Videli ste tú paniu, čo chodí po našej ulici na prechádzky s prasaťom na vôdzke? Aj do autobusu s ním vošla. Ako so psom.
Nie, to nie je scéna z francúzskej komédie, ale z Bratislavy. Martina Besedová je šéfka ekonomického oddelenia vo veľkom vydavateľskom dome. Možno práve práca s neosobnými číslami ju odjakživa tlačila k zvieratám. Ku psovi si napokon zadovážila aj gottingenské miniprasiatko.
Nenechajte sa pomýliť názvom, nie je to žiadna čivava, hmotnosť sa pohybuje od dvadsať do štyridsať kíl. „Odjakživa som bola fascinovaná tými zástrčkami, čo majú prasiatka namiesto nosa," hovorí. „Keď som sa dozvedela, že existujú maličké prasiatka, neváhala som ani chvíľu."
Puntičkárske návyky
Prasa je podľa Martiny vynikajúci spoločník, je to čistotné a inteligentné zviera. Zo všetkých zvierat je najpodobnejšie človeku.
Miniprasiatka boli pôvodne vyšľachtené na pokusy. Nespôsobujú žiadne alergie, preto sú obzvlášť vhodné pre alergikov, ktorým nestačia rybičky. „Keď ich obidvoch okúpem, a po troch dňoch ideme na prechádzku a začne pršať, pes už páchne psinou a prasiatko stále vonia šampónom," hovorí Martina.
„Psy na teba pozerajú zdola. Mačky na teba pozerajú zvrchu. Len prasa sa na teba díva ako na seberovného," povedal vraj Winston Churchill.
Prasatá sú každopádne iné ako mačky a psy. Sú individualistické, podobne ako mačky necítia potrebu slúžiť svojmu pánovi, ale vďaka ich požívačnosti a rozkošníctvu si s nimi nielenže užijeme veľa radosti, ale dajú sa aj výborne cvičiť - pre odmenu sú ochotné urobiť čokoľvek.
Martina však upozorňuje, že je veľmi dôležité, aby sa im od začiatku stanovili pravidlá, pretože majú až puntičkárske návyky. Ak by ste im napríklad dovolili spať s vami v posteli, ich spoločnosti sa už nikdy nezbavíte.
Potvrdil by vám to aj najslávnejší majiteľ prasiatka na svete, herec George Clooney. Jeho dnes už nebohý Max si užil slávy aj spálne.
Na prechádzke
„Keď Alf zničil gauč, na ktorom v kuchyni spávali so psom, dala som im iný a on bol dva týždne urazený." Prasa má svoje stereotypy, ktoré dôsledne dodržiava. Napríklad chodí špiniť na jedno miesto, takže stačí prestrieť plienku pre psy a je to vybavené. Martina však svojho miláčika pravidelne prevetráva, čím neustále prekvapuje okoloidúcich.
„Nebolo jednoduché naučiť ho na vôdzku a prechádzky. Začali sme za mestom, centrum bol posledný bod. Ale aj tak sa mi stávalo, že sa Alf splašil, v strede priechodu pre chodcov sa zaťal, nedalo sa s ním pohnúť a kvičal, ako keby ho z kože drali. A skúste pohnúť 35-kilovým prasaťom, ktoré sa kopýtkami zapiera do asfaltu. To bolo naozaj dobré predstavenie. Ale teraz už chodí von rád, veľmi sa o všetko zaujíma, prasatá sú veľmi zvedavé."
Rycí pud
Hneď dvojnásobnú chovateľskú skúsenosť s prasiatkami má herečka Monika Radványiová.
„Óféliu sme mali štyri roky," hovorí Monika. „Bola krížencom vietnamského a afrického prasaťa, takže nevyrástla na sedemdesiat kíl ako vietnamské, ale len na štyridsaťpäť. Urobili sme však veľkú chybu, že sme ju nedali sterilizovať. Treba to urobiť počas prvých šiestich mesiacov. Potom zviera pohlavne dozrie, obrastie tukom a operácia je nemožná. Na to ma chovateľka neupozornila. No a Ofka dostávala každých 21 dní záchvaty zúrivosti, bola veľmi agresívna, útočila na veci aj na nás. Bol to teror. No aj tak sme to s ňou vydržali štyri roky, lebo inak bola nesmierne milá, príjemná, prítulná. Potom sme ju však dali do zoologickej záhrady, kde žije doteraz."
Monika s priateľom sa presťahovali do celoročne obývateľného záhradného domčeka a tam si zadovážili hneď dve prasiatka. Neuvedomili si však, že prasatá stále ryjú. Hĺbkovo preorali úplne celú záhradu, ktorá navyše nebola ich, tak sa s nimi museli rozlúčiť. Dali ich známemu.
„Nevedeli sme, že keď prasiatko vyrastá vnútri, nevyvinie sa v ňom rycí pud, lebo vnútri ho nemá ako realizovať. Na tú záhradu sme chodili aj s Oféliou, tá neryla, ale bola skvelý záhradník, spásla burinu, bukvice, záhradka bola krásne udržiavaná."
„Takže dvakrát to nevyšlo, ale ešte o prasiatku uvažujem," uzatvára Monika Radványiová. „Máme predsa skúsenosti, tak to musí vyjsť."
Minifarma
„Neprišli ste dobre, takéto hnusné počasie sme tu ešte hádam ani nemali," hovorí Katarína Paulová. Mladá dáma aj jej priateľ Anton Ježík pochádzajú z Bratislavy, bývali vo Viničnom, no práca ich priviala do Nového Mesta nad Váhom. Na kopaniciach v Ľubine si kúpili dom, pozemok a popri podnikaní budujú minifarmu.
