Na zistenie, že buddhistov si ľudia predstavujú najmä ako vyholených mníchov v oranžových habitoch, ktorí v kláštoroch meditujú v snahe dosiahnuť osvietenie, stačí pár otázok v uliciach. Skreslenú predstavu vylepšil fakt, že každý trafil kontinent, kde buddhizmus vznikol.
Či ide o filozofiu alebo životný štýl, je otázne, obe kategórie presahuje. Rôzne sú aj motivácie ľudí - mnohí sa k nemu utiekajú, lebo je v móde, a tak sa buddhistami nepokúšajú stať len tí, čo to myslia úprimne, ale aj pozéri medzi celebritami, či zúfalci, hľadajúci útočisko pred zbabraným životom.
Na Slovensku sú ich stovky
Relevantné čísla o počte buddhistov vo svete neexistujú, odhady vravia o štyristo miliónoch. Ich slovenskí kolegovia praktikujúcich stúpencov u nás odhadujú na stovky. Kto do internetového vyhľadávača zadá slová ako SÓTÓ, Théraváda, Bodhi Path, Džonang Taši Čö Lin, objaví prepracované i chudobnejšie stránky v slovenčine.
„Na kopec môžete ísť rôznymi cestami - cez les, po skalách, s použitím istenia, dôležité je vyjsť na vrchol a uvidieť rovnakú panorámu. Práve o tú sa usiluje každá buddhistická škola," začína vysvetľovať Oleg Šuk, hlavný učiteľ a jediný majster dharmy (učenia) Zenovej školy Kwan Um (v preklade „vnímaj zvuk tohto sveta") na Slovensku. Vyučuje aj v zahraničí.
Buddhistických aj zenbuddhistických línií sú totiž vo svete stovky, líšia sa metódami praktikovania. Buddhizmus samotný sa totiž v Ázii miešal s množstvom tradícií tamojších krajín. Výsledkom sú rôzne školy s tým, že každá využíva techniky, ktoré na sebe úspešne otestovali ich majstri.
Láma Ole Nydahl a tlmočník Juraj Turek na verejnej prednáške v Nitre
Buddha vieru neodporúčal
Buddha žil asi 500 rokov pred Kristom. Šlo o kráľovského syna, bol však len človekom, nie Bohom. Sú potom buddhisti veriaci? „Buddha tvrdil, že viera v čokoľvek, aj v jeho učenie, je prekážkou. Chcel totiž, aby sme sami skúmali, ako sa veci naozaj majú," hovorí Juraj Turek z buddhistickej línie Karma Kagjü a dodáva: „Neodporúčal vieru, ale kritické myslenie. Žiakov vyzýval, aby si overovali, čo je pravda. Nechcel nasledovníkov, ale kolegov."
Podľa Olega Šuka Buddha „meditoval ako pustovník v pralese, kde si kládol otázky o sebe, o svete, a najmä o tom, ako sa vymaniť z utrpenia, v ktorom sa nachádza ľudstvo. Nakoniec objavil svoju podstatu, teda to, čo sa nerodí ani nezomiera. Tento zážitok sprostredkúval iným, ale s požiadavkou, aby odpovede hľadali sami."
Dobrý kresťan, dobrý buddhista
Oleg vraví, že zenbuddhizmus vznikol v Číne, kde sa buddhizmus zmiešal s taoizmom. Odtiaľ sa šíril ďalej, pričom všade vznikla iná „odroda" zenu. „Má to logiku, iná mentalita rovná sa iná povaha, a teda aj iné tradície." Učiteľ Kwan Um tiež upozorňuje, že premiešavanie sa buddhizmu s pôvodnými náboženstvami prebiehalo nenásilne, bez „upaľovania kacírov a rúcania chrámov".
Ktorí buddhisti sú potom praví? Podľa Olega tí, „čo sa snažia byť dokonalými ľudskými bytosťami z hľadiska súcitu, porozumenia a lásky. Dobrým buddhistom teda môže byť aj dobrý kresťan alebo jehovista, otec, matka, manžel, priateľ, kamarátka, ktokoľvek."
Juraj Turek dopĺňa, že dobrý kresťan si môže vážiť dobrého buddhistu a naopak. „Oba systémy sú užitočné pre rôznych ľudí, pomáhajú im žiť lepší život. Líšia sa však ich filozofické pohľady, cesty aj ciele. Nemožno preto medzi nimi dať znamienko rovnosti."
Láma Ole Nydahl na verejnej prednáške v Trenčíne
Nie sme náboženstvo
Školu Kwan Um založil majster Sung San na základe starého učenia kórejského zenového buddhizmu. Vo svete existuje viac ako 100 centier a skupín, na Slovensku dve - v Bratislave a Košiciach. Sám Oleg Šuk pochádza z Kazachstanu, vyštudoval architektúru a v civile je pedagóg.
