Fico: Moja najväčšia chyba? Vstup do politiky

Ako premiér kritizoval novinárov, že sú idioti, slizkí hadi, hyeny či prostitútky. Denníku SME poskytol naposledy rozhovor v lete 2003. Pol roka po voľbách mení taktiku, s redaktormi SME hovoril 106 minút.

Naposledy Robert Fico poskytol SME rozhovor v lete 2003 pod titulom Viem byť aj vtipný. Vo štvrtok hovoril s redaktormi SME 106 minút.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Ako premiér kritizoval novinárov, že sú idioti, slizkí hadi, hyeny či prostitútky. Denníku SME poskytol naposledy rozhovor v lete 2003. Pol roka po voľbách mení taktiku, s redaktormi SME hovoril 106 minút.
Rozhovor sa odohral v parlamente po skončení schôdze k výstavbe diaľnic. Okrem dvoch kameramanov TV Smer dohliadali na jeho priebeh šéf tlačového odboru Erik Tomáš, hovorkyňa Silvia Glendová a exminister vnútra Robert Kaliňák.

Hovorí sa, že Dobroslav Trnka už bol pripravený oslavovať zvolenie za generálneho prokurátora. Chystali ste sa aj vy na návrat do premiérskej funkcie?

„Sledovali sme nejaké šumy v koalícii, ale ani zďaleka sme nemali také množstvo informácií, aby sme mohli povedať, či bude zvolený pán Čentéš, alebo pán Trnka. Obviňovanie skupiny vládnych poslancov z judášstva je účelové. Dôvod, prečo hlasovali za Trnku, je prozaický - SDKÚ sa nevidela na Generálnej prokuratúre. Bolo úplne zrejmé, že pán Čentéš musel urobiť dohodu na koaličnej rade, pretože im sľúbil, že jeho námestníkmi budú pán Lauko za KDH a pán Szabó za Most-Híd. Rovnako sľúbili, že urobia totálne zmeny na jednotlivých odboroch a tam niekde sa SDKÚ nevidela. Nechcem tým povedať, že to boli poslanci SDKÚ, ktorí hlasovali za Trnku, nemám na to dôkaz. Ale keby som hľadal motív, tak by som ho videl predovšetkým v tomto. Okrem toho, všetci dobre vedeli, že pani Radičová by sa nikdy nevzdala funkcie predsedníčky vlády. Prišla by na koaličnú radu, ponúkla funkciu, všetci by jej kúpili kvety, uprosili ju a ona by sa zase vrátila späť. Neviem si celkom dobre predstaviť, že niekto príde za poslancom a povie mu, že mu dá nejaké peniaze."

Keď bolo podľa vás kupovanie poslancov bežné za Dzurindovej vlády, prečo by to nemohlo fungovať aj teraz?

„Skúste citovať ministra vnútra Lipšica, ktorý hovoril o kupovaní poslancov veľmi jasne, a nie mňa. Je dôveryhodnejšie, keď o takejto veci hovorí človek priamo zvnútra koalície ako líder opozície."

Zrejme mu však nebudete oponovať, keď hovorí o kupovaní poslancov.

„To určite nie. Poslanci, ktorí vtedy hlasovali s koalíciou a pomohli jej na nejaký čas udržať väčšinu, boli nejakým spôsobom motivovaní. V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora by som však hľadal skôr politické ako zištné motívy."

Prečo ste zrazu vo vyjadreniach taký opatrný? Kto iný ako opozičný líder má hovoriť o možnej korupcii? Obávate sa, že váš prípadný návrat na post premiéra by sa mohol spájať s nečistými praktikami? Hovorí sa, že tie šumy môžu vychádzať aj z podnikateľského prostredia Smeru.

„Hovoril som o šumoch v parlamente - medzi poslancami sa hovorilo, že pán Čentéš to nemá isté. My sme to nejakým spôsobom ďalej neriešili."

Je minimálne zvláštne, že korupciu ako možný motív viac nevyužívate vo svoj prospech.

„Voľba generálneho prokurátora prebehla tajne a legitímne. Tí poslanci normálne konali - hlasovali a hádzali hlasovacie lístky. Nemôžete o niekom povedať, že za to zobral peniaze. V situácii, keď dvaja opoziční poslanci odrazu preskočia do vládneho tábora a hlasujú s koalíciou, však nepotrebujete ani základnú školu, aby ste pochopili, že asi boli nejakým spôsobom motivovaní."

To isté môže platiť aj v tomto prípade.

„Môžem len zopakovať: počuli sme všelijaké šumy. Prekvapil ma počet poslancov, ktorí hlasovali za pána Trnku. Neveril som, že mu môže chýbať jeden hlas - a keby jeden z poslancov správne vyplnil hlasovací lístok, už je generálnym prokurátorom."

Zjavne sa išlo na istotu.

„To neviem posúdiť. Pred siedmimi rokmi bol však pán Trnka zvolený širokou politickou dohodou. To isté jeho predchodca Milan Hanzel, špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika podporilo 117 poslancov. O toto sme sa mali usilovať aj teraz. Vládne strany však urobili chybu, keď sa od začiatku vyčlenili a ukazovali prstom na svojich kandidátov, čím ich absolútne zafarbili a znedôveryhodnili. Znepokojila nás predstava, že na prokuratúre bude fungovať takáto stranícka úderka - jeden z SaS, druhý z KDH, tretí za Most. Aj preto sme s pánom Paškom prijali pozvanie pána Sulíka na stretnutie a povedali, aby navrhli niekoho iného ako pána Čentéša, na ktorom sa zrejme nikdy nedohodneme, nech ponúknu námestníkov, ktorých nebudeme vnímať stranícky a môžeme to veľmi rýchlo odhlasovať v parlamente."

fico2.jpg

Poslanec Smeru Mamojka v čase, keď bol Smer vo vláde, o voľbe predsedu Najvyššieho súdu povedal: „Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto." Nie je pokrytecké kritizovať súčasnú koalíciu z politizácie voľby generálneho prokurátora, keď vy sami ste spolitizovali voľbu šéfa Najvyššieho súdu?

