BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudky v troch prípadoch proti Slovensku - Loveček a ďalší proti SR, Osváthová proti SR a Michalko proti SR. Sťažovateľom priznal vyše 67-tisíc eur.
Išlo o sťažnosti na nezákonnosť väzby, ale riešil aj žalobu pre neprimeranú dĺžku trestného konania, ktorú podali klienti nebankovej spoločnosti. Agentúru SITA o tom informoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
Klienti nebankovej spoločnosti Sun Loveček a ďalších 32 sťažovateľov žalovali Slovenskú republiku pre neprimeranú dĺžku trestného konania. Európsky súd čiastočne pripustil, že dĺžka trestného konania bola zapríčinená aj zložitosťou veci, na druhej strane však poukázal na to, že trvalo dva roky a tri mesiace, kým zriadili osobitný vyšetrovací tím na objasnenie veci.
Tiež poukázal na to, že aj Okresná prokuratúra Bratislava V pripustila, že v prípravnom konaní došlo k prieťahom. Európsky súd preto dospel k záveru, že dĺžka trestného konania bola neprimeraná a priznal sťažovateľom spolu 56 150 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 63,50 eur ako náhradu nákladov a výdavkov za trovy právneho zastúpenia vynaložené pred európskym súdom.
Ženu štát väznil neoprávnene
Osváthová žalovala Slovenskú republiku, pretože pri trestnom konaní vedenom proti nej pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu porušili jej práva a vzali ju do väzby. Trestné stíhanie však neskôr zastavili, keďže konanie Osváthovej nevykazovalo znaky trestného činu.
Sťažovateľka preto tvrdila, že jej väzba bola nezákonná a že nebola urýchlene oboznámená s dôvodom jej zatknutia a so svojimi právami. Okrem toho namietala, že o zákonnosti jej väzby nebolo rozhodnuté urýchlene a že nemala vymožiteľné právo na odškodnenie.
Európsky súd konštatoval porušenie dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy nerozhodli urýchlene o zákonnosti jej väzby a že sťažovateľka nemala k dispozícii vymožiteľné právo na odškodnenie. Zvyšné námietky európsky súd odmietol. Európsky súd priznal Osváthovej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 200 eur a 700 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Pred sudcu sa nedostal včas
Michalko žaloval Slovenskú republiku rovnako pre nezákonnú väzbu. Konkrétne tvrdil, že jeho väzba bola nezákonná z dôvodu, že nebol predvedený pred sudcu do 24 hodín po zadržaní. Ďalej namietal, že o zákonnosti jeho väzby nebolo rozhodnuté urýchlene a rozhodnutia o jeho väzbe neboli dostatočne odôvodnené.
Napokon namietal, že nemal k dispozícii vymožiteľné právo na odškodnenie. Európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu dohovoru z dôvodu, že rozhodnutia súdov o jeho väzbe neboli dostatočne odôvodnené.
Ďalej európsky súd skonštatoval aj porušenie dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy nerozhodli urýchlene o zákonnosti jeho väzby a zároveň aj porušenie dohovoru, keď dospel k záveru, že sťažovateľ nemal k dispozícii vymožiteľné právo na odškodnenie. Zvyšné námietky sťažovateľa európsky súd odmietol. Za porušenia európsky súd priznal Michalkovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 000 eur a 2 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