Karma Kagjü je zase jednou zo štyroch hlavných škôl tibetského buddhizmu. Na Západe funguje okolo 600 ich centier a meditačných skupín, ktoré na prianie 16. Gjalwa Karmapu založil láma Ole Nydahl, na Slovensku vyše desať. Juraj Turek vyštudoval filozofiu, živí sa ako projektový manažér v oblasti IT.
Školy u nás fungujú ako občianske združenia, po registrácii buddhizmu ako cirkví netúžia. „Nie sme náboženstvo a po peniazoch štátu nepasieme," smeje sa Šuk.
Odpútajte sa
Oleg vysvetľuje, že pojem zen (po čínsky čchan) znamená meditáciu, a základná otázka, ktorú si kladú, znie - ako môžem pomôcť? „Sebe, ale aj druhým, pričom výsledkom je schopnosť používať vlastné skúsenosti a aplikovať ich na každú sekundu života. Zen totiž znamená aj vyčistiť si myseľ, odpútať sa od všetkých vecí, ktoré nás ovládajú, a použiť túto myseľ v každodennom živote."
Samotný zenový výcvik sa podľa webstránky kwanumzen.sk zakladá na meditácii v sede, chôdzi, poklonách, spevoch sútier a kong-anových rozhovoroch (otázkach a odpovediach medzi majstrom a žiakom). „Najdôležitejšie je v každom okamihu pokúšať sa rozpoznať svoju situáciu, svoje postavenie v nej a to, čo máme robiť. Vďaka tomu si môžeme uvedomiť vzťah k svetu, pomôcť všetkým bytostiam a zažívať tak harmóniu s celým vesmírom a so všetkými cítiacimi bytosťami."
Juraj Turek cieľ buddhistov definuje ako „plné rozpoznanie potenciálu mysle, dosiahnutie stavu, v ktorom dokážeme zažívať neohrozenosť, radosť a súcit bez ohľadu na to, v akej situácii sa práve nachádzame - a byť vďaka tomu útočiskom pre seba aj druhých." Podľa stránky buddhizmus.sk ide pri školách tibetského buddhizmu o líniu priameho ústneho prenosu, ktorá kladie dôraz na meditáciu a prostredníctvom interakcie s kvalifikovaným učiteľom môže priniesť úplnú a priamu skúsenosť prirodzenosti mysle.
Na prvý pohľad príliš abstraktné, faktom však je, že záujem neklesá - keď u nás prednáša láma Ole Nydahl, prednášky vo veľkých halách má nabité napriek vstupnému.
Oleg Šuk a Ľubor Košút
Meditácia nie je pre každého
Pojem meditácia znie síce vznešene, nemecká učiteľka buddhizmu Karola Schneider - Waldner však priznala, že „mnohí si myslia, že je to čosi krásne, že sa uvoľnia, ale neplatí to vždy. V skutočnosti je meditácia ťažká práca." Potvrdzuje to aj Oleg Šuk, keď pripúšťa, „že sú aj takí, ktorých to zvalcovalo, zrútili sa a meditovať prestali." Napriek tomu si myslí, že meditácia by mala byť rovnakou súčasťou dňa ako jedenie, spanie, umývanie zubov a podobne. „Každý dobrý psychológ povie, že ak získame odstup od problému, vidíme viac jeho riešení. Odpútaný človek vidí všetko farebnejšie."
Oleg dopĺňa, že „niektorí to skúšali a ostali pri zene, iní sa vrátili napríklad ku katolíckej viere, ale to je v poriadku. Dotkli sa hlbokej spirituality, vďaka čomu možno pochopili viac aj kresťanstvo. V tomto nie sme žiarliví, naopak, teší nás to."
Opát Bratislavského zenového centra Ľubor Košút dodáva, že sloboda myslenia je dôležitá. „Všetky duchovné cesty sú len prácou s mysľou. Všetky naše otázky sa vracajú do pôvodnej - čo som? Len úprimný prístup k tejto základnej otázke života nás môže posunúť ďalej - v pochopení seba samého a sveta, v ktorom žijeme a fungujeme. Tí, čo to nemyslia úprimne, narazia na prekážky, ktoré im pod nohy podloží život."
Nebudeme strašiť rajom
Tolerancia srší aj z Olegovej odpovede na otázku, čo čakajú po skončení pozemskej púte. „Jedného zenového majstra sa pýtali, čo bude po smrti. Odpovedal, aby sa ho spýtali, keď zomrie. Pokiaľ človek nemá so smrťou osobné skúsenosti, nevnucujeme mu svoj názor. Nikomu neurčujeme, či má veriť v nebo a peklo, reinkarnáciu, či niečo iné. Nikoho predsa nebudeme strašiť rajom," rozosmeje sa.

Beata
Balogová