„Predsedu Najvyššieho súdu volí Súdna rada, takže by som to neporovnával."

Členov Súdnej rady však nominuje parlament, vláda a prezident, takže sú to v podstate vaši ľudia.

„Kto vymyslel takýto mechanizmus voľby členov Súdnej rady? My sme ho len prevzali, pričom sme dokonca odolávali tendenciám príliš posilňovať jej kompetencie. Naozaj by som nehľadal paralelu medzi voľbou predsedu Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora."

Tá paralela je dokonca horšia v tom, že Štefan Harabin prišiel priamo z politického prostredia, bol ministrom spravodlivosti.

„Na to by som mohol zareagovať, že po Slovensku chodila jedna supernezávislá sudkyňa, ktorá skončila v poslaneckom klube SDKÚ."

To je však korektný prístup - Jana Dubovcová sa vzdala postu sudkyne a prešla do politiky.

„Je úplne bežné, že ministrom spravodlivosti sa môže stať aktívny človek, sudca. Nebudem komentovať expresívny spôsob vyjadrovania pána Harabina, ale myslím, že z hľadiska fungovania rezortu - súdnych prieťahov a podobne - urobil veľmi veľa."

Prečo vám prekáža verejná voľba generálneho prokurátora? Prečo by váš volič nemohol vedieť, kto za koho hlasuje?

„Tajná voľba umožňuje poslancovi, aby slobodne vykonával svoj mandát. Je tu niekoľko koaličných poslancov, ktorí si mysleli, že Trnka je lepší kandidát ako Čentéš. Bez ohľadu na ich motiváciu - hoci ja si myslím, že za tým neboli peniaze, ale politika - sa v súlade s ústavou rozhodli slobodne. Ako sa budú teraz slobodne rozhodovať?"

Tak ako pri zákonoch, o ktorých sa odjakživa hlasuje verejne.

„Zákony, ktoré predkladá vláda, vychádzajú z programového vyhlásenia, takže tam je od začiatku dohoda."

Aj o vyslovovaní dôvery vláde sa hlasuje verejne.

„Nezahrávajme sa s princípmi, ktoré v demokracii bežne fungujú. Tajná voľba je normálny spôsob výberu personálnych otázok. Zákon je neživý akt, pri personálnej voľbe však vyberáte konkrétneho človeka, ku ktorému máte nejaký vzťah. Niekedy chcete ten vzťah prejaviť aj tak, že zaňho nebudete hlasovať, no nechcete to urobiť verejne. Na to je tajná voľba."

Obávate sa v prípade zvolenia pána Čentéša kriminalizácie opozície?

„Osobne si myslím, že pán Čentéš je slušný chlap. Je viac teoretik ako praktik, čo môže byť jeho hendikep. Koalícia ho však dostala do zložitej situácie, keď začala hovoriť o postoch námestníkov a výmenách na jednotlivých odboroch. Sme proti straníckym kandidátom takéhoto typu."

Aj Smer sa predsa zhodol na jednom človeku. V čom je rozdiel?

„My sme siahli po kandidátovi, ktorý bol pred siedmimi rokmi zvolený hlasmi koalície aj opozície. Funkčné obdobie pána Trnku hodnotíme ako štandardné. Je správne, že Generálna prokuratúra je veľmi opatrná, pokiaľ ide o aplikáciu trestného práva v politických otázkach. Tá zdržanlivosť, ktorá tu bola na všetky strany, je úplne v poriadku."

Nie je to skôr alibizmus?

„Nie. Na politické problémy treba používať predovšetkým politické nástroje a nie nástroje trestného práva. Pán Trnka je veľmi šikovný právnik, ktorý to robí dobre."

Pozdáva sa vám postup prokuratúry v kauze Malinová?

„Médiám sa veľmi šikovne podarilo vytvoriť obraz, že sa stále rieši otázka, či sa skutok stal, alebo nestal. Toto je však dávno právoplatne rozhodnuté - skutok, o ktorom hovorila pani Malinová, sa nestal."

To tvrdila polícia v čase, keď ju viedol Robert Kaliňák zo Smeru, takže pochybnosti sú namieste.

„Potvrdila to aj prokuratúra. Dnes sa rieši len to, či bude alebo nebude pani Malinová trestne stíhaná za krivú výpoveď."

Alebo to, či ju bude štát kriminalizovať.

„Prosím vás, aká kriminalizácia. Generálna prokuratúra fungovala úplne nezávisle od vlády, ktorej som bol predsedom."

Bolo správne, že ste ju spolu s pánom Kaliňákom ešte pred ukončením vyšetrovania označili za klamárku?

„Mnohé veci vyzerajú po štyroch rokoch inak. Keby ste sa ma opýtali bezprostredne po tej tlačovke, možno by som mal pochybnosti, ale teraz som si istý, že som postupoval správne. Zrejme však uznáte, že tento prípad bol široko zneužívaný proti mojej vláde. Preto som považoval za správne povedať aj svoj názor."

fico3_res.jpg

Kto ten prípad zneužíval proti vašej vláde?

„Nehrajme sa na skrývačku. Bol tu evidentný pokus vytvoriť atmosféru, že na Slovensku sa ubližuje ľuďom, ktorí komunikujú svojím materinským jazykom."

Kto mal stáť za tým pokusom?

„Moja vláda bola veľmi vítaná, len čo je pravda. Všetci tým boli nadšení, však? Viete, s vami je niekedy ťažko - keď vypracoval doktor Labaš znalecký posudok, že zranenia pani Malinovej nezodpovedajú tomu, čo hovorí, úplne ste ho rozobrali a zrušili."

Problém bol, že pán Labaš sa odvolával aj na odborníkov, ktorí popreli, že s ním na tom posudku spolupracovali.

„Problém je, či vám niekto vyhovuje, alebo nevyhovuje. Keď vám nevyhovuje, tak spochybníte všetko."

