Narodil sa na samote Čalovka neďaleko Trebišova, zmaturoval v Košiciach a do Prahy odišiel študovať medicínu. Nedoštudoval. Keď tam nacisti zatvorili vysoké školy, vrátil sa na Slovensko. Hneď mu dali pocítiť, že patrí k podradnej rase. Odviedli ho do armády, ale dostal sa len k lopate. Na tú prisahal vernosť Slovenskému štátu. "Lopaty sme si prehodili - namiesto pušky, z pravej ruky do ľavej a zvolali Tak prisaháme," opísal prísahu Josef Hercz (11. 7. 1917 - 9. 12. 2010) na stránke Vojensko-historického klubu.
Verný slovenskému štátu nebol. V roku 1940 chcel emigrovať do Palestíny. Plavba loďou mala trvať tri týždne, nakoniec po pol roku stroskotala a on sa dostal do egyptského väzenia v Alexandrii. Zakrátko ho prepustili a on v máji 1941 vstúpil do československej armády. V bojoch o Tobruk v severnej Afrike ho zranili a vyznamenali 1. československým vojnovým krížom. Po príchode do Británie slúžil pri motoristickom prápore československej samostatnej jednotky. V bojoch pri francúzskom prístave Dunkerque ho vymenovali za veliteľa prieskumnej čaty.
Po vojne medicínu doštudoval a stal sa chirurgom v pražskej nemocnici na Bulovce, kde pracoval až do roku 1992. Na to, čo počas vojny prežil so svojimi spolubojovníkmi, nikdy nezabudol. Bol niekoľko rokov podpredsedom Československej obce legionárskej. V roku 2004 dostal francúzsky Rad čestnej légie, o rok neskôr Rad Tomáša Garriqua Masaryka I. tiredy.
"V Josefovi Herczovi odišiel vynikajúci vojak a lekár. Bol jedným z tých, ktorí sa navždy zapísali do histórie armády Českej republiky," povedal po smrti brigádneho generála Josefa Hercza český minister obrany Alexandr Vondra.
FOTO - www.army.cz
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
