Kresťania na celom svete začínajú sláviť Vianoce

Veriaci si pripomínajú narodenie Ježiša Krista ako chudobného dieťaťa v betlehemskej jaskyni, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

BRATISLAVA. Vianoce - sviatky pokoja a lásky začínajú dnes, na Štedrý deň, sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete.

Väčšina ľudí prežíva Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozžiarenom vianočnom stromčeku. Štedrým dňom sa dnes končí advent - obdobie duchovnej prípravy na Vianoce a začína sa ich slávenie. Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takisto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Celodenný pôst a slávnostná štedrovečerná večera ako vyvrcholenie dňa symbolizuje podľa tradícií jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať celý nasledujúci rok.

Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera sú v rímskokatolíckych kostoloch polnočné omše, keďže podľa evanjelistu Lukáša sa Ježiš narodil v noci. Spievajú sa koledy a vianočné piesne, medzi nimi nechýba svetoznáma Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1816 skomponoval v rakúskej dedine Oberndorf organista Franz Xaver Gruber. V kostoloch a v domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy.

V gréckokatolíckych chrámoch sa v tento deň v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a úryvky zo Starej i Novej zmluvy predpovedajúce alebo ohlasujúce Kristovo narodenie. Na rozdiel od latinskej cirkvi sa neslúži polnočná sv. liturgia. Slávnostná liturgia je až v samotný sviatok Božieho narodenia 25. decembra.

V evanjelických chrámoch sa na Štedrý deň popoludní a podvečer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie.

Bohoslužby na oslavu narodenia Pána Ježiša Krista sa konajú aj v iných kresťanských kostoloch.