Ešte raz: kto to mal na vás ušiť?

„Nehovorím o nikom konkrétnom, ale o zneužití prípadu. Z praxe poznám prípady, ktorým by ste neuverili. Chlap si napríklad vytriasal z topánky kameň, pričom sa držal takej elektrickej skrine. Niekto ho udrel palicou po rukách, pretože si myslel, že je zasiahnutý elektrickým prúdom, pričom mu tie ruky zlomil. Možno sa niečo stalo, ale nie tak, ako to opísala pani Malinová."

Keď polícia zatkla Ladislava Reháka a Ernesta Valka, povedali ste, že „nás možno čaká niekoľko zaujímavých dní". Ako ste to mysleli?

„Toto vyjadrenie si nepamätám. Pána Reháka som nepoznal a zrejme som sa s ním ani nikdy nestretol. Pána Valka som poznal ako právnika, ktorý zastupoval štát v mnohých kauzách. Ak som niečo také povedal, myslel som to tak, že ak ide o takéto dôležité osoby - známeho podnikateľa a advokáta, ktorý bol pri najcitlivejších veciach, ktoré robila bývalá vláda - tak je to určite zaujímavé."

Aj vďaka vášmu vyjadreniu to vyzeralo ako politická objednávka s cieľom zastrašiť a kriminalizovať cez Valka s Rehákom vtedajšiu opozíciu. Napokon, ako premiér ste viackrát slovne poslali Dzurindu s Miklošom do basy.

„O tomto prípade nič neviem."

Počas vašej vlády musela odísť polovica ministrov pre vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu. Prevod pozemkov v Tatrách na ľudí blízkych Vladimírovi Mečiarovi ste dokonca vy sám označili za zlodejinu. Považujete vládu, v ktorej sedeli aj zlodeji, za úspešnú?

„Počas dvoch Dzurindových vlád v rokoch 1998 - 2006 tu boli oveľa väčšie škandály. Moja vláda bola vnútorne veľmi stabilná - určite to nefungovalo tak ako dnes, keď koalícia povie, že je obnovená dôvera, no nechce hlasovať o generálnom prokurátorovi, hoci tvrdí, že má 79 hlasov. Urobili sme aj vážne rozhodnutia, ako bol návrat vojakov z Iraku. Za mojej vlády prijalo Slovensko euro, vstúpilo do Schengenu a krajinu sme odovzdávali s najvyšším hospodárskym rastom v EÚ. Ale boli aj prípady, na ktoré som musel reagovať. V kauze Slavkov som postavil koalíciu na hranu stola - povedal som, buď ja, alebo Jureňa. Ešte večer predtým, ako som ho odvolal, mi hovoril, že Mečiar mi to nikdy nedovolí."

Problém je, že ste začali konať až pol roka po tom, ako vyšiel prvý článok o zlodejinách v Tatrách.

„Najskôr sme to museli preskúmať. Koľkokrát sa niečo objaví v novinách a nie je to pravda. Napriek tomu si myslím, že som pristupoval k vyvodzovaniu zodpovednosti tak razantne, ako sa dalo. Mimochodom, moje meno bolo v roku 2009 najčastejšie používaným slovom v slovenských médiách, opakujem slovom, nie menom. Ak pracujete v takomto tempe celé štyri roky, pričom máte komplikovanú vládnu koalíciu, tak sa môže stať, že vám niektoré veci ujdú cez prsty a potom na to reagujete až s odstupom času."

Povedali ste, že Ján Slota sa v politike nabalil. Platilo to aj za vašej vlády?

„Zo strany pána Slotu boli nejaké záujmy, pokiaľ ide o zloženie vlády. Dohodli sme sa však, že on ani pán Mečiar nebudú v exekutíve. Aj preto môžem hodnotiť len Slotových ministrov, nie jeho ako osobu. Nebudem teraz na nikoho pľuť, ako by ste možno očakávali - SNS aj HZDS významne prispeli k plneniu programového vyhlásenia. Boli aj chyby, niektoré sme napravili skôr, iné neskôr. Napriek tomu, že sme boli v takejto komplikovanej koalícii - navyše v čase krízy a neustálych mediálnych atakov - vo voľbách sme dostali o päť percent viac ako v roku 2006. Toto je pre mňa dôležité."

Nie je to aj tým, že voliči Smeru sú menej citliví na korupciu a klientelizmus? Inak by vám zrejme klesli preferencie hneď, ako ste oznámili, že idete do vlády so Slotom a Mečiarom.

„Ako môžete také niečo povedať? Nekastujte voličov, ich štruktúra sa pomerne proporčne rozkladá medzi politické strany. My sme mali najvyšší podiel prvovoličov, aj pomer vysokoškolákov bol primeraný. Ľudia najlepšie vedia, či politik pre nich niečo robí, alebo nerobí."

Asi sa však zhodneme, že nie každý je schopný presne vyhodnotiť činnosť politika alebo politickej strany.

„Každý volič je zo svojho pohľadu schopný vyhodnotiť činnosť politika. Spravidla platí, že keď podáte človeku ruku, tak ho máte. My sme stavili na výjazdové zasadnutia a veľké množstvo verejných stretnutí. Volič potrebuje vidieť politika a ohmatať si ho, aby videl, aký to je človek."

Niekomu možno stačí, že mu podáte ruku a potom ho na úrovni, ktorú nie je schopný registrovať, okradnete o milióny.

„Principiálne odmietam to, čo teraz hovoríte. Netvárte sa ako elita, vy novinári nie ste žiadna elita. Ste takí aj onakí, nemáte žiadne morálne právo povedať o nejakom voličovi, že vie alebo nevie niečo rozoznať. Každý volič je rovnocenný, pričom vie rozoznať, čo je preňho dobré."

Ktorý z ministrov Smeru vás najviac sklamal?

„Nehovorme o sklamaní, ale o výkonoch. Každé ministerstvo je úplne iné, takže je veľmi ťažké porovnávať ich. Doslova a do písmena ma však nesklamal nikto."

