Biele Vianoce? Mýtus. Ale krásny!

Biele Vianoce. Zasnežená krajina, zamrznuté rybníky. Veselé sánkujúce a korčuľujúce sa deti s červenými vyštípanými líčkami. Snehuliaci usmievajúci sa na svet okolo. Vianočný stromček až po plafón a vyprážaný kapor. Tak nejako máme vštepenú predstavu o vi

anočnej atmosfére, ktorú nám naočkovali do myslí a sŕdc rozprávky, básničky a vianočné koledy. Má táto idylka aspoň trochu oporu v realite? Alebo je to len ilúzia? Čo vlastne vytvára náladu Vianoc?

„Dedinky bývali celé zapadnuté snehom, a keď som sa pri návrate obrátil a na niektorú zadíval, bolo ju sotva vidieť v bielej krajine. To bývala krása!" spomína na svoje vlastné zážitky z Vianoc český maliar Josef Lada – jeden z klasikov, ktorý svojím štetcom vytváral nezabudnuteľné obrazy zimných idyliek a krajiniek. „Niekedy na gazdovstvách svietili, z komínov stúpal k oblohe modrý dym a občas preťal ostrý vzduch výskot detí, štekot psov a údery sekery do tvrdého dreva."

Oproti tomu v dnešnej modernej ére predstavu o Vianociach formujú reklamy, nákupná hystéria a akcie mobilných operátorov. Istý populárny nealkoholický nápoj vysiela zakaždým do sveta sobí záprah, ktorému nad parohatými hlavami plieska bičom americký Santa Claus.

Keď už sme pri tomto fúzatom antihrdinovi spoza oceánu, je obdivuhodné, s akou vervou sa pustil do boja s naším tradičným Mikulášom či Ježiškom. Televízne programy sa priam hmýria filmami o „Santovi“, ako sa mu familiárne hovorí už aj na Slovensku.

Mobilní operátori dokážu vianočnú atmosféru v zákazníkoch pestovať už od septembra. A pod vplyvom krízy sa toho roku pred Vianocami zmobilizovali banky a rozličné firmy ponúkajúce pôžičky.

Áno, to všetko by sa do detských čítaniek a knižiek asi dostalo dnes. Spoločne s nervóznymi davmi v uličkách hypermarketov, koledami znejúcimi zo všetkých reproduktorov sveta, dopravnými zápchami a arogantnými predavačmi vianočných jedličiek za nekresťanské ceny. A spolu so zablatenými ulicami, ktoré lemujú Štedrý deň častejšie než „ladovské“ zimné scenérie.

obr_2.jpg

Vo Švédsku je Svätá Lucia patrónkou svetla. Mladé dievčatá chodia z domu do domu
so
zapálenými sviecami a sladkosťami a vyháňajú tak (symbolicky) zlé sily

Mitra, Ježiš a slnovrat

Pocit dezilúzie z Vianoc ako komerčného produktu nie je nový. Už G. B. Shaw sa posťažoval, že „vianočné oslavovanie vnucujú obchodníci a novinári neochotnému a znechutenému národu“. Napriek nevábnej realite však má aj novorodenec predstavu ideálnych či idylických Vianoc zakódovanú priam v genetickej výbave. Odkiaľ sa vzala? S historickými koreňmi Vianoc sa rozhodne nespája.

Egypťania, Sýrčania, Gréci a Rimania oslavovali 25. decembra narodenie boha Slnka. Na ten istý dátum pripadajú aj narodeniny indicko-iránskeho slnečného boha Mitra. Keď sa v prvom storočí pred naším letopočtom pripojili k Rímskej ríši aj maloázijské provincie, rozšíril sa jeho kult až do Ríma a do ďalších oblastí Európy, po územie dnešnej Veľkej Británie.

Podľa niektorých názorov práve v snahe potlačiť uctievanie Mitra - ktorý predstavoval silnú konkurenciu - presunuli kresťania oslavu narodenia Ježiša Krista z pôvodného 6. januára na 25. december, predtým sviatok Jána Krstiteľa. Podľa historických prameňov Vianoce v tomto termíne prvýkrát spomína Filokalov Chronograf v roku 354.

Takisto už hlboko v predkresťanskej ére ľudia oslavovali zimný slnovrat, pretože človek – úzko spätý so slnkom ako univerzálnym dodávateľom všetkej energie a života na Zemi – spozoroval obrovskú moc slnečných cyklov. Teda postupné slabnutie Slnka a jeho vplyvu po letnom slnovrate a jeho opätovné znovuzrodenie počas slnovratu zimného.

U Slovanov napríklad slnečné božstvo stelesňoval Dažbog (v niektorých oblastiach Svarožič alebo aj Radegast). Počas slnovratu teda Slovania oslavovali Dažbogove znovuzrodenie, pričom pre tento sviatok zaužívali termín koleda, božič alebo kračúň. Označenie „kračúň“ sa dodnes vyskytuje v niektorých oblastiach Slovenska a paradoxne sa uchoval v maďarčine (karácsonyi) a rumunčine (craciun). Takisto slovanské kmene postupne prijali kresťanskú mytológiu a stotožnili si sviatok slnovratu s narodením Ježiša Krista.

