Transparency International navrhuje zmenu Trestného zákona, ktorý v súčasnosti kvalifikuje ako dôvod pre spočívanie len imunitu poslancov.
BRATISLAVA. Politici na Slovensku sú počas výkonu funkcie vyšetrovaním možnej korupcie v praxi v zásade nepostihnuteľní a navyše im súčasne aj plynie premlčacia doba, vrátane korupčných trestných činov.
Vo svojom dnešnom stanovisku na to upozorňuje Transparency International Slovensko (TIS) s tým, že pravdepodobnosť potrestania prípadnej korupcie politikov je tak nízka.
TIS tvrdí, že vysokopostavení funkcionári by počas výkonu funkcie mali mať plynutie premlčacej doby pozastavené (tzv. spočívanie). Po skončení výkonu funkcií by tak vyšetrovateľom ostával dostatok času na dokazovanie prípadnej korupcie politikom.
Dĺžka premlčacej doby v Slovenskej republike je definovaná v závislosti od závažnosti skutku. Pri trestných činoch súvisiacich s korupciou sa pohybuje jej dĺžka od piatich do dvadsiatich rokov.
Pri jednom volebnom období v trvaní štyroch rokov sú teda politici pri menej závažných korupčných trestných činoch v praxi netrestateľní. V rokoch 2006 až 2009 bolo v predsúdnom konaní pozastavených kvôli uplynutiu doby premlčateľnosti celkovo 83 konaní súvisiacich s korupciou.
TIS preto navrhuje zmenu Trestného zákona, ktorý v súčasnosti kvalifikuje ako dôvod pre spočívanie len imunitu poslancov, no nie výkon funkcie člena vlády či iného vysokopostaveného verejného funkcionára.
Je to jedno z hlavných odporúčaní komparatívnej analýzy legislatívy ohľadom premlčacích lehôt, ktoré Transparency International tento rok uskutočnila vo všetkých krajinách únie.
Ďalším problémom slovenskej legislatívy je podľa TIS neprepojenie premlčacej doby na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka s ukončením trestného konania. Právna úprava totiž dovoľuje premlčanie náhrady škody skôr, ako sa právoplatne skončí trestné stíhane a páchateľ sa uzná vinným.
"Problematickým sa javí aj namáhavé dokazovanie úmyslu vyhnúť sa trestnému stíhaniu pobytom v zahraničí, keďže ten nie je dôvodom pre spočívanie premlčacej doby," uvádza TIS.
Premlčanie trestného stíhania trestných činov korupcie sa však nejaví ako kľúčový problém slabého postihovania páchateľov.
"Tým sú skôr nedostatočné výkonné a funkčné orgány činné v trestnom konaní a následná nízka dôvera občanov vôbec oznamovať trestné činy. Politicky citlivé kauzy často končia oslobodzujúcimi rozsudkami pre hlavných podozrivých, pričom odôvodnenie týchto rozhodnutí nie je pre verejnosť dostatočne presvedčivé," dodáva TIS.