Nebola chyba, že bývalá ministerka práce Tomanová podpísala tesne pred voľbami príkazné zmluvy, ktorými si chcela privyrobiť?

„Človek niekedy spraví krok, ktorý je právne legitímny, ale môže byť vnímaný, že je v rozpore s etikou. A tu k tomu došlo. Je to škoda, pretože pani Tomanová sa neuveriteľne vyzná v rezorte a veľmi sa narobila. A potom si môže takouto chybou pokaziť renomé. Ale je to človek s veľkým srdcom."

Mohla by sa ešte niekedy objaviť vo vláde?

„Žiaden z mojich ministrov sa nediskvalifikoval."

Koaliční partneri vás obviňovali, že máte dvojaký meter a zo svojich ľudí ste napriek podozreniam odvolali len pána Kašického. Nemali ste konať napríklad aj v prípade pána Počiatka pre podozrenia z prezradenia konverzného kurzu?

„Kedy sa preukázalo, že mal zodpovednosť za prezradenie kurzu?"

To sa síce nepreukázalo, ale zhodou okolností bol vtedy na jachte J&T.

„To sú špekulácie, poďme k podstate veci. Politika nie je zaopatrovateľský ústav. Úlohou jednej strany nie je starať sa o druhú. Úlohou je plniť vládny program, ak sa na ňom dohodnú. To bol náš prístup k SNS a HZDS. Nemyslím, že sme zneužívali naše postavenie, aby sme ich poškodzovali. Je otázka, ako verejnosť hodnotí pôsobenie strán. Voliči sa rozhodli neoceniť to, čo robí HZDS alebo SNS, ale ocenili, čo robí Smer. Mne sa na pánoch Mečiarovi a Slotovi páčilo, že to boli ľudia, ktorých slovo platilo. My sme nič nepodpisovali. Podala sa ruka a všetko platilo."

Boli by ste ochotní zopakovať si vládnutie s SNS?

„To je úplne nepodstatná otázka. SNS má tvrdo národný program a ide si vlastnou cestou. Je s nami v opozícii, ale v opozícii si partnera nevyberáte. Pozorne sledujeme vývoj v tejto strane. Dejú sa tam procesy, ktoré treba sledovať. Každá strana, ktorá dosiahne vo voľbách päť percent, má právo zúčastňovať sa na rozhovoroch o zostavení vlády."

fico4_res.jpg

Asi málokto na Slovensku vzniesol proti vám a proti Smeru také vážne obvinenia, ako pán Hanzel. Prečo ste ho nikdy nezažalovali ani nepodali trestné oznámenie?

„Neviem o vyjadreniach pána Hanzela, za ktoré by som mal podávať trestné oznámenie."

On povedal, že vaša kampaň v roku 2002 stála 284 miliónov korún, že má podrobné záznamy o financovaní strany a zháňaní sponzorov.

„Neviem o ničom takom, čo povedal pán Hanzel, na čo by bolo treba reagovať trestným oznámením."

Ale pán Maďarič, Federič a Richter po Hanzelových rozhovoroch v SME trestné oznámenie pre krivé obvinenie podali, len ho podali na neznámeho páchateľa. Hoci bolo jasné, kto sa toho krivého obvinenia mohol dopustiť.

„Vy len hľadáte nejaký iný terč."

Nehľadáme iný terč. Ide o to, či nemáte obavu z konfrontácie s Hanzelom na súde.

„Nie, nemám obavu. Nevidím nič, na čo by bolo treba reagovať. Ja som reagoval na to, že denník SME dva dni pred voľbami vstúpil do volebnej kampane a zverejnil podvrh a blud. Preto som reagoval."

Je hlas na nahrávke váš alebo nie?

„Je to blud a podvrh."

To, že je to podvrh v tom zmysle, že to niekto podvrhol, je jasné. Otázka je, či je to váš hlas.

„Keď sa niečo objaví dva dni pred voľbami, aj najnaivnejší volič vie, že ide o podvrh a blud. Na nahrávke sú navyše úplne nelogické vety. Niekto mi hovoril, že na nahrávke má ísť o obdobie roku 2002 a ďalej. Aké peniaze vtedy Smer potreboval? Veď sme získali peniaze za parlamentné voľby."

Malo ísť o rok 2001.

„A vy to ako viete, že to bolo v roku 2001? Kto vám to povedal?"

Bolo to medializované, že malo ísť o rok 2001 alebo 2002.

„Zaujímavé, že vy ma tlačíte do roku 2001, ja som počul, že malo ísť o rok 2002."

To, že viete o aké obdobie išlo, naznačuje, že by ste to mohli byť vy.

„Dva dni pred voľbami ste vytiahli na mňa nahrávku. Čosi, čo sa v normálnom svete nedeje. Ja som okamžite povedal, že som pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Hneď na prvé zavolanie som absolvoval výsluch. Opakovane som povedal, že ide o podvrh a blud. Takáto vec nikdy nebola povedaná. Nahrávka je v spise, vec je zastavená, špeciálny prokurátor rozhodol."

Skúste odpovedať áno alebo nie. Je to váš hlas?

„Je to podvrh."

Je to váš hlas?

„Ja neviem, či to je môj hlas. Veď existujú imitátori, existuje možnosť pospájať texty. Veľmi dobre poznáte môj prejav. Ja ékam? Počuli ste ma, že by som niekedy robil „ééé" a „ééé"? Ja nie som somár, ja mám celkom plynulý prejav. Ja tvrdím, že to je blud a podvrh a tým to pre mňa končí."

Výsledok konania je taký, že vyvoláva pochybnosti. Nebolo by aj pre vás lepšie, keby tá nahrávka bola expertízou potvrdená?