A práve vďaka prekrytiu s obdobím slnovratu sa s vianočnou atmosférou, prinajmenšom v európskych končinách, spája celkom určite tma. Súmrak. Krátke dni. Magické obdobie, keď vrcholí moc noci, no zároveň postupne a nenápadne vstáva z popola prísľub svetla a budúcej jari.

Intímne prítmie Vianoc

Veľmi presne túto časť roka popisuje nemecký autor Iso Karrer v publikácii Zverokruh a ľudový rok: „Na začiatku obdobia Kozorožca sa dráha Slnka obracia. Na jeseň, v období Škorpióna, bola niť života, ktorá spájala rastliny so Slnkom, pretrhnutá.

V období Strelca zmizla vegetácia, akoby pochovaná, cez to všetko však o svetle vedela, tušila ho, aj po ňom túžila. Od slnovratu dáva Slnko životu, ktorý si so sebou vzalo podsvetie, opäť slobodu. Každý deň vystúpi trochu vyššie na obzor a dokazuje tak, že zvíťazilo nad temnotami.“

Z astronomického hľadiska predstavuje zimný slnovrat okamih, keď sa Zem na svojej púti okolo Slnka natočí tak, že jeho lúče dopadajú priamo na obratník Kozorožca. Severná pologuľa je teda počas dňa najviac odvrátená od Slnka. Nastáva najdlhšia noc a najkratší deň v roku.

Toho roku nastal zimný slnovrat 21. decembra o 23.38, pričom napríklad v Bratislave je v tento deň slnko nad obzorom len osem hodín a dvadsaťjeden minút. Obdobie krátkych a temných dní však trvá počas celého decembra a aj v prvej polovici januára. A čo je zaujímavé, z dôvodov, ktorých opis by bol príliš komplikovaný, sa deň neskracuje ani nepredlžuje rovnomerne.

Najskorší západ Slnka – v Bratislave o 15.58 – nastáva už v dekáde od 6. do 16. decembra. No najneskorší východ Slnka pozorujeme až po Vianociach, medzi 27. decembrom a 6. januárom. Inými slovami, skoré a rýchle súmraky vrcholia v predvianočnom čase, zatiaľ čo nepríjemné ranné vstávanie za tmy kulminuje až na prelome rokov, respektíve začiatkom nového roka.

obr_3.jpg

Oslavy najkratšieho dňa v roku v pravekom komplexe Stonehenge v južnom Anglicku.
Na
úsvite, počas zimného slnovratu, sa tam schádzajú stovky ľudí vrátane druidov
a vyznávačov
pohanských kultov

Svätá Lucia

Ide o jemné minútové nuansy, ale ľudské zmysly ich môžu zachytiť. Veď nie náhodou sa niekedy za najkratší a najtmavší deň považoval aj 13. december, teda sviatok svätej Lucie – kresťanskej mučeníčky, ktorá ako dvadsaťročná zhynula veľmi krutou smrťou v roku 304 v Syrakúzach. Kým u nás sa Lucia spája skôr s bosoráckymi tradíciami, v mnohých krajinách, napríklad v Taliansku, Nemecku alebo vo Švédsku, ju považujú za patrónku svetla a dobrého zraku, čomu zodpovedajú aj tunajšie zvyky.

V Bavorsku zvyknú púšťať dolu vodou papierové domčeky so svetielkami, vo Švédsku chodia po domoch ženy oblečené v bielych rúchach a so sviečkami, pričom nosia sladkosti a metličku z husieho peria, ktorou vymetajú prach (a s ním aj zlé sily) z domu.

Zvyky a rituály spojené so svetlom majú svoje čaro i opodstatnenie najmä v severných zemepisných šírkach, kde sú dni v tomto období ešte kratšie – napríklad v Helsinkách sa počas zimného slnovratu rozvidnieva až okolo deviatej ráno a zmráka sa už okolo tretej poobede. Ruský Murmansk má od 2. decembra polárnu noc. Naposledy tu slnko vyšlo 1. decembra na púhych 35 minút a na jeho ďalší východ si obyvatelia tohto ruského prístavu počkajú až do 11. januára.

Sneh na Štedrý deň? Lotéria

Vianočné obdobie sa teda spája predovšetkým s protikladom tmy a svetla. Nakoľko k nemu patria zimné scenérie, zasnežené lúky a lesy, snehuliaci a deti svištiace na sánkach, to už záleží na zemepisnej šírke a nadmorskej výške. Každé dieťa (a v kútiku duše možno aj dospelý) by chcelo mať zasnežené Vianoce ako z pohľadnice alebo z Ladovho obrázku. No na Slovensku to nie je až také samozrejmé.

