Odchádzajúci britský ambasádor MICHAEL ROBERTS hovorí o všadeprítomnej korupcii, neprijateľnosti múrov proti Rómom, starostiach, ktoré budú mať diplomati pre WikiLeaks, aj o tom, že zvolenie Štefana Harabina na čelo súdov by bolo v Británii nepredstaviteľné.
Pri pohľade zvonka, akým hlavným problémom čelí dnes Slovensko?
„Začal by som ekonomikou. Pri vstupe do eurozóny malo Slovensko obrovskú výhodu, že malo pod kontrolou deficit, dlh aj infláciu. Odvtedy sa deficit dramaticky zvýšil a vláda bude mať problém znížiť ho pod tri percentá HDP. Treba sa venovať korupcii, ktorá zasahuje veľkú časť spoločnosti. Opatrenia, ktoré plánuje koalícia, na mňa spravili dojem, ale samotná zmena zákonov nebude stačiť. Potrebná je zmena kultúry. Existujú tiež urgentné problémy v justícii.“
Keď hovoríte o korupcii, viete uviesť konkrétne príklady britských firiem, od ktorých si niekto vypýtal úplatok?
„Nechcel by som menovať príklady. Mohli by ste oponovať, že bez nich je moje tvrdenie nepresvedčivé. Ale hovoril som s ministrami o konkrétnych tendroch. Občas sa našlo vysvetlenie, ale niekedy nie.“
Viete odhadnúť počet obstarávaní, pri ktorých ste si mysleli, že došlo ku korupcii?
„V určitom okamihu som dostal informáciu, že dvadsať percent sumy je stratených pri každom tendri. Mám podozrenie, že to môže byť ešte viac. Ale nemám žiaden dôkaz.“
Viete o prípadoch, keď britské firmy nakoniec úplatok zaplatili?
„Nie. V Británii sú veľmi prísne zákony, ktoré upravujú pôsobenie britských subjektov v zahraničí. Ak sa dozviem, že ich britské firmy porušujú, je mojou povinnosťou ohlásiť to. Firmy to vedia a dúfam, že dodržiavajú tiež.“
Čiže nemáte osobnú skúsenosť s podnikateľom, ktorý by vám priznal, že zaplatil úplatok?
„Mám skúsenosť s podnikateľmi, ktorí prišli a povedali, že ich požiadali o vyplatenie určitej sumy za sprostredkovanie nejakého výsledku. Tvrdili mi, že nezaplatili.“
Čo ste im odporučili, aby spravili?
„Aby na to upozornili.“
A spravili to?
„Niekedy áno. V tom zmysle, že o tom povedali napríklad médiám.“
A polícii?
„Myslím, že nie. Ale ako hovorím, bez súhlasu firiem vám nemôžem menovať konkrétne prípady.“
Vedia o korupcii šéfovia politických strán?
„Bol to jeden z nich, čo mi povedal, že dvadsať percent z každého obstarávania sa stráca týmto spôsobom.“
Asi ho nemôžete menovať.
„Nie.“
Bol to politik, ktorý bol v tom čase vo vláde?
„Áno.“
Ako ste zareagovali, keď vám to povedal?
„Dvadsať percent je dosť. Bolo užitočné počuť priznanie, že je to tak.“
A povedal vám, čo s tým plánuje robiť?
„Zvyšok diskusie si nepamätám.“
Politici často ospravedlňujú svoje správanie tým, že aj všetci ostatní berú úplatky. Vidíte nejaký rozdiel medzi stranami?
„Neviem. Nie som policajt ani vyšetrovateľ. Vítam, čo doteraz spravila súčasná vláda pre to, aby sa o korupcii začalo hovoriť, aj ich legislatívne kroky.“
Spolu s americkým a nemeckým veľvyslancom ste minulý týždeň navštívili ministra obrany Galka. O čo išlo?
„Hovorili sme s ním o transparentnosti pri verejnom obstarávaní v rezorte obrany.“
Hovorili ste o konkrétnom tendri?
„Nezvyknem komentovať dôverné diskusie, ktoré mám s ministrami.“
Ponúkol vysvetlenie, že malo ísť o nákup vysielačiek, ktorý však vraj vôbec neplánoval.
„Nerád by som poskytoval čiastkové informácie.“
Čo je podľa vás hlavný problém pokiaľ ide o justíciu?
„Na Slovensku je širší problém s vládou práva, nejde len o samotné súdnictvo. Ak sa pozriete, ako málo vážnych korupčných prípadov bolo dotiahnutých, je zrejmé, že niečo nefunguje. Členom súčasnej vlády sa snažím vysvetliť, že samotné zvyšovanie transparentnosti nestačí. Musí existovať aj niečo, čo ľudí odradí od nežiaduceho správania. A to je hrozba trestu. Ale trápi ma aj fungovanie súdov, kde existuje atmosféra strachu.“
Čia iniciatíva to bola, aby sa zahraniční diplomati zúčastňovali na disciplinárnych konaniach?