„Keď sa vám páči nejaké rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, tak ho vynášate do neba, keď sa vám nepáči, tak ho za každú cenu spochybňujete. Keby začali konať, boli by ste nadšení a šťastní a rozprávali by ste o spravodlivosti, transparentnosti, demokracii. Tým, že je rozhodnutie iné, je však všetko zlé. Ak sa takto budete stavať k rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní, tak robíte naozaj hrubú chybu. Urobil som všetko, o čo ma požiadali, stále tvrdím, je to blud a podvrh. Nemali sme žiadny dôvod zháňať žiadne peniaze. Neexistuje žiadny záznam vo finančnej dokumentácii Smeru, že by tam prišli nejaké peniaze."

Špinavé peniaze by asi nikto nedal do oficiálneho účtovníctva.

„Nežartujte. Ako bol urobený predaj budovy na Medenej? To bolo čo? To čo bol ten úver z Credit Suiss otočený cez lombardný úver?"

Obvykle sa nedávajú čierne peniaze do účtovníctva.

„Tak dobre, potom SDKÚ nie je obvyklá strana, podľa všetkého. Som veľmi zvedavý, ako sa postavíte k financovaniu KDH. Je zaujímavé, že v denníku Pravda vyšla mimoriadne závažná informácia, a vy čušíte ako voš pod chrastou."

Povedzte, čo je na tej informácii závažné. Písali o tom jeden deň a viac sa tomu nevenovali.

„Závažné na tej informácii je to, že reklamná agentúra, ktorá zabezpečovala bilbordy pre KDH, vystavila tri faktúry za 118-tisíc eur. Tieto faktúry, na ktorých je presne napísané, o ktoré bilbordy ide, zaplatila súkromná osoba. Jej meno je známe. Zo zákona existuje povinnosť politickej strany, aby do určitého termínu po voľbách predložila správu a napísala, ako financovala kampaň. Keď si pozriete správu KDH, meno toho pána tam nenájdete. Ani žiadne meno. Zdá sa, že niekto načierno financoval kampaň KDH."

Zároveň je to pekný príklad toho, ako sa čierne peniaze v straníckych dokumentoch neukážu.

„No počkajte, koľko sme to mali dať? 282 miliónov korún? Viete, o čom rozprávate? To akože ich prinesiete a dáte do systému strany?"

Vaša kampaň v roku 2002 bola veľmi veľká. Aj pán Flašík povedal, že normálnu kampaň neurobíte pod sto miliónov korún.

„Kampaň bola financovaná z úverov, členských príspevkov. Ešte raz - kebyže vtlačíte do strany čierne peniaze veľkého rozmeru, musí sa to niekde prejaviť na transakciách, ako to bolo v prípade SDKÚ. Musí sa. Veď prečo zrazu teraz zlikvidovali Destor? Lebo im začína lepiť. Kto stojí za tým lombardným úverom vo Švajčiarsku? Kto tam má ten účet? Financovanie Smeru bolo tisíckrát kontrolované všetkými možnými mechanizmami. Keby ste čo i len päť halierov našli, tak nás zožeriete. To je nereálne, to je nemožné. Možno viete niekde vopchať päťtisíc korún, dvadsaťtisíc korún, niekto vám prinesie nejaký dar, tak to tam vopcháte. Ja neviem, nerobím s mechanikou, pokiaľ ide o peniaze, ale kto by to robil? Kto by do takého rizika išiel? Ja som prekvapený, že do takého rizika išla SDKÚ."

To, že nahrávka mala vzniknúť pred rokom 2003, nasvedčuje aj zmienka o Fedorovi. Vy sám najlepšie viete, že pán Flašík od roku 2003 nemal so Smerom nič spoločné. Je to nepriamy dôkaz, že to nemohlo byť neskôr.

„Má životnú partnerku Moniku Beňovú. Fedor Flašík bol kreatívec, to je všetko."

On nezháňal žiadne peniaze?

„Ako mohol zháňať peniaze? Kto by dal peniaze kreatívcovi? Čo príde nejaký kreatívec za podnikateľom a povie - daj mi sto miliónov na kampaň Smeru?"

Každá strana má svojho Palacku.

„Žijete v naivnom svete."

Po zverejnení nahrávky ste pripustili, že ju dáte preskúmať do zahraničia, aby ste dokázali, že máte pravdu. Prečo ste to neurobili?

„To sme kde?"

Keď sa chcete očistiť, tak prečo nie?

„Tak to je výborné. To teraz znamená, že ja budem každú jednu slinu, ktorú na mňa hodíte, že budem utekať... Je to blud a podvrh, to nie je môj prejav. Buď je to zosekané z nejakých textov - ja som mal za život 50 miliónov všelijakých prejavov a ten text, ktorý tam je povedaný, takto ja nikdy nehovorím, nikdy. Táto vec je ukončená. Čo ja mám akože teraz ďalej robiť, to sa mám ísť zavesiť na hák?"

Stačilo by ísť do zahraničia a dať to preskúmať znalcom. Mali by ste pokoj.

„Viete, čo by sa stalo? To, čo s pánom doktorom Labašom. Povedali by ste, že je to pobočka Smeru v zahraničí. Čokoľvek by som priniesol a vám sa to nehodí, tak by ste hovorili, že treba ešte urobiť tretí, štvrtý, piaty, ôsmy, desiaty, dvadsiaty ôsmy... Správal som sa úplne korektne, prišiel som na odbor boja proti korupcii na prvé predvolanie, pre mňa táto vec jednoducho neexistuje."

Keby ste boli vy špeciálnym prokurátorom, stačilo by vám slovo Roberta Fica a Fedora Flašíka, aby ste prestali konať vo veci podozrivej sponzorskej zmluvy?

„Neskúmam pohnútky špeciálneho prokurátora, čo ja mám čo hodnotiť jeho pohnútky."

Hovoríte, že sám máte dosť munície, ktorú by ste mohli použiť na súčasnú koalíciu. O aký typ informácií ide?

„Podelím sa s vami hneď teraz?"

Ide pomalšie obdobie, cez sviatky sa nám to zíde.