Lúče slnka v tomto období naozaj len minimálne ohrievajú atmosféru a 1. decembra sa začína aj obdobie meteorologickej zimy. Štatisticky najchladnejším mesiacom je však január. Napríklad na bratislavskom letisku predstavuje priemerná decembrová teplota plus 0,5, zatiaľ čo januárová teplota mínus 1,4 stupňa. V chladnejších oblastiach, napríklad v Oravskej Lesnej, je to mínus 3,7 (december) a mínus 5,6 (január).

Príčina tkvie v skutočnosti, že začiatkom zimy chladne pevnina rýchlejšie než oceán, nad ktorým sa udržiava teplejší vzduch. Záleží teda na tom, či na Slovensko zavíta arktická zima z bazénov studeného vzduchu v polárnych oblastiach, alebo prevládne teplejšie oceánske prúdenie.

A práve to má na svedomí často sa vyskytujúce oteplenie počas vianočného obdobia. Odborníci pre tento fenomén používajú označenie „vianočné oteplenie“ alebo „vianočná singularita“. Svojím spôsobom ho však potvrdzuje aj pranostika o „Kataríne na ľade a Vianociach na blate“. Vystihuje skúsenosť, že po rýchlom príchode bielej zimy už v novembri môže prísť odmäk a počas „bielych sviatkov“ kvitnú bahniatka a sedmokrásky.

obr_4.jpg

Zimný slnovrat neďaleko mesta Fairbanks na Aljaške. Dňa 21. decembra 2009
tam slnko vyšlo
o 10.58, zapadlo o 14.47, na oblohe bolo 3 hodiny 49 minút

Vrtochy počasia

Podobné vrtochy počasia dokazuje príklad z roku 2004, keď pred Vianocami udreli silné mrazy, no 24. decembra vystúpila v Mlynskej doline teplota na 11,8 stupňa. Teplý Štedrý deň bol aj v roku 1995. No vzápätí prišlo silné ochladenie a zima 1995/96 patrí k najstudenším v poslednom období – Bratislava sa tešila zo snehovej pokrývky neobvyklých 92 dní!

Aká je teda pravdepodobnosť, že budú biele Vianoce? Na južnom Slovensku v priemere len asi každý štvrtý rok (Hurbanovo), prípadne každý tretí. V Bratislave sa v poslednom polstoročí vyskytovala snehová pokrývka na Štedrý deň s 38-percentnou pravdepodobnosťou. V Oravskej Lesnej či na Štrbskom Plese však so snehom (zatiaľ) môžu rátať takmer naisto.

Roztopená snehová idyla

Globálne otepľovanie roztápa aj idylu bielych Vianoc. Detstvo Josefa Ladu (narodil sa 17. decembra 1887) spadá do obdobia tuhých zím, ktoré sa vyskytovali v závere 19. storočia. Naopak, od sedemdesiatych rokov 20. storočia začína prevládať výskyt miernych zím, zatiaľ čo tých tuhých jednoznačne ubúda. Čoraz častejšie sa vyskytujú súvislé obdobia bez snehovej pokrývky aj v podhorských a horských regiónoch Slovenska, kde sa počas sviatkov ľudia zvykli brodiť v závejoch.

Nech je biela romantika akokoľvek krásna, ide predovšetkým o mýtus. Rozprávku, ktorej všetci veríme a ktorú túžime prežiť aj v skutočnosti. Vianočné sviatky môžu mať svoj pôvab aj bez nej. Možno aj vďaka symbolike svetla, ktorá sa s Vianocami spája oveľa užšie. Nielen svetla astronomického, slnečného, ktoré nám od Vianoc deň čo deň dodáva viac a viac tepla a energie. Ide aj o svetlo nádeje a lásky v našej duši, ktoré – aj napriek komerčnému huriavku a aj navzdory nepriazni počasia – vytrvale prežíva.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 115
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 8 095
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 7 072
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 493
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 947
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 836
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 794
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 685
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 638
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 316

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lipšic dostal za nehodu z minulého roka podmienečný trest

Súd odsúdil bývalého poslanca Lipšica.

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.

SVET

Orbán sa modlí za Merkelovej víťazstvo v nemeckých voľbách

Maďarský premiér sa obáva o eurofondy, ak by voľby vyhralo SPD.

Neprehliadnite tiež

Domov

Prišla učiť angličtinu, pre políciu takmer nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci. Ak sa nedostanú na rad, tak musia krajinu opustiť.

Domov

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru. Krajský predseda Tibor Glenda zas hovorí o nátlaku na členov klubu.

Domov

V niektorých okresoch platí výstraha pred vetrom a dažďom

Meteorológovia varujú aj pred silným vetrom v Tatrách.

Domov

Do vedy o 32 miliónov eur menej? Nie je to iba Plavčanovo maslo, vyviňujú sa v SNS

Slovensko môže prísť o približne 32 miliónov eur z eurofondov na vedu. Výzvy sú po kauze exministra školstva Petra Plavčana zablokované.