Chovajú tu miniprasiatka, miniponíky (jeden z nich je najmenší na Slovensku), vzácne miniovce a minikozy dovezené z Holandska. Jediné, čo nie je mini-, sú sliepky - tie sú, naopak, gigantické brahmanky, ktoré dorastú do veľkosti minikôz. No a potom dve mačky a pes štandardnej veľkosti. Dokopy skoro tridsať kusov zverstva.
Farma je nová, zvieratá v tomto počte majú len asi dva mesiace. „Keď sa zvieratá začnú rozmnožovať, budeme ich predávať, ale žiaden chovateľ na zvieratách nezbohatol," vysvetľuje ekonomický aspekt farmy Katarína a jej partner dodáva, že cieľom je, aby zisk pokryl náklady. Farmu chcú časom sprístupniť aj deťom - tie sa minizverov neboja.
S kŕmením opatrne
Zvieratá v Ľubine žijú vonku, aj kanček Moto Moto spáva so psom a dvoma mačkami v psej búde. Farma má kolektívneho ducha. Motík je naozaj miniprasiatko. Nedorástol ani na desať kíl, tak je vraj možný kandidát na Guinnessovu knihu rekordov. Napriek tomu sa mu podarilo nedávno oplodniť kolegyne Karkulku a Glorinku, ktoré sú štandardné, teda majú viac ako 30 kíl.
„Ako sa to pri tom rozdiele veľkostí podarilo, to neviem, ale poradili si, prasatá sú predsa inteligentné," hovorí Anton. „Veľkosť prasiatka nezávisí len od genetiky, ale aj od toho, čo mu dávame jesť," vysvetľuje Katarína.
„Prasa môže jesť prakticky stále, má veľmi veľký žalúdok, a potom priberá a zväčšuje sa, takže s kŕmením treba opatrne. Ale naozaj neviem, prečo ten náš Motík nevyrástol. Jeho súrodenci majú štandardnú veľkosť."
Moto Moto je pre fotenie v dome. Prvýkrát v živote. Máme možnosť sledovať, ako sa správa miniprasiatko v novom prostredí a s novými ľuďmi.
Od pokoja to má ďaleko, je nervózne, ani chvostíkom nekýva, čo inak prasatá robia celý deň - je to indikátor, že je všetko v poriadku. Kupujeme si ho sušeným chlebom. Prasa sa nezaprie, berie si ho ochotne a postupne si robí pohodlie.
Uvrešťaný manipulátor
Ak zvery „nadrapujete", s prasiatkom si toho veľa neužijete. Keď nestojí štyrmi nohami na zemi, je nervózne až stresované. Katarína nám to predvádza. Vresk spustilo riadny, ale to vraj ešte nič nie je.
„Mali sme ho, ešte keď sme bývali vo Viničnom," hovorí Anton. Von sme ho nebrali, ale občas ho bolo riadne počuť. Zvláštne, ani jeden sused sa nás nespýtal, či máme doma prasa."
Hovorí sa, že prasiatka sú piaty najinteligentnejší tvor na svete, po človeku, primátoch, delfínovi a veľrybe.
„Nebudem sa hádať, je to možné. Vzťah s miniprasiatkom je hodnotný a zaujímavý, aj keď netreba zabúdať na to, že prasa je veľký manipulátor a vie využiť všetko vo svoj prospech," hovorí Katarína. No má to aj svoje výhody. „Na Štedrý deň môžem jesť od rána, lebo prvé, čo vidím, keď sa zobudím, je prasiatko," smeje sa Martina Besedová.
Praktické prasacie rady
Kde sa dá zadovážiť?
Ak sa rozhodnete pre prasiatko, nečakajte, že nájdete v kníhkupectvách hromady literatúry o tom, ako s ním naložiť. Informácie sa dajú nájsť na internete, napríklad na stránke www.miniprasiatka.sk.
Kde prasiatko kúpiť? Tu je každá rada drahá a chovné stanice len začínajú. Komunikujte s chovateľom a určite zistíte, či je seriózny, alebo mu ide iba o kšeft. Ale ak vám chce niekto ponúknuť zviera za sto eur alebo menej, zbystrite pozornosť. Radšej si zaplaťte a požadujte sterilizované prasiatko s veterinárnymi dokladmi.
Aké veľké chcete?
Rátajte s rým, že mini- v tomto prípade naozaj môže znamenať aj 40 kíl, čo už je veľkosť pomerne veľkého psa. U miniprasiatok neexistujú rôzne veľkosti ako u niektorých psích rás. Nedá sa spoliehať na to, že ak sú rodičia drobní, aj miniprasa bude po nich - rastú od buka do buka. Veľkosť závisí aj od stravy, miniprasa preto kŕmte opatrne, aby strava nebola príliš energeticky výdatná.
Čo žerie?
Prasa je všežravec, zje zeleninu, ovocie, seno, mäso, ale aj varené zemiaky či ovsené vločky - vlastne čokoľvek, zvyšky od stola však radšej vyhoďte do kontajnera. Majte pripravené aj odmeny, prasiatko bude poslúchať, ak ho budete odmeňovať ako psa. Granule pre psy a mačky určite nepoužívajte, v zahraničí (napr. v Maďarsku) sa dajú kúpiť aj špeciálne prasacie granule. Potravu, akú dávajú prasatám na farmách, ignorujte, je určená na to, aby prasa čo najviac pribralo.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK A ARCHÍV ĽUBOMÍRY HROCIVEJ A MONIKY RADVÁNYIOVEJ
Beata
Balogová