„Štyri roky som bol predsedom vlády. Je celkom prirodzené, že keď pôsobíte v takejto funkcii - a teraz nehovorím o ministerstve vnútra, SIS, VOS a VSS - máte prístup k informáciám. Máte aj obrovské množstvo kontaktov, a to aj v zahraničí, pretože sa stretávate aj s premiérmi. Jeden predstaviteľ vlády z jedného ostrova mi stále hovorí, že kedy sa prídem pozrieť na nejaké domy na ten ostrov. Takto vznikajú informácie a sú veľmi relevantné. Ten predstaviteľ ostrovného štátu vám nepovie hlúposť, dokonca vám povie, keď chceš, aj ti presne povieme, ako často sem chodí, kde býva, čo robí a podobne. Možno práve toto je ten prípad, že niekto si zabezpečil nejaké veci na ostrove a rád tam chodí. Možno by bolo zaujímavé pýtať sa, ako to bolo celé zabezpečené. Sme ľudia, ktorí takisto sa obzerajú, počúvajú, hodnotia informácie. V prípade SDKÚ sme dostali tip. Bolo nám povedané meno schránkovej firmy."

Od koho to bolo?

„Z podnikateľského prostredia. A bolo to motivované častými návštevami niektorých predstaviteľov SDKÚ v Anglicku."

Ak máte ďalšie informácie, ďalšiu muníciu, nebolo by lepšie dať ju hneď polícii?

„Všetko sme dali."

Čiže nič natoľko vážne už nemáte?

„Ja som to všetko nepozeral, čo máme. Čo ešte viac máme povedať polícii, pokiaľ ide o financovanie SDKÚ? Prečo doteraz nie je možné získať informáciu, kto je majiteľom účtu, ktorý stál za budovou na Medenej? Veď to je raj pre vyšetrovateľov, už ani viac sme im nemohli dať, nech pracujú."

Podľa vás je teda SDKÚ zločinecká organizácia.

„Tak som to nikdy nepovedal. Mojou úlohou nie je posielať niekoho do väzenia. My sme atakovaní za každú hlúposť. Ak niekto takto na nás útočí, tak aj my máme právo používať informácie etického charakteru."

O SDKÚ ste povedali veľa závažných informácií, boli by ste ochotný ísť s nimi do vlády?

„Stále mi búchate o hlavu SNS, tak neviem, aký je tam rozdiel. Ťažko povedať. Je to otázka individuálnej zodpovednosti. Trestnú zodpovednosť politickej strany nepoznáme. Každého dobehne história. Preto je veľmi nebezpečné hrať sa na svätú Pannu Orleánsku. Nikdy nebudem zostavovanie vlády hodnotiť na princípe, čí malo SDKÚ alebo KDH problémy s financovaním."

Je teda v SDKÚ jednotlivec, ktorý by bol pre vás prekážkou?

„Nebudem vyhľadávať prekážky. Nikdy som nikoho nevylučoval."

Vaše vyjadrenia o SDKÚ však potom vyzerajú menej vážne. Keby totiž boli vážne, asi by nebolo etické vládnuť s takou stranou.

„Pre mňa je nepochopiteľné, prečo Mikuláš Dzurinda stratil nervy na ich poslednom kongrese a zaútočil na Smer. My sme na to reagovali nahrávkou, kde sa jasne hovorilo o korupcii. Ale čo ja mám nadávať dvadsiatim percentám voličov? Ja nemôžem povedať, že vy ste zločinecká partia, s ktorou nechcem nič mať."

Nebudú potom sklamaní vaši voliči, ktorým dookola opakujete, že SDKÚ perie špinavé peniaze?

„Vláda vzniká na základe výsledkov volieb. Je nezmysel niekoho vylučovať."

Pri Mečiarovi a Slotovi ste boli ochotný stanoviť pravidlo, že oni dvaja do vlády nepôjdu.

„Nebola to podmienka. My sme sa dohodli na tomto princípe."

Pán Dzurinda povedal, že ste mu volali ohľadom voľby generálneho prokurátora, ale chceli ste aj užšiu spoluprácu s SDKÚ. O čo v tom telefonáte išlo?

„O hľadanie spoločného kandidáta."

Nie je zvláštne, že hľadáte spoločného kandidáta so stranou, ktorá podľa vás perie špinavé peniaze?

„Je to najsilnejšia koaličná strana, ktorá má premiéra. S kým iným mám rokovať? Dám vám príklad. Keď sme boli vo vláde a stala sa nejaká tragédia, prvý, komu som volal, bol Dzurinda. Nechcel som, aby líder opozície dostával informácie z médií. To isté robil aj on."

Čiže nešlo o bližšie kontakty?

„Nie. Išlo o hľadanie generálneho prokurátora."

Zdá sa, že k Richardovi Sulíkovi ste tvrdší než k zvyšku koalície. Máte k nemu osobitný prístup?

„Sulík napáchal neodvratné škody na slovenskom parlamentarizme a nie je pripravený na výkon takejto významnej ústavnej funkcie, ale je tam a ja to rešpektujem."

Zaskočilo vás, že získal dvanásť percent?

„Mňa najviac zaskočilo, že je v parlamente Most a nie SMK. Všetky naše analýzy ukazovali, že SaS bude mať okolo desať percent."

Aj pri SaS platí, že ak budú mať nad päť percent, budete s nimi rokovať o zostavení vlády?

„Politik musí rokovať. Čo teraz povieme, že nikto s nikým nechce byť vo vláde?"

Sulík hovorí, že ste v parlamente podvodom.

„Viete, čo je problém niektorých nových politikov, ktorí prišli teraz do parlamentu, najmä z SaS? To sú počítačové deti. Dlhé roky komunikujú len cez počítač, cez esemesky. Oni nevedia sociálne komunikovať. Myslia si, že čo napíšu do mailu, môžu povedať aj v bežnej komunikácii. Títo ľudia nie sú pripravení žiť v reálnom politickom systéme. Z toho vznikajú tie šialenosti, ktoré stvárajú v parlamente. Je to strana, ktorá podobne ako KDH ustúpila zo všetkých svojich zásad a sľubov. Voliči to veľmi rýchlo posúdia. Ďalšie voľby ukážu, či bude SaS znova v parlamente. Určite to nie je náš terč."