„Neviem, prečo hovoríte o iniciatíve. Bol som na pojednávaní so sudcom Jozefom Kanderom, lebo je to zaujímavý prípad. Je úplne bežné, že sa aj ľudia z ulice idú pozrieť na súd.“
Bol toto jediný prípad, ktorý ambasáda sledovala?
„Nie, sledovali sme viac disciplinárnych konaní.“
Aký dojem ste z nich mali?
„Zdajú sa mi čudné. Napríklad v prípade Kanderu nechápem, akým spôsobom sa sudcovia dopracovali k rozhodnutiu.“
Nejde o pomstu Štefana Harabina?
„Nedokážem povedať, dá sa o tom len špekulovať. Zdá sa mi, že existovala vôľa dosiahnuť vopred daný výsledok.“
Harabin tvrdí, že diplomati sa snažili zastrašiť členov disciplinárneho senátu.
„Od Harabina mi to prišlo ako priveľa. Podobne ako iní diplomati, aj ja som sedel vzadu v súdnej miestnosti a pred, počas ani po pojednávaní som nepovedal ani slovo. To vám pripadá ako zastrašovanie?“
V minulosti ste povedali, že v Anglicku by bolo nemysliteľné, aby sa minister zo dňa na deň stal sudcom. Upozornili ste na to predstaviteľov predchádzajúcej koalície pred voľbou Harabina za predsedu Najvyššieho súdu?
„Áno.“
Aká bola ich reakcia?
„Vzali to na vedomie. Nebola žiadna reakcia v tom zmysle, či mám pravdu, alebo sa mýlim.“
Ste spokojný, ako Harabin vysvetlil odpočúvanie telefonátu s údajným narkobarónom Bakim Sadikim?
„Nie som si vedomý toho, že ho nejako vysvetlil.“
Môže justícia fungovať správne, kým je Harabin na čele Najvyššieho súdu?
„Nechcel by som sa vyjadrovať k jednotlivcom. Ide o kultúrnu záležitosť. V justícii existujú fundamentálne problémy. Často sa nechápe, čo je to nezávislosť súdnictva. Nemôžete mať nezávislosť bez zodpovednosti a skladania účtov. A to tu chýba.“
Čo hovoríte na múry, ktoré ľudia stavajú, aby sa chránili pred Rómami?
„Nemám rád akékoľvek múry. Bol tu Berlínsky múr, mali sme múry v Severnom Írsku. Vždy sú zlé.“
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí ich stavajú?
„Mali by zvážiť, ako sa problém dá vyriešiť z dlhodobého hľadiska. Krátkodobé riešenia, ako je stavanie múrov, sú vždy len ilúziou.“
To je asi ťažké vysvetliť ľuďom, ktorí majú akútny problém.
„To ani nie je moja úloha. Dôležitá je integrácia a zdá sa mi, že od tej sa Slovensko vzďaľuje. A to je problém.“
Mnoho západných vlád má obavy z príchodu Rómov z východnej Európy. Aká je situácia u vás?
„Aj pre nás je to otázka. Je faktom, že do roku 2004 sme mali zavedený vízový režim. Žije u nás viacero rómskych komunít, a tak ako v prípade iných komunít, sú pozitívne aj negatívne príbehy.“
Po tom, čo ste s inými veľvyslancami na jar podporili Dúhový pochod za práva homosexuálov, sa objavila kritika konzervatívnejších médií, že neprimerane zasahujete do vnútorných záležitostí krajiny. Neprekvapili vás reakcie?
„Trochu. Viem, že sú tu hlboko zakorenené predstavy o tejto otázke, z ktorých mnohé vyplývajú z náboženského presvedčenia. Vypovedá o tom už samotný fakt, že Slovensko bolo poslednou krajinou únie, kde sa takýto pochod konal. Ale ja a moja vláda súhlasíme s hodnotami, ktoré pochod vyjadruje.“
Ovplyvnil únik amerických diplomatických depeší, ktoré zverejňujú WikiLeaks, vašu prácu?
„Áno, ale nemôžem vám povedať ako. V niektorých prípadoch to bude mať veľmi škodlivé následky. Dôjde k strate dôvery, čo nie je zdravé.“
Zaznamenali ste už, že sa zmenil prístup zdrojov k diplomatom?
„Áno. A je zvláštne, že to bol práve novinár. Americké veľvyslanectvo má teraz ťažkú prácu pripraviť ľudí na to, že sa zverejnia veci, so zverejnením ktorých nerátali. Určite to zmení ich prístup k poskytovaniu informácií."
