháre. Raketové útoky v zime ustali. Čakajú však nové na jar, keď sa ozbrojencom opäť začne dariť v obchode s ópiom.
Od minulého týždňa môžu našich vyslať za múry tábora, aby odmínovali okolie základne. Do boja vyšleme aj elitných vojakov.
Svet za múrom je pre našich neznámy
„Nebýva sa tu zle, len keď je poplach, musíme zaľahnúť na zem a je to trošku problém, miesta na podlahe tu veľa nemáme,“ hovorí o svojom kontajnerovom byte na vojenskej základni v Kandaháre jeden z našich vojakov Miroslav Ferenc.
Na misii je jeho jednotka len pár dní. Útok ešte nezažil, menšie incidenty pri bráne, ktorú strážia, sa však opakujú každý deň.
Slovenskí strážcovia prehľadávajú väčšinu z kamiónov, ktoré na základňu prichádzajú. Občas musia strieľať.
Za plot
Slováci môžu od utorka minulého týždňa v Afganistane už aj za múr základne a dostanú sa tak časom aj do boja. To sa však týka skôr elitnej jednotky, ktorá do Afganistanu priletí na jeseň budúceho roka. „Ženisti nepôjdu niekam sto kilometrov do provincie. Sú určení na práce v prospech základne,“ hovorí veliteľ slovenského kontingentu Peter Švrlo.
V Kandaháre sú okrem ženistov aj strážcovia. Viacerí priznávajú, že do boja sa vyzbrojení veľmi necítia, hoci dostali aj nový vojenský materiál.
Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) priznáva, že máme „finančné limity“. Špeciálne jednotky sú však na tom podľa neho lepšie, s ich výzbrojou pomohli aj Američania. Elitní vojaci budú chrániť konvoje a cvičiť miestnu armádu. Môžu sa dostať aj do ostrých bojov či záchranných akcií pri únosoch.
„Sme členmi NATO a nemôžeme len prijímať a nič nedávať. Svetový terorizmus a drogy nepoznajú hranice,“ povedal Galko.
Jednotka špeciálneho určenia v týchto dňoch v Žiline doťahuje plán prípravy a počas najbližších mesiacov bude cvičiť špeciálne operácie. Na tie budú potom trénovať aj afganských vojakov.
Pokojná zima
December v okolí Kandaháru je pomerne príjemný. Denné teploty sa pohybujú od plus 18 do mínus 5. „Teraz je to relatívne príjemné, začína sa zima,“ hovoria naši vojaci. Aj útoky ustávajú. V januári a vo februári má na vyprahnutú púšť pršať, v lete zasa teploty cez deň vystúpia k päťdesiatke. „Zvyknete si na všetko, je to náš džob,“ hovorí jeden z vojakov.
Vojaci začínajú deň o šiestej, pracujú šesť dní v týždni, nedele majú voľnejšie. Zabávajú sa napríklad stolným futbalom či v telocvični. Domov môžu zavolať, dostanú sa aj k internetu.
Klasický obchod s potravinami na základni nemajú, s Američanmi však prišli siete rýchleho občerstvenia. Kúpiť sa dá hocičo. Na základni sa každú sobotu koná veľký bazár, kde miestni predávajú svoje výrobky aj suveníry.
„Hovoria po anglicky, ale rovnako ich veľmi veľa vie ešte stále po rusky,“ hovorí ďalší z vojakov. Počas obeda potom niekto rozpráva o výsledkoch nedávneho prieskumu, podľa ktorého si mnohí Afganci dodnes myslia, že v krajine sú stále Rusi. Vysoko do hôr vraj správy nedorazili.
Sovieti z Afganistanu potupne odišli na začiatku roku 1989. K ich vyhnaniu vtedy pomohla aj výrazná finančná pomoc z Washingtonu. Američania so spojeneckými vojskami NATO prišli v roku 2001 po teroristickom útoku na dvojičky v New Yorku.
Naši ženisti pri bazáre postavili miestnym deťom školu. FOTO SME – MICHAL TRŠKO