Milan Ftáčnik má teraz jednu z najvýznamnejších funkcií spomedzi všetkých ľavicových politikov. Budete mať záujem, aby vstúpil do Smeru?

„Nikdy sme nikoho nenútili, aby vstupoval do strany, pretože človek, ktorý sa v živote správa podľa určitých hodnôt, je tisíckrát cennejší ako člen strany, ktorý sa tak nespráva. Členstvo v strane v tomto prípade vôbec nie je rozhodujúce. Privítal som možnosť, že Milan kandidoval, som rád, že ho Smer podporil a že sa stal primátorom."

O ľuďoch z niekdajšej SDA ste povedali, že takmer zlikvidovali slovenskú ľavicu. Už ste mu odpustili?

„To bol problém SDĽ, ja som tam už vtedy nebol. Bola škoda, že došlo k ďalšiemu pohlteniu, ale potom prišiel Smer a zintegroval sedem politických strán a vytesnili sme priestor od stredu doľava."

Toto je po rokoch prvý rozhovor, ktorý ste boli ochotný poskytnúť SME. Prečo ste ho neposkytli počas celého obdobia, keď ste boli vo vláde?

„Berte to ako úsmevnú odpoveď, ale vy sa nečítate?"

Čítame, ale k nejakej zásadnej zmene nedošlo.

„Podľahol som vášmu tlaku a čaru."

My sme tlačili aj predtým, v tom asi problém nebol. Ešte stále si myslíte, že by sme vám mali vyplatiť milión korún za Shootyho karikatúru?

„Často som bol predmetom karikatúr a nemal som s tým problém. Dokonca niekedy sa na tom dobre zabavíme, niektoré sú naozaj trefné. Musím byť objektívny, niekedy sa pánovi Shootymu zadarí. V tomto prípade som naozaj zobral tú karikatúru osobne, pretože som trpel takými bolesťami, že som sa driapal po stenách. V ten deň, keď bolo oznámené, že trpím bolesťami, tak niekto si robí srandu zo zdravia. Tri mesiace som bol neschopný poriadne pohnúť pravou rukou. V tom stave som nepovažoval za vhodné, aby ste zasahovali do môjho súkromia."

Pointou vtipu nebolo zosmiešňovať vaše utrpenie. Pointou bolo, že podľa autora nemáte chrbtovú kosť.

„Ale keď ráno dáme správu, že mám trýznivú bolesť a druhý deň dáte karikatúru, kde sa vysmievate, že som bez chrbtovej kosti, tak čo ma má bolieť? Takýto prístup nie je v poriadku."

Tvrdíte, že v záujme duševného zdravia nečítate noviny, pritom ako premiér ste dosť často konali aj na základe toho, čo sa objavilo v médiách. Nehráte len odpor k médiám pred voličmi?

„Došla za mnou Silvia Glendová alebo Braňo Ondruš a rozrušení mi napchali pred nos, že čo zas napísali, tak som si to prečítal. Vodič v aute vie, že keď sa blíži celá hodina a idú správy, tak má vypnúť rádio. Doma vedia, že keď je znelka televízneho spravodajstva, majú prepnúť. Dvadsať rokov s tým žijem. Prirodzene prichádza obdobie, že dostávate na nejaký typ informácií averziu. Nechcete to počuť, lebo aj tak máte informácií obrovské množstvo z iných zdrojov. Prečítam si dobrý zahraničný server, pozriem si české noviny. Ak sa na Slovensku nájde niečo dôležité, tak to nájdem aj tam na strane zahraničia."

Existuje na Slovensku médium, ktoré znesie vaše prísne kritériá?

„Pozor, nejde o prísne kritériá. To nie je, že by som bol nahnevaný, to je vec ľudského prístupu. Niekedy bolo o mne aj osem - deväť článkov v jedných novinách. To bolo Fico, Fico, Fico, Fico, všade samý Fico. Keď sneží, môže za to Fico, keď prší, aj za to môže Fico. To ste tie noviny mohli premenovať na Fico. Človek potom nechce čítať médiá."

Keď ste nečítali noviny, ako ste vedeli, že sú tam idioti, hyeny?

„Keď váš redaktor napíše, že som si nechal zrekonštruovať tunel, aby som chodil z jednej budovy do druhej, a že som zriadil v Bielorusku ambasádu, tak prečo by som to nepovedal?"

Niekedy sa človek pomýli.

„Dobre viete, že som zastupoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva. Existuje judikát, že politik má právo na rovnakú mieru preháňania a expresivity vo výrazoch ako novinári, pokiaľ dôjde k útoku naňho. Naštudujte si to, aby ste neboli prekvapení, keď vám ešte niekto niekedy vynadá a zistíte, že ste to prehrali na Európskom súde pre ľudské práva."

Nás nikdy nenapadlo vás za to žalovať. Ide o to, či svedčí spoločenskej diskusii, keď sa zvrhne do tohto.

„Svedčí politickej diskusii, keď vás niekto obviní, že ste si zrekonštruovali tunel alebo zriadili ambasádu?"

Aj vy ste sa v minulosti viackrát pomýlili. Napríklad, keď ste si poplietli funkcionára mládežníckej organizácie KDH pána Stacha s jeho otcom, ktorý pôsobil v bratislavskom mestskom podniku OLO a nikdy ste sa za to neospravedlnili.

„Vy ste sa v živote neospravedlnili."

Ale samozrejme, že áno. Aj za sesternicu sme sa vám ospravedlnili.

„To bolo výborné, ako ste asi dva týždne hľadali moju sesternicu."

Keď už sme pri tom, nikdy ste nepovedali, o aký rodinný vzťah v skutočnosti išlo. Je manželka bývalého riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Miroslava Mihalíka sesternicou vašej mamy?

„Nie. Až niekde z druhého kolena."

Toto ste nikdy neboli ochotný povedať.

„Zabával som sa na vás."

Ešte otázku k vašej politickej budúcnosti.

„Je skvelá."

Áno?

„Nie, nie. Pýtajte sa."

V roku 2009 ste povedali, že nepovažujete za správne, aby sa predseda vlády vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice ako Dzurinda a Mikloš, lebo je to smiešne. Vraj treba odísť z politiky. Čo hovoríte na svoju politickú budúcnosť teraz?

„Ja z lavíc nekričím ako oni, lebo som podpredseda Národnej rady. A my sme dominantným spôsobom vyhrali voľby, my sme ich neprehrali."

A aká je teda vaša budúcnosť?

„Voliči rozhodnú. Ja budem robiť všetko preto, aby Smer bol úspešná strana."

Zo žartu ste hovorili o poste generálneho prokurátora, hovorilo sa o funkcii prezidenta. Nechcete naznačiť, akú máte predstavu?

„Pôsobil som v oblasti trestného práva. Moje zaradenie do profesionálneho života by bolo veľmi jednoduché. Ale keď dvadsať rokov investujete do politiky a máte významnú podporu verejnosti a vzťah s ľuďmi, s ktorými pracujete, je mi ťažko všetko hodiť za chrbát. Prvá vec, ktorú musíme zvážiť je, ako sa postavíme k prezidentským voľbám. Pre mňa je to ešte ďaleko. Ja mám 46 rokov, pre mňa je dôležité žiť aktívny život a nie sa triasť, čo bude v roku 2014. Ja neviem, čo bude. Zajtra môžem dostať rakovinu a bude po mne. O voľbách začneme uvažovať v roku 2013. Táto koalícia má veľký potenciál nestability. Neviete si predstaviť mieru nedôvery, ktorá tam panuje, ako sa ohovárajú. Preto je dôležité, aby bol na scéne stabilný subjekt, ktorý by bol v prípade rozpadu vlády schopný garantovať, že Slovensko bude mať vládu. A myslím, že bude veľa situácií, keď bude vláda pred rozpadom."

Čo považujete za svoj najväčší omyl?

„Z osobného hľadiska, že som išiel do politiky."

A politicky?

„Nemyslím, že by som urobil rozhodnutie, za ktoré by som sa mal hanbiť. Ja chodím so vztýčenou hlavou. Keď idem von so psom, nechodia so mnou žiadni ochrankári. Mám veľmi dobré skúsenosti s ľuďmi. Asi keby som urobil nejakú veľkú chybu, by mi to tí ľudia vyčítali. Asi by som klamal, keby som povedal, že som spravil niečo také, za čo si dnes búcham hlavu o stenu."

Dlhé roky sa hovorí, že vašimi mecenášmi sú páni Široký, Brhel, Poór, Kiňo a Gabriel.

„Kto? Kiňo a Gabriel?"

Títo dvaja už nie, dnes sa hovorí už len o prvých troch. Ľudia, ktorí s nimi podnikali, dostali miesta na kandidátke Smeru, v štátnych podnikoch, dostávali veľké štátne zákazky. Je to náhoda?

„Jeden príklad vám dám. Keď Váhostav dostal za našej vlády zákazky, bolo to vo verejných súťažiach."

Nie vždy.

„O tom neviem. Ale táto vláda dala Váhostavu zákazku priamym zadaním na výstavbu diaľnic. To som nevedel, že sa to vo svete tak robí, že keď príde nová vláda, tak podporuje sponzorov opozície. Čiže to sú také hry. Viete, to je tak. Idete na hokej, tam stretnete pána Širokého, lebo keď ste skrátka predseda vlády a idete na hokej, tak vás čaká prezident hokejového zväzu. Prídete, podáte si ruku, je tam milión novinárov a zrazu - prásk, mecenáš Smeru. Slovensko je veľmi malé. Ak vezmete ktorúkoľvek osobu, ktoré sa pohybujú v podnikateľskom prostredí, tak zistíte, že pozná toho a toho. Netvrdím, že neexistuje prepojenie ekonomiky a politiky. Vždy existovalo. Podnikateľské prostredie čaká na to, aké podmienky vláda vytvorí. Ale predstava, že príde mecenáš ako Dedo Mráz a hodí tristo miliónov na stôl, že tu máš a chcem za to toto a toto, je smiešna."

Pán Hanzel tvrdí, že videl zmluvu medzi vami a mecenášmi.

„Čo všetko sa tu už narozprávalo, to nechcem ani komentovať. Zaujímavé, že oficiálni sponzori SaS sedia v štátnych podnikoch a vás to netrápi."

Je lepšie, keď je to viditeľné. Navyše napríklad v USA je bežné, že darcovia strán dostávajú miesta veľvyslancov.

„Znovu vám hovorím jednu vec - ste v zajatí predstavy o Smere. Všetko, čo je na ňom pozitívne, vám nevyhovuje. Máte svojich čitateľov a viete, že musíte ísť proti Smeru, lebo to môže pre nich byť atraktívne. Ale potom sa dostávate do polohy, že keď ide o koalíciu, verejná voľba, alebo dosadzovanie sponzorov do orgánov štátnych podnikov, ako je SEPS, vám neprekáža."

Nehovoríme, že to je v poriadku. Ale skutočný problém s dosadzovaním ľudí nastáva v okamihu, keď sa začne ukazovať, že výsledkom nominácie je nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. To je skutočný problém. Iba to, že niekto daruje peniaze, nemusí človeka diskvalifikovať.

„To tam, prosím vás, napíšte. Robíte neuveriteľné úskoky. Keď to urobí Smer, je to netransparentné, je to zlé, keď to urobia títo, je to v poriadku."

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  6. Cíťte sa v priestore príjemne
  7. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  10. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 440
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 500
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 489
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 235
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 809
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 612
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 900
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 844
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 941
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 738